Ukrajina zasiala do Ruska nepokoj. Čo sa dialo po ruskom Pearl Harbore

Dohodu o tejto veci strany uzavreli na pondelkových priamych rokovaniach v Istanbule.

„Ruská strana nám oznámila, že tento víkend - v sobotu a v nedeľu - bude môcť vymeniť 500 ľudí, 500 našich vojakov,“ vyhlásil Zelenskyj na tlačovej konferencii v Kyjeve.

Ozrejmil, že Ukrajina bude pripravená Rusku odovzdať rovnaký počet zajatcov.

Pokiaľ by k nej došlo, išlo by už o druhú väčšiu výmenu vojnových zajatcov po priamych rokovaniach znepriatelených strán v Istanbule. Po prvom kole rozhovorov si Kyjev a Moskva vymenili tisícku vojakov.

Zelenskyj tiež na tlačovej konferencii kritizoval Rusko, ktoré podľa neho vedie rozhovory o ukončení vojny len preto, aby  Trump odložil prijatie nových protiruských sankcií.

„Urobili to, aby Spojeným štátom demonštrovali, že sú konštruktívni. Prečo? Aby dosiahli odklad (sankcií), ktorý závisí osobne od prezidenta Trumpa,“ myslí si ukrajinský prezident. (TASR)

Dvaja najväčší odberatelia ruského skvapalneného zemného plynu v Európskej únii, odmietajú schváliť plán Bruselu na zákaz dovoz plynu z Ruska s argumentom, že pred rozhodnutím potrebujú viac uistení o ekonomických a právnych dôsledkoch tohto kroku. Francúzsko kladie dôraz skôr na stratégiu hľadania alternatívnych dodávok. Belgicko chce pred rozhodnutím správu s podrobnosťami o ekonomických dôsledkoch. Informuje o tom portál Politico.

Ďalší dvaja veľkí dovozcovia ruského LNG, a to Španielsko a Holandsko, ukončenie zmlúv o nákupe ruského plynu podporujú. Európska komisia (EK) však chce podporu všetkých týchto štyroch dovozcov ruského LNG, ktorých nákupy vlani predstavovali 97 percent celkového dovozu EÚ a viac ako polovicu svetového exportu Moskvy. Maďarsko a Slovensko sa totiž pravdepodobne pokúsia zákaz ruského LNG zmariť. Opačný názor Francúzska, Belgicka, Španielska a Holandska by však pre tieto dva štáty bol silným signálom, píše Politico.

Francúzsky minister energetiky Marc Ferracci okrem diverzifikácie nastolil aj otázky týkajúce sa „právnej istoty“ návrhu, pričom sa odvolal na obavy, že súkromné firmy môžu čeliť ruským žalobám pre zrušené zmluvy. EK na žiadosť portálu Politico nereagovala, ale predtým vyhlásila že jej návrhy sú právne nespochybniteľné. (SITA, Politico)

Mechanizmus by mal pokračovať do 4. marca 2027, uviedla Komisia vo vyhlásení.

Návrh ešte musia odobriť členské štáty, pravdepodobne by sa tak mohlo stať na júnovom rokovaní ministrov vnútra v Luxemburgu.

Komisia sa ale zároveň zaoberá tým, čo by mohlo nasledovať, keď sa vojna na Ukrajine skončí, a ako by mal vyzerať proces návratu Ukrajincov do vlasti.

Podľa neho Ukrajina naďalej útočí na ruskú civilnú infraštruktúru.

SBU uviedla, že v utorok ráno odpálila zhruba tonu výbušniny, ktorú umiestnila na pilieri Krymského mosta Ukrajinská tajná služba sa prihlásila tiež k predchádzajúcim dvom útokom na most z roku 2022 a 2023. Ruské úrady včera na niekoľko hodín zastavili premávku na moste.

Peskov potvrdil, že most bol zasiahnutý výbuchom. "Nič nebolo poškodené. Most funguje," vyhlásil hovorca ruského prezidenta.

Ruské úrady však podľa neho zavádzajú nové opatrenia zamerané na ochranu infraštruktúry. (ČTK)

Zdôraznil aj potrebu riešiť dlhodobé historické spory medzi oboma krajinami. 

Nawrocki v príspevku na platforme X reagoval na gratuláciu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý vyjadril nádej na produktívnu spoluprácu s novým poľským prezidentom.

„Teším sa na pokračovanie partnerstva našich krajín, založeného na vzájomnom rešpekte a porozumení. To si vyžaduje nielen zmysluplný dialóg, ale aj riešenie naliehavých historických otázok,“ napísal Nawrocki.

Zároveň zdôraznil neochvejnú podporu Poľska Ukrajine v boji proti ruskej agresii: „Poľsko bolo najsilnejším podporovateľom Ukrajiny proti ruskej agresii, žiadny iný národ tomuto ohrozeniu nerozumie lepšie ako my.“

Nawrocki vyjadril nádej na ďalšie spoločné úsilie o posilnenie bilaterálnych vzťahov: „Dúfam, že budeme pokračovať v spoločnej práci pre spoločné dobro, pre uzmierenie minulosti a budovanie bezpečnej budúcnosti.“

Predtým poľský premiér Donald Tusk ostro kritizoval Nawrockého za jeho sľub blokovať vstup Ukrajiny do Organizácie Severoatlantickej zmluvy, pričom tento postoj označil za „ekvivalent zrady“. (SITA)

Jej cieľom je posilniť svoju stratégiu odstrašenia a obranu pred pretrvávajúcou hrozbou zo strany Ruska. Plány okrem iného počítajú so zvýšením zásob rakiet dlhého doletu a bezpilotných lietadiel, ako aj posilnením systémov protivzdušnej obrany a delostrelectva. S odvolaním sa na nemenované zdroje o tom informovala agentúra DPA.

Najvyšší predstaviteľ nemeckých ozbrojených síl generál Carsten Breuer minulý týždeň v rozhovore pre stanicu BBC povedal, že členské štáty NATO sa musia pripraviť na možný útok Ruska v priebehu nasledujúcich štyroch rokov. Rusko, ktoré ročne vyrobí približne 1500 tankov, podľa jeho slov predstavuje pre NATO veľmi vážnu hrozbu.

Najzraniteľnejšou je oblasť Suwalského koridoru, tiahnuceho sa pozdĺž hraníc Poľska a Litvy a ležiaceho medzi ruskou exklávou Kaliningrad a Bieloruskom.

NATO v snahe postaviť sa tejto hrozbe plánuje zvýšiť svoje existujúce ciele vojenských kapacít o približne 30 percent. Na splnenie týchto cieľov sa podľa informácií očakáva, že členské štáty NATO dostanú aktualizované národné plány. Formálne by ich mali prijať ministri obrany Aliancie na štvrtkovom zasadnutí v Bruseli.

Vysokopostavení armádni predstavitelia však upozorňujú, že vyhovieť novým záväzkom bude náročné. Členské štáty už teraz nedokážu splniť približne tretinu existujúcich cieľov.

Podrobnosti o národných plánoch zostávajú utajené, ale časti z nich sa podľa očakávaní dostanú na verejnosť po bruselskom zasadnutí. Zdroje v Nemecku odhadujú, že tamojšie ozbrojené sily sa možno budú musieť rozrásť o päťciferný počet vojakov zo súčasných 182.000, aby splnili požiadavky. Takisto sa očakávajú aj významné investície do systémov protivzdušnej obrany, napísala DPA. (TASR)

Podľa informácií ruské drony a rakety zasiahli civilné budovy v Odese či Charkove. Popri materiálnej škode hlásia ukrajinské úrady aj niekoľko zranených.

Ukrajinská armáda oznámila, že počas noci zaznamenala útoky 95 ruských bezpilotných lietadiel. Dodala, že 61 dronov sa jej podarilo zneškodniť či zničiť prostredníctvom elektronického boja či paľby protivzdušnej obrany.

Starosta Charkova Ihor Terechov uviedol, že v noci druhé najväčšie ukrajinské mesto čelilo útokom ruských rakiet a dronov. Podľa neho boli zasiahnuté jedna rezidenčná štvrť a priemyselná zóna. Útok zranil najmenej jednu osobu.

Najmenej jedného zraneného si vyžiadal tiež nočný útok na Odesu. Šéf vojenskej správy Odeskej oblasti Oleh Kiper informoval, že ruské drony zasiahli civilné budovy a infraštruktúru. Odesa, ktorá je významným čiernomorským prístavom, ruským úderom čelí často.