Rýchly prelom v rokovaniach s Ukrajinou nemožno očakávať, tvrdí Rusko

Uviedla to stanica ČT24.

Fiala podotkol, že Česko bude naďalej Ukrajinu podporovať a bude tiež presadzovať prijatie osemnásteho balíčka protiruských sankcií. Dodal, že jednotu Európskej únie považuje za kľúčovú.

Slovenskí poslanci schválili uznesenie, v ktorom uviedli, že sankčná politika a obchodné obmedzenia voči Rusku prispievajú k rastu cien energií a narúšajú dodávateľské reťazce, čo oslabuje konkurencieschopnosť a hospodársky prospech slovenských podnikov.

Rozširovanie týchto sankcií preto v dokumente odmietli a vyzvali vládu, aby presadzovala ochranu národno-hospodárskych záujmov Slovenska.

„Národná rada SR zaväzuje členov vlády Slovenskej republiky, aby v rámci medzinárodných organizácií a spoločenstiev, ktorých je Slovenská republika členom, či medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, nehlasovali za prijatie nových sankcií a obchodných obmedzení voči Ruskej federácii,“ píše sa v dokumente. Na jeho schválenie stačilo 51 hlasov.

Uviedlo to nórske ministerstvo obrany s tým, že príslušná zmluva bude podpísaná do konca prvej polovice roka 2025.

Informuje o tom agentúra DPA.

Nemecký Spolkový snem schválil tento zámer v stredu. Hodnota kontraktu je okolo 6,5 miliardy nórskych korún (približne 560 miliónov eur).

Nórsko obstará rakety od domáceho výrobcu Kongsberg v mene Nemecka. Následne bude nimi vyzbrojených 35 stíhačiek F-35, ktoré Nemecku dodajú od USA.

„Už aj tak úzka spolupráca v oblasti raketových systémov medzi Nórskom a Nemeckom bude ešte dôležitejšia, ak budú stíhačky F-35 v oboch krajinách vybavené strelami s plochou dráhou letu JSM,“ povedal minister obrany Tore O. Sandvik.

Podľa nórskych zdrojov bude Nemecko po Nórsku, Japonsku, Austrálii a USA piatou krajinou, ktorej ozbrojené sily budú mať vo výzbroji strely JSM. Ide o nové rakety špeciálne navrhnuté pre stíhačky F-35, ktoré dokážu lokalizovať a zničiť dobre bránené ciele na mori aj na súši na veľké vzdialenosti a s vysokou presnosťou. (TASR)

Hovorca Kremľa súčasne potvrdil, že Putin v telefonáte s Trumpom avizoval, že Rusko na ukrajinskú diverznú operáciu Pavučina zareaguje odvetnými opatreniami.

Na otázku novinárov, aká a kedy táto odpoveď na operáciu Pavučina bude, Peskov povedal: „Taká a vtedy, keď to naši vojaci uznajú za vhodné.“

Kremeľ uviedol, že Putin a Trump sa v stredu počas telefonického rozhovoru nedohodli na čase svojho stretnutia, ale zhodli sa v tom, že takáto schôdzka je nevyhnutná.

Zelenskyj opakovane vyzval na rozhovory, ale Putin v stredu povedal: „O čom sa môžeme rozprávať s teroristami?“, čím dal najavo, že absolútne odmieta diplomatické riešenie vojnového konfliktu so súčasným ukrajinským vedením.

Vo verejnom diskurze v Rusku podobné Putinove vyjadrenia upevňujú obraz Ukrajiny ako hrozby a slúžia ako zámienka pre ďalšie vojenské operácie.

Zelenskyj sa - naopak - snaží prezentovať ako strana otvorená mieru, čím si udržiava diplomatickú podporu Západu.

Tento kontrast medzi „ochotou rokovať“ a „odmietnutím dialógu“ odráža aj hlbokú nedôveru a nezmieriteľné rozdiely medzi oboma stranami, konštatuje AFP. (TASR)

Ukrajinské úrady v stredu informovali o zranených pri tomto útoku, ale neuviedli ich počet.

Jednou z obetí je aj vojenský inštruktor, ktorý slúžil v ukrajinskej armáde od roku 2014, keď sa na východe Ukrajiny vzbúrili separatisti podporovaní Kremľom, doplnila BBC.

Rusko na Ukrajine opakovane útočí na vojenské objekty, ako sú základne ďaleko od frontovej línie, čo na Ukrajine vyvoláva kritiku, že velenie armády nerobí dosť pre zaistenie ich bezpečnosti.

Raketový útok v Poltavskej oblasti nasledoval po útoku na vojenské výcvikové zariadenia, ku ktorému došlo v nedeľu v priemyselnej Dnepropetrovskej oblasti. Zahynulo pri ňom 12 ukrajinských vojakov.

Po útoku v Dnepropetrovskej oblasti veliteľ pozemných síl Mychajlo Drapatyj podal žiadosť o uvoľnenie z funkcie. Zelenskyj ju neprijal, ale presunul ho na inú pozíciu. (TASR)

"V túto strašnú noc bol záchranár na mieste s hasičským a záchranným tímom, ktorý sa stretol s následkami úderu nepriateľa," napísal Klymenko na platforme Telegram s vyjadrením sústrasti.

Ukrajinská polícia neskôr uviedla, že zabitá matka dieťaťa bola policajtka Daryna Šyhydová. "Dnes sú naše srdcia spálené bolesťou," uviedla polícia na telegrame. "Nie je to len strata - sú to vyrvané tri generácie života," dodala polícia.

K útoku sa vyjadril aj prezident Zelenskyj. "Jeden zo záchranárov prišiel odstraňovať následky priamo k svojmu domu," napísal. "Ukázalo sa, že dron Šahíd zasiahol jeho dom," dodal.

Pryluky, ktoré mali pred vojnou okolo 50-tisíc obyvateľov, ležia asi 100 kilometrov východne od Kyjeva. Mesto je ďaleko od frontu a nie sú v ňom žiadne známe vojenské ciele, poznamenala agentúra AP.

Podľa Zelenského Rusko vyslalo 103 dronov a jednu balistickú raketu na viaceré ukrajinské oblasti, vrátane Doneckej, Charkovskej, Odeskej, Sumskej, Černihivskej, Dnepropetrovskej a Chersonskej.

"Toto je ďalší masívny útok," uviedol Zelenskyj. "Je to ďalší dôvod, prečo uvaliť najsilnejšie možné sankcie a kolektívne vyvíjať tlak," dodal prezident.

V Charkove podľa miestnych úradov ruské drony zranili 19 ľudí vrátane tehotnej ženy, štyroch detí a 93-ročnej seniorky. Asi o 1:05 miestneho času drony typu Šahíd zasiahli dva bytové domy vo štvrti Slobidskyj. Spôsobili požiare a zničili niekoľko súkromných vozidiel.

"Vykonávaním útokov, zatiaľ čo ľudia spia vo svojich domovoch, nepriateľ znovu potvrdzuje svoju taktiku zákerného teroru," napísal k tomu na telegrame šéf oblastnej vojenskej správy Oleh Synehubov.

Starosta Charkova Ihor Terechov ďalej spresnil, že dronové útoky poničili sedem bytových domov a priamo zasiahli dvoch. (ČTK)

Český minister zahraničných vecí Ján Lipavský (nestr.) to uviedol po tom, čo slovenský parlament uznesením zaviazal členov kabinetu premiéra Fica, aby na medzinárodnej úrovni už nehlasovali za prijatie nových sankcií a obchodných obmedzení voči Rusku.

"Úlohou českej diplomacie nie je hodnotiť interné politické rozhodnutia našich partnerov. Avšak považujeme za dôležité zdôrazniť, že Česko nevidí dôvod na zrušenie sankcií," uviedol Lipavský. Naopak, zdržiavanie Ruska pri vyjednávaní o pokoji zbraní podľa neho ukazuje, že je nutné vyvinúť ďalší tlak na Moskvu, vrátane tvrdších sankcií. "Ide o rozhodnutie v záujme bezpečnosti občanov EÚ vrátane tých českých a slovenských," dodal šéf diplomacie. (ČTK)

Ukrajinský prezident to uviedol v reakcii na hrozby Kremľa a správy o rozhovoroch medzi Trumpom a Putinom.

„Mnohí už s Ruskom rokovali na rôznych úrovniach. Ani jedno z týchto rokovaní však neviedlo k trvalému mieru - ani k prestávke vo vojne,“ uviedol Zelenskyj v stanovisku zverejnenom 4. júna pri príležitosti Dňa pamiatky detí zabitých vo vojne.

„Putin, žiaľ, cíti beztrestnosť a aj po všetkých hrozných útokoch sa zjavne pripravuje na nové takzvané 'odpovede'. Každým ďalším úderom na Ukrajinu a každým ďalším zdržaním diplomacie Rusko ukazuje svetu prostredník,“ zdôraznil ukrajinský líder podľa webu united24media.com.

Podľa Zelenského slabé reakcie na hrozby vysielajú nesprávny signál: „Keď Putin necíti tlak, keď vidí len váhanie, chápe to ako povolenie. Nasleduje viac násilia, viac útokov, viac utrpenia.“

Od začiatku roka 2025 podľa oficiálnych údajov Rusko vypustilo na Ukrajinu takmer 27 700 leteckých bômb, viac ako 11-tisíc dronov Šáhid, takmer 9-tisíc ďalších útočných bezpilotných lietadiel a viac ako 700 rakiet vrátane balistických.

Zelenskyj zopakoval, že mier musí aktívne hľadať Rusko a že globálni partneri musia zvýšiť cenu vojny pre Kremeľ: „Rusko musí vrátiť mier. V Moskve by mali pocítiť, že táto vojna má vysokú cenu - najvyššiu pre agresora. Ak silní tohto sveta Putina nezastavia, nesú zodpovednosť. A ak ho chcú zastaviť, ale nedokážu to, Putin ich už nebude považovať za silných.“

Prezident poďakoval všetkým, ktorí podporujú Ukrajinu a usilujú sa o ukončenie vojny a potrestanie Ruska: „Sme vďační každému, kto sa snaží zastaviť túto vojnu a ruské útoky. Tým, ktorí hovoria vrahovi, že bude niesť zodpovednosť. Tým, ktorí hovoria, že ruské rakety a bomby musia prestať zabíjať ľudí.“

Zelenskyj už skôr označil ruské mierové memorandum za politické ultimátum, ktoré Ukrajina ani jej partneri nebudú brať vážne.

Poslanec Jaroslav Železniak sa odvolal na ministra financií Serhija Marčenka, ktorý na pôde parlamentu povedal, že Kyjev musí zvýšiť objem financií pre ukrajinské ozbrojené sily. Zasadnutia ukrajinského parlamentu sú z bezpečnostných dôvodov neverejné, a to sa týka aj médií.

Tohtoročný rozpočet počíta s výdavkami na obranu v objeme 2,23 bilióna hrivien, čo v prepočte predstavuje 53,7 miliardy dolárov. To je približne 26 percent hrubého domáceho produktu Ukrajiny.

Podľa údajov ministerstva financií dosiahli výdavky štátu na obranu za prvé štyri mesiace tohto roka 765 miliárd hrivien.

Vládni predstavitelia v tejto súvislosti uviedli, že sa pokúsia nájsť ďalšie zdroje na zvýšenie príjmov do rozpočtu s cieľom získať financie pre sektor obrany. Zamerať sa chcú najmä na opatrenia, ktoré by pomohli zredukovať sivú ekonomiku.

Drvivá väčšina rozpočtových príjmov Ukrajiny ide na armádu a domácu produkciu zbraní. V oblasti sociálnych výdavkov je tak Ukrajina závislá od pomoci zo zahraničia. Do dnešných dní získal Kyjev v rámci zahraničnej pomoci už zhruba 133 miliárd dolárov. (TASR)