Ukrajinská tajná služba tvrdí, že vážne poškodila piliere Krymského mosta

Uviedla to švajčiarska tlačová agentúra Keystone-ATS.

Informuje o tom agentúra AFP.

Ministerstvo reagovalo na odhalenia verejnoprávneho vysielateľa SRF, ktoré vychádzali z internej správy Švajčiarskej federálnej spravodajskej služby (FIS). Podľa nej dôstojník zodpovedný za kybernetický tím údajne odovzdal vysoko citlivé informácie ruskej firme Kaspersky, ktorá sa zaoberá kybernetickou bezpečnosťou. Tieto informácie potom vraj skončili v rukách ruskej vojenskej rozviedky GRU.

Verejnoprávna SRF uviedla, že na úniky informácií upozornili švajčiarsku tajnú službu dve spriaznené spravodajské služby zo zahraničia. Tie FIS varovali, že s ňou ukončia spoluprácu, ak bude pre ňu bude naďalej tento zamestnanec pracovať. Obávali sa údajne, že úniky informácií cez neho ohrozia ich vlastné operácie.

Podľa SRF sa prípad únikov týka obdobia od roku 2014 alebo 2015 minimálne do konca roka 2020.

Švajčiarsky spravodajský dôstojník odôvodnil spoluprácu so spoločnosťou Kaspersky tým, že FIS, ktorá má iba niekoľko stoviek vlastných zamestnancov, sama nemá dostatočné personálne a materiálne kapacity na pokrytie niektorých kybernetických potrieb, píše AFP. Dôstojník napokon z tajnej služby odišiel v roku 2020.

Švajčiarsky minister obrany Martin Pfister inicioval administratívne vyšetrovanie vo FIS vedené externým a nezávislým orgánom, ktoré preskúma aj postupy pri predchádzajúcich vyšetrovaniach.

Spolupráca s Kasperskym je podľa AFP v prípade západnej spravodajskej služby prekvapením, keďže mnohí odborníci sa domnievajú, že tento gigant v oblasti kybernetickej bezpečnosti má väzby na ruské tajné služby.

Spojené štáty v roku 2024 zakázali produkty a služby spoločnosti Kaspersky na území USA. Spoločnosť Kaspersky vždy dôrazne popierala akékoľvek prepojenie medzi svojimi službami kybernetickej bezpečnosti a ruskými špionážnymi agentúrami. (TASR)

Kim to uviedol v Pchjongjangu na rokovaní s predsedom ruskej Bezpečnostnej rady Sergejom Šojguom, ktorého ubezpečil, že KĽDR „bezpodmienečne podporí stanovisko Ruska a jeho zahraničnú politiku vo všetkých kľúčových medzinárodných politických otázkach vrátane ukrajinskej otázky.“

Podľa agentúry KCNA Kim zároveň „vyjadril očakávanie a presvedčenie, že Rusko ako vždy určite zvíťazí vo svojom posvätnom zápase za spravodlivosť“.

Severná Kórea sa počas vyše tri roky trvajúcej vojny na Ukrajine stala jedným z hlavných spojencov Ruska, kam vyslala tisíce svojich vojakov, ako aj zbrane a muníciu.

Ruskej armáde pomohla vytlačiť ukrajinské jednotky, ktoré v auguste 2024 podnikli úspešnú ofenzívu na územie Kurskej oblasti, ležiacej na západe Ruska a susediacej s Ukrajinou.

Podľa juhokórejských zdrojov v bojoch o ovládnutie Kurskej oblasti padlo približne 600 severokórejských vojakov a tisíce ďalších utrpeli zranenia. Severná Kórea ich zapojenie do bojov na ruskom území prvýkrát potvrdila až v apríli.

Vyslanie severokórejských vojakov do Ruska sa uskutočnilo v rámci dohody o vojenskej spolupráci, ktorá bola podpísaná počas návštevy ruského prezidenta Vladimira Putina v Severnej Kórei v roku 2024. Táto zmluva obsahuje aj klauzulu o vzájomnej pomoci pri obrane.

KCNA v súvislosti s bilaterálnou spoluprácou uviedla, že počas Šojguovej návštevy sa obe strany dohodli na „dynamickom rozširovaní“ vzájomných vzťahov.

AFP pripomenula, že multilaterálna skupina na monitorovanie dodržiavania sankcií uvalených na KĽDR - zahŕňajúca Južnú Kóreu, Spojené štáty, Japonsko a ďalších osem krajín - minulý týždeň odsúdila spoluprácu medzi Ruskom a Severnou Kóreou ako „protiprávnu“.

Pozorovatelia doplnili, že ruské nákladné lode s ruskou vlajkou vlani z KĽDR do Ruska prepravili až deväť miliónov kusov rôznej delostreleckej a raketovej munície. Výmenou za to Rusko údajne poskytlo Severnej Kórei systémy a rakety protivzdušnej obrany.

Stretnutie medzi Kimom a Šojguom v Pchjongjangu sa konalo v deň, keď v Južnej Kórei uviedli do úradu nového prezidenta I Če-mjonga.

Vo svojom inauguračnom prejave vyhlásil, že sa pokúsi nadviazať kontakt so Severnou Kóreou – čo je ostrý odklon od jeho predchodcu Jun Sok-jola, za ktorého vlády sa vzťahy s KĽDR zhoršili a dosiahli najnižšiu úroveň za posledné roky. (TASR)

Ukrajinský minister rokoval so svojím dánskym náprotivkom Troelsom Lundom Poulsenom v Bruseli, kde zasadajú ministri obrany krajín Severoatlantickej aliancie.

"Peniaze budú čoskoro pridelené na výrobu ukrajinských zbraní: Delostrelectvo, útočných dronov, rakiet a protitankových zbraní vyrobených na Ukrajine pre našich vojakov," oznámil Umerov.

Prvú časť príspevku vo výške 428 miliónov eur dostane Ukrajina od Dánska, Švédska, Kanady, Nórska a Islandu.

"Predmetná technika, ako uviedli aj zástupcovia ministerstva obrany, nebola zničená, ale len poškodená a bude opravená," povedal v rozhovore s ruskou štátnou tlačovou agentúrou TASS námestník ruského ministra zahraničia Sergej Rjabkov.

Ukrajina v nedeľu oznámila, že v rámci operácie s krycím názvom "Pavučina" vypustila na rôznych miestach v Rusku 117 bezpilotných lietadiel, ktoré na najmenej štyroch leteckých základniach zaútočili na ruské strategické bombardéry dlhého doletu schopných niesť jadrové zbrane.

Kyjev potom spomínal poškodenie či zničenie asi tretiny tejto flotily, satelitné snímky dokladajú kritický rozsah poškodenia aspoň niektorých zo zasiahnutých strojov.

Spojené štáty odhadujú, že víkendový útok ukrajinských dronov zasiahol až 20 ruských bojových lietadiel a asi desať ich zničil, povedali agentúre Reuters dvaja americkí predstavitelia. To je približne polovičný počet oproti odhadu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

Ruský prezident Vladimir Putin v stredajšom telefonickom rozhovore oznámil americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi, že Moskva bude musieť na útok z 1. júna reagovať, povedal v stredu novinárom po telefonáte poradca Kremľa pre medzinárodné otázky Jurij Ušakov. (ČTK)

Dronový útok zasiahol mesto Pryluky v Černihivskej oblasti na severe Ukrajiny. Medzi piatimi obeťami bolo aj ročné dieťa, informoval oblastný gubernátor Viačeslav Čaus.

Čaus dodal, že na Pryluky, vzdialené od hranice s Ruskom asi 150 kilometrov, útočilo najmenej šesť dronov. Predpokladané ciele ich útokov gubernátor nešpecifikoval.

Okrem obetí, medzi ktorými sú aj dve ženy, si útok dronov vyžiadal aj najmenej šesť zranených. Podľa Čausa boli všetci hospitalizovaní.

Útoku dronov bolo v noci na štvrtok opäť vystavené aj východoukrajinské mesto Charkov.

Gubernátor oblasti Oleh Synehubov nateraz informoval o najmenej 17 zranených, medzi ktorými sú najmenej dve deti a tehotná žena.

Útoky dronmi poškodili výškové budovy, rozbili okná a poškodili byty, napísal Synehubov.

Ukrajinský vojenský dôstojník plukovník Pavlo Palisa, ktorý je od novembra zástupcom šéfa kancelárie prezidenta Volodymyra Zelenského, prezentoval v USA zistenia ukrajinskej vojenskej rozviedky.

Podľa Palisu si Rusko stanovilo cieľ do konca septembra ovládnuť celé územie Doneckej a Luhanskej oblasti, ktoré považuje za anektované. Do konca roka chce vytvoriť nárazníkovú zónu pozdĺž ukrajinsko-ruskej hranice.

„Majú plány aj na rok 2026 - cieľom je obsadiť celé územie Ukrajiny na ľavom brehu Dnepra, vrátane Odeskej a Mykolajivskej oblasti, a odrezať Ukrajinu od Čierneho mora,“ uviedol Palisa.

Čierne more je pre Ukrajinu kľúčové z vojenského aj ekonomického hľadiska, najmä pre vývoz obilia. Palisa zdôraznil, že podľa rozviedky Rusko „neplánuje mier, ale pripravuje sa na vojnu“.

Delegáciu viedol hlavný poradca prezidenta Andrij Jermak, ktorý v USA vyzval zákonodarcov na prijatie nového balíka sankcií proti Rusku.

„Je potrebné vytvoriť atmosféru, v ktorej Rusko pristúpi na rokovania - nie na divadlo, ale na skutočné a konkrétne rokovania,“ povedal Jermak po stretnutí s americkým ministrom zahraničia Marcom Rubiom. (SITA)

"Znamená to, že s každým novým útokom a s každým diplomatickým oneskorením Rusko ukazuje vztýčený prostredník celému svetu - všetkým tým, ktorí stále otáľajú s tým, zvýšiť naň tlak," uviedol ukrajinský prezident.

Zelenskyj varoval, že Putin si slabé reakcie voči jeho hrozbám vykladá ako ochotu prižmúriť oči nad jeho akciami. "Keď necíti silu a tlak, ale naopak slabosť, vždy spácha nové zločiny," poznamenal.

Zdôraznil, že Ukrajina je vďačná každému, kto sa snaží vojnu zastaviť a kto vrahovi povie, že sa bude zodpovedať. "Rusko musí vrátiť mier," dodal.

Iniciatívu ohlásil v Bruseli nemecký minister obrany Boris Pistorius.

Pistorius povedal, že Berlín by chcel v rámci tohto projektu vyzbierať viac ako jednu miliardu eur, čo je suma, akú sa mu podarilo získať vlani prostredníctvom podobnej iniciatívy.

Nemecký minister to uviedol počas bruselských rokovaní takzvanej kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny, ktorej súčasťou je približne 50 krajín.

Cieľom stretnutia bolo koordinovať a zvýšiť vojenskú podporu Kyjeva. Schôdzke predsedal Pistorius spolu s britským ministrom obrany Johnom Healeym, keďže Spojené štáty ako zakladajúci člen odmietli viesť tieto rokovania, Washington však na nich zastupoval americký veľvyslanec pri NATO Matthew Whitaker.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa zúčastneným prihovoril prostredníctvom telemostu, pričom zopakoval svoju žiadosť o poskytnutie systémov protivzdušnej obrany na ochranu Ukrajincov, a to najmä systémov Patriot.

„Čím silnejšia je naša protivzdušná obrana, tým menší význam vidí (ruský prezident Vladimir) Putin v útokoch na naše mestá a obce, takže (vás) prosím, pokračujme v posilňovaní nášho vzdušného štítu,“ povedal Zelenskyj.

„Je to najúčinnejší spôsob, ako prinútiť Rusko, aby zastavilo svoje raketové útoky a teror,“ doplnil.

Britský minister obrany skonštatoval, že Moskva každodenne zaútočí na Ukrajinu vyše 300 dronmi. „Prezident Putin stále dokazuje, že sa nezasadzuje za mier, ale je naďalej zameraný na smrť, ničenie a destabilizáciu,“ povedal Healey.

Berlín požiadal Spojené štáty a ďalších spojencov, aby Ukrajine darovali viac Patriotov či obdobných systémov protivzdušnej obrany, upresnil Pistorius. „Ponúkli sme tiež, že prípad od prípadu preskúmame možnosť zaplatiť za systémy, ktoré by sa takto mohli uvoľniť," dodal. (TASR)