Nový poľský prezident deklaruje pokračovanie podpory Ukrajiny

Ďalších 20 ľudí podľa neho utrpelo zranenia, z toho 16 museli hospitalizovať.

Raketový a dronový útok na hlavné mesto vyvolal na viacerých miestach požiare obytných budov.

Podľa ukrajinských vzdušných síl bol Kyjev terčom útoku ruských bezpilotných lietadiel a riadených striel Kalibr.

Svedkovia Reuters počas noci informovali o viacerých výbuchoch a najmenej jednom veľkom požiari. Neoficiálny kanál na platforme Telegram oznámil, že v ukrajinskej metropole horelo aj nákupné centrum, dodala agentúra.

Mestská vojenská správa v Kyjeve uviedla, že jeden z ruských zásahov spôsobil narušenie prevádzky systému metra. Očakáva sa, že oprava potrvá približne jeden deň.

„Posádky našej protivzdušnej obrany robia všetko, čo je možné. Musíme sa však navzájom chrániť - zostaňte v bezpečí,“ napísal šéf mestskej vojenskej správy Tymur Tkačenko na platforme Telegram.

Tkačenko už v priebehu noci informoval, že bezpilotné lietadlá zasiahli horné poschodie výškového obytného domu a spôsobili požiar vo východnej časti mesta, kde podľa neho hrozilo núdzové prerušenie dodávok elektrickej energie. Požiar podľa neho vypukol aj v bytovom dome v západnej časti Kyjeva.

Podľa agentúry AP útočilo Rusko aj na Černihivskú oblasť severovýchodne od Kyjeva. The Kyiv Independent informoval o ruských útokoch aj v iných veľkých mestách a západných regiónoch Ukrajiny. (TASR)

Došlo k tomu po tom, čo sa vodca KĽDR Kim Čong-un zaviazal k „bezpodmienečnej podpore“ Moskvy vo vojne proti Ukrajine. 

„Nasadenie severokórejskej armády v Rusku a akákoľvek podpora, ktorú Ruská federácia výmenou za to poskytuje KĽDR, sa musí skončiť,“ povedal novinárom hovorca ministerstva zahraničných vecí USA.

Nákladné lode plaviace sa pod ruskou vlajkou dodali minulý rok zo Severnej Kórey do Ruska až „deväť miliónov kusov zmiešanej delostreleckej munície a munície do raketometov“, uviedol minulý týždeň Multilaterálny monitorovací tím pre sankcie. Skupina sa skladá z 11 krajín vrátane Južnej Kórey, Spojených štátov či Japonska.

„Rusko (na oplátku) pravdepodobne poskytlo Severnej Kórei zariadenia protivzdušnej obrany a protilietadlové rakety,“ uviedla správa.

Severná Kórea sa počas vyše tri roky trvajúcej vojny na Ukrajine stala jedným z hlavných spojencov Ruska, kam vyslala tisíce svojich vojakov, ako aj vybavenie. Ruskej armáde pomohla vytlačiť ukrajinské jednotky, ktoré v auguste 2024 podnikli úspešnú ofenzívu na územie ruskej Kurskej oblasti. (TASR)

Šéf mestskej vojenskej správy Tymur Tkačenko uviedol, že drony sa ku Kyjevu približovali vo vlnách a jednotky ukrajinskej protivzdušnej obrany sa ich snažili odraziť.

Tkačenko ozrejmil, že bezpilotné lietadlá zasiahli horné poschodie výškového obytného domu a spôsobili požiar vo východnej časti mesta, kde podľa neho hrozí núdzové prerušenie dodávok elektrickej energie.

Informoval tiež o požiari v bytovom dome v západnej časti Kyjeva. Tkačenko zároveň varoval pred rizikom, že Rusko v útokoch na hlavné mesto nasadí balistické rakety.

Svedkovia Reuters informovali o viacerých výbuchoch a najmenej jednom veľkom požiari. Neoficiálny kanál na platforme Telegram oznámil, že v ukrajinskej metropole horelo aj nákupné centrum, dodala agentúra.

Ukrajinské úrady uviedli, že v súčasnosti zhromažďujú podrobnosti o škodách a možných obetiach ruského útoku na Kyjev. (TASR)

Úver bude financovaný zo ziskov zo zmrazených ruských aktív. Oznámilo to ukrajinské ministerstvo financií, informoval spravodajský web Ukrajinská pravda.

Zmluvu o pôžičke vo štvrtok podpísal ukrajinský minister financií Sergej Marčenko a vedúci ukrajinskej kancelárie Japonskej agentúry pre medzinárodnú spoluprácu (JICA) Hideki Macunaga.

Finančné prostriedky budú použité na prioritné výdavky štátneho rozpočtu Ukrajiny podporujúce hospodársky rozvoj a odolnosť. Minister financií Marčenko vyjadril vďaku japonskej vláde a JICA za ich neochvejnú podporu od začiatku ruskej agresie proti Ukrajine. (SITA)

Rutte navrhuje zvýšiť cieľ výdavkov na obranu na päť percent HDP: 3,5 percenta by malo byť určených na armádu a 1,5 percenta na širšie výdavky spojené s bezpečnosťou.

Päťpercentné výdavky na obranu žiada aj americký prezident Donald Trump, spojenci by mali dosiahnuť zhodu na summite v Haagu na konci júna.

Informovala o tom agentúra Reuters.

„Hlavným problémom je, že Spojené štáty chcú zmeniť rozloženie bremena v oblasti európskej obrany. To je skutočný hlavný spor,“ vysvetlil Costa

. „Spojené štáty sa legitímne rozhodli, že majú nové strategické priority, a my sa musíme s USA dohodnúť, ako môžeme v nasledujúcich rokoch čo najspravodlivejšie a najefektívnejšie vyvážiť rozdelenie bremena v oblasti európskej obrany,“ uviedol Costa, ktorý vyzval, aby odstrašujúci účinok článku päť Washingtonskej zmluvy o NATO nebol nikdy oslabovaný.

Reuters pripomína, že európski lídri diskutujú o zvyšovaní obranných výdavkov po tom, čo dal Trump po svojom nástupe do funkcie jasne najavo, že USA už nie sú ochotné byť hlavným garantom bezpečnosti v Európe. Americký prezident požaduje, aby európski spojenci do obrany investovali päť percent HDP ročne.

EÚ a USA zároveň vedú aj obchodné rokovania, pričom Trump požaduje zníženie obchodného deficitu s krajinami Únie. Washington už uvalil 50-percntné clá na dovoz hliníka, o polovicu nižšie sadzby na dovoz áut a automobilových súčiastok a desaťpercentné clá na ostatný tovar. Vyjednávači oboch strán v súčasnosti vedú rokovania o colnej dohode.

„Musíme sa sústrediť na hlavnú otázku: ako vyvážiť rozdelenie bremena v oblasti európskej obrany. Ak začneme medzi sebou vytvárať iné druhy problémov, len vznikajú ďalšie spory a strácame pozornosť pri hlavnej otázke,“ myslí si Costa. (TASR)

"Ukázal, že je Rusko zraniteľné, aj keď si Putin myslí, že vyhrávajú vojnu," povedal tento zdroj novinárom v Bruseli. Operáciu označil za zlomový bod vo vojne a zdôraznil v tejto súvislosti aj fakt, že drony v hodnote 400 dolárov spôsobili škody za sedem miliárd dolárov.

Predstavitelia NATO očakávajú, že zo strany Ruska teraz príde odveta a zosilnenie útokov najmä na ukrajinskú kritickú infraštruktúru.

Ukrajinskú operáciu s krycím názvom Pavučina počas rokovaní v Bruseli ocenili napríklad aj britský a nemecký minister obrany. Podľa Ukrajiny útok zasiahol tretinu ruského strategického letectva. Ukrajinská tajná služba SBU uviedla, že pri nedeľňajšom útoku zasiahla 41 ruských lietadiel vrátane strategických bombardérov a lietadla včasného varovania A-50. Kyjev v rámci operácie vypustil na rôznych miestach v Rusku 117 bezpilotných lietadiel.

"Drony nie sú novou technológiou, vo vojne na Ukrajine ale vidíme, že sú používané inak ako predtým," povedal novinárom v Bruseli nemenovaný predstaviteľ NATO. V tejto súvislosti podotkol, že kým v minulosti bola na bojisku väčšina zranení od pasu dole, pretože bola spôsobená výbušnými zariadeniami na zemi, dnes je väčšina zranení od pasu hore, pretože pochádzajú od dronov. Ukrajina tvrdí, že niečo vyše 60 percent ruských obetí, ku ktorým teraz dochádza, majú na svedomí drony. (ČTK)