Rusko tvrdí, že zneškodnilo nad svojím územím vyše 160 dronov

Ide o desaťnásobné zvýšenie oproti predchádzajúcim sľubom, píše agentúra Reuters.

Britská vláda uviedla, že bezpilotné lietadlá zmenili spôsob vedenia vojen. V pondelok kabinet schválil nezávisle vypracovanú správu o obrannej stratégii, ktorá vyzýva na vytvorenie smrtonosnejšej, na technológiách založenej armády, ktorá by bola schopná čeliť novým hrozbám, vrátane možnej ruskej agresie.

Británia je jedným z najpevnejších podporovateľov Ukrajiny na Západe. Podľa Reuters sa chce poučiť z viac ako trojročného boja Ukrajiny proti ruskej invázii, počas ktorého bezpilotné lietadlá premenili podobu bojiska.

Drony v hodnote 350 miliónov libier sú súčasťou širšej iniciatívy na vojenskú podporu Ukrajiny v hodnote 4,5 miliardy libier, uviedla vláda.

"Spojené kráľovstvo zvyšuje svoju podporu Ukrajine tým, že tento rok dodá ďalšie stovky tisíc bezpilotných lietadiel a dokončí významný míľnik v dodávkach zásadnej delostreleckej munície," uviedol Healey vo vyhlásení pred zasadnutím kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny.

Británia tiež uviedla, že od januára dodala Ukrajine 140-tisíc delostreleckých granátov a tento rok vynaloží ďalších 247 miliónov libier na výcvik ukrajinských jednotiek. (ČTK)

Vo svojom večernom videohovore v utorok uviedol, že požiadal doterajšieho veliteľa ukrajinských pozemných síl Mychajla Drapatého, aby zostal v službe, pričom mu však zredukoval objem povinností.

Drapatyj bol zbavený organizačných úloh, ako je mobilizácia, výcvik a príprava nováčikov. Zelenskyj ho súčasne vymenoval za veliteľa Spojených síl, takže sa bude môcť „na 100 percent sústrediť“ výlučne na bojové zadania.

DPA uviedla, že 42-ročný generál Drapatyj je považovaný za jedného z najschopnejších na Ukrajine - naposledy stabilizoval situáciu v blízkosti mesta Pokrovsk v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Pozorovatelia sa domnievajú, že poverenie novými úlohami znamená, že Zelenskyj nechce prísť o Drapatého vodcovské kvality na fronte.

Zelenskyj okrem vymenoval Oleha Apostola za veliteľa výsadkárskych jednotiek a Roberta Brovdiho za veliteľa jednotiek bezpilotných lietadiel.

Vadym Sucharevskyj má zasa ako nový zástupca veliteľa Východnej skupiny armádnych jednotiek zmodernizovať celú veliteľskú štruktúru, povedal Zelenskyj vo videopríhovore.

Ako doplnila agentúra DPA, Drapatému bol zredukovaný objem povinností po nedávnom raketovom útoku ruskej armády na vojenské cvičisko v Dnepropetrovskej oblasti ležiacej na stredovýchode Ukrajiny. O život prišlo 12 ukrajinských vojakov a desiatky ich boli zranené.

Drapatyj pred dvoma dňami oznámil svoju demisiu s tým, že za incident v Dnepropetrovskej oblasti preberá plnú zodpovednosť. „Nedokázal som prinútiť ľudí, aby plnili moje rozkazy,“ napísal Drapatyj v príspevku na Facebooku.

„Netlačil som dostatočne tvrdo, ani som nezmenil postoj k disciplíne. Toto je moja zodpovednosť,“ doplnil. Dodal, že bez osobnej zodpovednosti armáda nemôže rásť ani uspieť.

Ukrajina je na fronte pod silným tlakom ruskej armády, ktorá vojnu voči svojmu západnému susedovi rozpútala 24. februára 2022.

Pokiaľ ide o politiku, Zelenskyj vo večernom videu opäť vyzval na uvalenie ďalších sankcií na Rusko, a to po raketovom útoku, ktorého terčom bolo opäť mesto Sumy na severovýchode Ukrajiny. O život prišli štyria civilisti a ďalších približne 30 ich bolo zranených.

Svoju požiadavku na sankcie Zelenskyj zdôvodnil tým, že ruský prezident Vladimir Putin nezmení svoju taktiku, pokiaľ nebude vystavený väčšiemu tlaku.

Podľa ukrajinského ministra zahraničných vecí Andrija Sybihu tieto návrhy nijako neprispievajú k ukončeniu vyše tri roky trvajúcej vojny.

„Ruská strana predložila súbor starých ultimát, ktoré situáciu nijako nepribližujú k skutočnému mieru,“ napísal ukrajinský minister na sociálnej sieti X.

Moskva podľa neho nereagovala ani na ukrajinské návrhy, ktoré zaslali vopred. „Počas zasadnutia sa naša delegácia opýtala Rusov, aké sú ich úvahy. Neuviedli žiadne. Ani počas zasadnutia, ani po ňom,“ skonštatoval Sybiha.

Zároveň upozornil, že takéto správanie je v rozpore s predchádzajúcimi prísľubmi Ruska, vrátane tých, ktoré dalo Spojeným štátom, že na rokovania v Istanbule predloží realistické a uskutočniteľné návrhy.

V dôsledku „nekonštruktívneho prístupu“ Moskvy sa rokovania podľa šéfa ukrajinskej diplomacie zúžili na otázky výmeny vojnových zajatcov. „Vítame pokrok v tejto oblasti, ale vo všetkých oblastiach by mohli byť výsledky oveľa hmatateľnejšie, keby Rusi opätovali konštruktívny prístup Ukrajiny,“ doplnil.

Moskva podľa jeho slov doteraz odmietla akékoľvek zmysluplné formy prímeria. Vyzval preto partnerov Kyjeva, aby uvalili na Rusko nové sankcie.

Kremeľ vo svojom memorande podľa AFP potvrdil svoje maximalistické požiadavky. Okrem iného požaduje, aby sa Ukrajina stiahla zo štyroch svojich oblastí, ktorých časti má pod kontrolou Moskva, žiada medzinárodné uznanie anektovaného Krymského polostrova ako súčasti Ruska, neutralitu Ukrajiny a stanovenie limitov na veľkosť jej ozbrojených síl a množstvo vojenského vybavenia. (TASR)

Vyhlásenie prichádza deň po tom, čo Moskva na rokovaniach v Istanbule odmietla výzvu Kyjeva na bezpodmienečné prímerie.

Obe strany sa dohodli na rozsiahlej výmene zajatcov a vymenili si návrhy na mierové riešenie, tzv. memorandá, no rokovania trvali menej ako dve hodiny a nepriniesli zásadný posun.

„Riešenie je mimoriadne zložité a zahŕňa množstvo nuáns. Bolo by chybou očakávať okamžité riešenia a prelomy,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Podľa ruských médií Moskva žiada, aby Ukrajina stiahla svoje jednotky zo štyroch východných a južných regiónov, ktoré Rusko považuje za anektované, ako podmienku na pozastavenie ofenzívy.

Kyjev naopak trvá na úplnom a bezpodmienečnom prímerí, Rusko ponúklo len čiastočné prímerie na dva až tri dni v niektorých oblastiach frontu.

Peskov zároveň odmietol možnosť samitu prezidentov Ruska, Ukrajiny a USA v blízkej budúcnosti, keďže takýto samit by podľa neho mohol nastať až po dosiahnutí dohody medzi vyjednávačmi. Biely dom v pondelok uviedol, že prezident Trump je takejto myšlienke otvorený, podporu vyjadrili aj Zelenskyj a Erdogan.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok obvinil Rusko z úmyselného útoku na civilistov pri raketovom útoku na mesto Sumy, kde zahynuli štyria ľudia.

Rusko podľa neho urýchľuje ofenzívu v regióne a snaží sa vytvoriť „nárazníkovú zónu“. Zelenskyj vyzval USA a Európu na rozhodné kroky a tvrdšie sankcie voči Rusku. Delegácia ukrajinských predstaviteľov zároveň rokuje vo Washingtone o obranných a ekonomických otázkach vrátane nových sankcií. (SITA)

Veľvyslanectvo zároveň poprelo obvinenia britskej vlády o rastúcej agresii Ruska a každodenných kybernetických útokoch, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

Británia v pondelok vyhlásila, že radikálne zmení svoj prístup k obrane v reakcii na nové hrozby vrátane tých, ktoré prichádzajú z Ruska. Došlo k tomu po tom, čo schválila závery nezávisle vypracovaného strategického hodnotenia obrany.

Britský minister obrany John Healey po zverejnení hodnotenia ozrejmil, že Európa stojí pred vojnou, rastúcou ruskou agresiou, novými jadrovými rizikami a každodenným kybernetickými útokmi, uvádza Reuters. Ruská ambasáda v utorok následne vydala stanovisko, v ktorom kritizovala „čerstvú salvu protiruskej rétoriky“.

„Rusko nepredstavuje žiadnu hrozbu pre Britániu a jej obyvateľov,“ uvádza sa vo vyhlásení. „Neprechovávame žiadne agresívne úmysly a nemáme žiadne plány útoku na Britániu. Nemáme o to záujem a ani to nepotrebujeme," doplnila ambasáda v stanovisku.

Vzťahy medzi Ruskom a Britániou sú na najnižšej úrovni od studenej vojny. Výrazne sa zhoršili po začatí ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 a Británia spolu s ďalšími členskými krajinami NATO odvtedy poskytla Kyjevu rozsiahlu pomoc.

Čínske veľvyslanectvo v Londýne takisto kritizovalo hodnotenie britskej obrany. Podľa stanoviska ambasády dokument zámerne skresľuje obrannú politiku Pekingu, aby ospravedlnil britskú vojenskú expanziu.

Hodnotenie označilo Čínu za „sofistikovanú a pretrvávajúcu výzvu“, pričom sa odvolávalo na jej rýchlu vojenskú modernizáciu vrátane rozšíreného jadrového arzenálu. Peking podľa neho pravdepodobne využíva špionáž, kybernetické útoky a zároveň kradne aj duševné vlastníctvo, píše Reuters. (TASR)

Išlo podľa nich o teroristický čin. Pri zrútení mostov v Brianskej a Kurskej oblasti prišlo o život sedem ľudí, ďalších 113 potrebovalo lekársku starostlivosť. Boli medzi nimi aj deti.

V nedeľu ruskí vyšetrovatelia oznámili, že sa mosty v noci zo soboty na nedeľu zrútili v dôsledku explózie. V Brianskej oblasti spadol cestný most na rýchlik do Moskvy, ktorá pod ním prechádzal. Táto udalosť si vyžiadala všetky obete na životoch a väčšinu zranených.

Len o niekoľko hodín sa v Kurskej oblasti zrútil železničný most, po ktorom prechádzal nákladný vlak. Súprava sa zosunula na cestu pod mostom. Zranenia utrpel rušňovodič a dvaja jeho pomocníci.

Kurská a Brianská oblasť susedí s Ukrajinou. (ČTK)