Okupanti prišli o ďalších 1 140 vojakov, tvrdí velenie Ukrajiny

Informuje o tom agentúra AFP.

„Diskutovali sme o situácii na fronte a potrebe posilniť podporu Ukrajiny v oblasti protivzdušnej obrany,“ napísal Jermak na sociálnych sieťach. „Zdôraznil som, že Ukrajina urobila všetko pre dosiahnutie mieru a je pripravená na prímerie, ale Rusko to odmieta. Preto sú potrebné ďalšie sankcie,“ dodal.

Rubio s Jermakom diskutoval aj o pondelňajších rokovaniach medzi Ruskom a Ukrajinou v Istanbule, ich ďalšom priebehu, nadchádzajúcej výmene vojnových zajatcov a o návrate rukojemníkov a detí unesených Ruskom.

Ukrajinská delegácia dorazila do USA v utorok a vedie ju podpredsedníčka vlády Julija Svyrydenková. S Američanmi chcú Ukrajinci diskutovať o obranných a ekonomických témach.

Do Washingtonu ukrajinskí predstavitelia dorazili v čase, keď senátori z oboch amerických politických strán predložili návrh na nové protiruské sankcie, ako aj sekundárne sankcie v podobe 500-percentného cla na krajiny, ktoré ktoré kupujú od Ruska ropu, zemný plyn, urán a iné produkty. (TASR)

Útok si vyžiadal zranenia. Konkrétny počet zranených ukrajinské pozemné vojsko nespomína, vojaci podľa neho boli v čase útoku na cvičisku.

"Vďaka včasným bezpečnostným opatreniam, najmä rozptýleniu personálu, využitiu krytov a dodržiavaniu protokolov počas leteckého poplachu, sa podarilo zabrániť veľkému počtu obetí," informuje ukrajinská armáda.

Prvého júna ruská invázna armáda zaútočila na výcvikovú základňu ukrajinských pozemných síl v obci Čerkaske v Dnepropetrovskej oblasti, kedy zahynulo 12 vojakov a ďalších 60 ich utrpelo zranenia.

Po útoku rezignoval veliteľ pozemných síl Mychajlo Drapatyj, ktorý uviedol, že v úlohe veliteľa nebol úplne schopný zabezpečiť, aby boli splnené jeho príkazy.

V utorok Zelenskyj oznámil, že Drapatyj bude novo veliť spoločným silám ukrajinských ozbrojených síl, aby sa "mohol na 100 percent zaoberať frontom". Kto sa stane novým veliteľom ukrajinských pozemných vojsk, prezident zatiaľ nepovedal. (ČTK, Ukrajinská pravda)

Trump uviedol, že s ruským vodcom hovorili okrem iného aj o nedeľňajšom ukrajinskom dronovom útoku na lietadlá uzemnené na ruských vojenských letiskách.

Putin podľa Trumpa veľmi silno zdôraznil, že Rusko bude musieť reagovať.

Informuje o tom agentúra DPA.

Rokovaniam, ktoré v minulosti viedli Spojené štáty, predsedal nemecký minister obrany Boris Pistorius spolu s britským ministrom obrany Johnom Healym. Cieľom bolo koordinovať a zvýšiť vojenskú podporu Kyjeva. Do skupiny patrí približne 50 krajín a vznikla z iniciatívy bývalého amerického ministra Lloyda Austina.

Holandský minister obrany Ruben Brekelmans oznámil nový balík pomoci pre zabezpečenie námornej bezpečnosti v hodnote 457 miliónov dolárov. Balík bude zahŕňať vyše 100 plavidiel vrátane hliadkovacích člnov, viac ako 50 námorných dronov, systémy zbraní, náhradné diely či výcvik, priblížil.

Európski spojenci Ukrajiny sa ocitli pod tlakom zintenzívniť pomoc pre Ukrajinu po tom, čo Washington pozastavil vojenskú pomoc pre Kyjev a spochybnil svoj záväzok chrániť Európu. Hegseth sa na stretnutí v Bruseli nezúčastnil po tom, čo Washington zdôraznil, že už nechce viesť stretnutia o prísľuboch.

Namiesto toho sa snaží vyvinúť tlak na Rusko a Kyjev, aby dosiahli dohodu o mieri čo najskôr. Mnohé krajiny sa však obávajú, že by takáto dohoda mohla vzniknúť na úkor Ukrajiny.

Zatiaľ nič nenaznačuje, že rozhodnutie Washingtonu pozastaviť vojenskú pomoc pre Ukrajinu je konečné, skonštatoval Pistorius.

„Európania sú však pripravení, Nemecko je pripravené prevziať zodpovednosť,“ zdôraznil minister. "Čo môžeme kompenzovať, sa ešte len uvidí. Dávame však jasne najavo, že sme odhodlaní neopustiť Ukrajinu a urobiť všetko, čo je potrebné a možné, aby sme ju podporili pri jej obrane," povedal Pistorius. „Je dôležité, aby sme pokračovali v diskusii, a to aj robíme,“ doplnil odkazujúc na Hegsethovu neprítomnosť.

Holandský šéf rezortu obrany tiež naznačil, že postoj USA k vojenskej pomoci Ukrajine by sa mohol v blízkej budúcnosti zmeniť.

"Vidíme, že Rusko a (ruský prezident Vladimir) Putin nie sú ochotní skutočne rokovať. Myslím si, že si to začínajú uvedomovať aj Spojené štáty," povedal. Podľa Brekelmansa by spojenci Ukrajiny mali medzitým zvýšiť tlak na Rusko a naďalej podporovať Ukrajinu. (TASR)

Spojené štáty a Britániu vyzval na vyvinutie tlaku na Kyjev, aby s takýmito útokmi skončil.

Informuje o tom agentúra Reuters.

„Na stole sú všetky možnosti,“ odpovedal Riabkov na otázku, aká bude reakcia Ruska na útoky Ukrajiny. „To je otázka pre našu armádu. Naliehavo žiadame Londýn a Washington, aby reagovali tak, aby zastavili ďalšiu eskaláciu,“ citovala Riabkova, ktorý zodpovedá za vzťahy s USA a kontrolu zbrojenia, agentúra Interfax.

Washington i Londýn už uviedli, že Kyjev ich o útokoch na ruské letiská vopred neinformoval.

Ukrajina v nedeľu v rámci operácie Pavučina prostredníctvom dronov zaútočila na ruské vojenské letiská tisíce kilometrov za frontovou líniou. Podľa ukrajinského generálneho štábu zničili 12 ruských lietadiel vrátane strategických bombardérov. Malé diaľkovo ovládané drony Kyjev ukryl v drevených debnách na nákladných autách.

V utorok tiež Ukrajina odpálila nálože pod Kerčským mostom spájajúci okupovaným Krymský polostrov s Ruskom. Kremeľ v stredu uviedol, že výbuch nespôsobil žiadne škody.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová označila útok za akt terorizmu a uviedla, že Západ dodáva Ukrajine zbrane, poskytuje jej súradnice cieľov, odmieta odsúdiť takéto útoky a aktívne ich podnecuje.

„Toto je niekoľko oblastí, ktoré dokazujú skutočnosť priamej aj nepriamej účasti a viny Západu na teroristických útokoch, ktoré sa odohrávajú proti civilistom a objektom civilnej infraštruktúry zo strany kyjevského režimu,“ povedala hovorkyňa.

Reuters pripomína, že obe strany konfliktu sa vzájomne obviňujú z teroristických útokov a z neochoty pristúpiť na mierové riešenie. (TASR)

Proti sa postavili vládna Ľavica a opozičná Konfederácia, ktoré odmietajú pevné ústavné stanovenie výdavkového limitu.

Informuje o tom varšavský spravodajca TASR podľa agentúry PAP.

V Sejme prebehlo prvé čítanie návrhu ústavného zákona, ktorý by nahradil súčasnú zákonnú normu určujúcu obranné výdavky na úrovni troch percent HDP.

Po debate návrh postúpili do ďalšieho prerokovania v parlamentnej komisii. Prezidentov návrh obhajovala šéfka kancelárie hlavy štátu Malgorzata Paprocká, podľa ktorej ide o súčasť ústavnej zodpovednosti prezidenta a signál odhodlania voči Rusku.

Podporu návrhu vyjadrili aj predstavitelia PiS a Tretej cesty, pričom poslanci z KO upozornili, že výdavky na obranu už teraz dosahujú takmer päť percent HDP.

Poslankyňa Ľavice Joanna Wichová upozornila, že ich klub nesúhlasí s ústavným ukotvením pevného finančného limitu, hoci aktuálne výdavky na obranu podporuje. Konfederácia projekt označila za zbytočný, hoci zbrojenie ako také neodmieta.

Navrhovaná zmena by sa po schválení parlamentom mala po prvý raz premietnuť do štátneho rozpočtu v roku 2026. Na prijatie ústavnej novely je potrebná trojpätinová väčšina v Sejme a nadpolovičná väčšina v Senáte. (TASR)

Uviedlo to veľvyslanectvo Moskvy v KĽDR. 

„Kim Čong-un prijal Sergeja Šojgua,“ uviedlo veľvyslanectvo a ozrejmilo, že si predstavitelia krajín vymenili názory na situáciu týkajúcu sa ukrajinskej krízy a Kórejského polostrova a hovorili aj o spolupráci v rôznych oblastiach.

Podľa veľvyslanectva rozhovory prebiehali v „atmosfére priateľského vzájomného porozumenia“. Šojgu sa stretol aj s predstaviteľom severokórejskej armády.

TASS informovala, že tajomník Rady bezpečnosti do KĽDR pricestoval na pokyn ruského prezidenta Vladimira Putina. Stredajšie stretnutie je už druhou Šojguovou cestou do krajiny za necelé tri mesiace. Pchjongjang obhajuje svoju vojenské väzby s Ruskom, pričom v pondelok vyhlásil, že účelom spolupráce je „zabezpečenie mieru a stability“ v Európe a Ázii.

Podľa juhokórejského poslanca I Song-kuna, ktorý sa odvoláva na spravodajské služby, Pchjongjang poskytol Rusku zbrane a vojakov do vojny proti Ukrajine. Poslanec tvrdí, že v bojoch na strane Ruska padlo asi 600 severokórejských vojakov a ďalšie tisíce utrpeli zranenia. (TASR)