Lavrov a Rubio telefonicky hovorili o vojne na Ukrajine a pondelkových rokovaniach

"Agenti SBU zamínovali podpery tohto nelegálneho zariadenia. A dnes, bez akýchkoľvek obetí medzi civilným obyvateľstvom, o 4:44 ráno boli aktivované prvé výbušné zariadenie," uviedla tajná služba.

SBU tvrdí, že most podmínovala 1100 kilami výbušnín v ekvivalente TNT. "Most je v stave núdze," uviedli služba.

Priame rokovanie medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským požaduje Kyjev.

Turecko by považovalo za prínosné, keby sa rokovaní zúčastnil aj americký prezident Donlad Trump a turecký prezident Recep Tayyip Erdogan.

"V blízkej budúcnosti sa to javí málo pravdepodobné," povedal o schôdzke vo formáte Putin, Trump a Zelenskyj hovorca Kremľa Peskov.

V pondelok sa v Istanbule uskutočnilo ďalšie priame rokovanie medzi ruskými a ukrajinskými diplomatmi. Ruskí predstavitelia okrem iného odovzdali ukrajinskej delegácii memorandum s požiadavkami na ukončenie vojny.

Dokument napríklad požaduje medzinárodné uznanie Krymu, Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti ako súčasť Ruskej federácie.

Podľa vyhlásenia po stretnutí delegácie dojednali ďalšiu výmenu vojnových zajatcov.

"Bolo by chybou očakávať okamžité rozhodnutie a pokrok," uviedol ohľadom rokovaní s Ukrajinou Peskov. "Otázka urovnania (konfliktu) je mimoriadne zložitá," dodal hovorca Kremľa.

Zopakoval potom obvyklé ruské tvrdenie, že je nutné odstrániť "hlboké príčiny konfliktu". Tým Rusko mieni napríklad snahu Kyjeva vstúpiť do NATO.

Peskov tiež povedal, že na programe zatiaľ nie sú žiadne priame rokovania medzi Putinom a Trumpom. Ruský prezident sa tomu však nebráni, ak rozhovory budú vhodne pripravené, povedal Putinov hovorca. (ČTK)

Delegáciu vedie podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva Julija Svyrydenková, ktorú sprevádza vedúci kancelárie prezidenta Andrij Jermak aj zástupcovia rezortu obrany.

Delegácia z Kyjeva sa stretne s tímom amerického prezidenta Donalda Trumpa iba deň po druhom kole priamych rokovaní s Ruskom v Istanbule, ktoré sa skončili bez prelomu.

Trump, ktorý sľuboval, že vojnu na Ukrajine urýchlene ukončí, dal v poslednom čase opakovane najavo, že je frustrovaný z postojov Kyjeva aj Moskvy v čase, keď sa Spojené štáty pokúšajú urovnať konflikt medzi nimi.

„Plánujeme hovoriť o podpore obrany a situácii na bojisku, o sprísnení sankcií voči Rusku,“ uviedol na sociálnych sieťach Jermak s tým, že ukrajinská delegácia sa stretne s predstaviteľmi Demokratickej a Republikánskej strany, ako aj členmi Trumpovho tímu. Diskutovať budú aj o „vrátení deportovaných ukrajinských detí Ruskom“.

Útok úplne zničil dva automobily, ktoré začali horieť, oznámila na telegrame sumská oblastná vojenská správa. Typ zbrane, ktorú nepriateľ útočil, sa zisťuje, na mieste zasahujú záchranári, dodala správa.

Sumská oblasť je v poslednom čase terčom zosilnených útokov ruských síl, ktoré zvyšujú aktivitu okolo hraníc. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na konci mája povedal, že Rusko v blízkosti Sumskej oblasti sústreďuje asi 50-tisíc vojakov a snaží sa tam vytvoriť desaťkilometrovú nárazníkovú zónu.

V mestečku Balaklija v Charkovskej oblasti, ktorá rovnako ako Sumská oblasť susedí s Ruskom, bola zasiahnutá súkromná firma. Zabitý bol jeden jej zamestnanec a niekoľko ďalších ľudí bolo zranených, uviedol na platforme Telegram šéf mestskej vojenskej správy Vitalij Karabanov, ktorý informoval o "masívnom útoku" bezpilotných strojov. Rozsah útoku nespresnil.

Drony padajúce na ulice a obytné budovy v Černihive spôsobili niekoľko požiarov, vrátane obytných domov, uviedol na telegrame šéf vojenskej správy mesta Dmytro Bryžynskyj. Štyria ľudia boli hospitalizovaní. Záchranná služba informovala, že ďalších 20 ľudí, vrátane ôsmich detí, bolo na mieste ošetrených.

Taktiež v prístavnom meste Odesa na juhu Ukrajiny ruské nočné letecké útoky poškodili obytné budovy a civilnú infraštruktúru, ale nikto nebol zranený, napísal na telegrame starosta Hennadij Truchanov.

Aj sekundárnych sankcií na krajiny, ktoré s Ruskom obchodujú. 

Líder republikánskej väčšiny v americkom Senáte John Thune povedal, že Trumpova vláda stále dúfa, že sa dosiahne dohoda o ukončení vojny trvajúcej už viac ako tri roky, no Senát je pripravený zvýšiť tlak na Moskvu.

„Sme tiež pripravení poskytnúť prezidentovi Trumpovi všetky nástroje, ktoré potrebuje, aby si Rusko konečne sadlo za rokovací stôl,“ povedal Thune.

Thune novinárom následne povedal, že o návrhoch sankcií diskutoval s Bielym domom. Na krajiny, ktoré kupujú od Ruska ropu, plyn, urán a iné produkty, by bolo uvalené clo vo výške 500 percent.

Približne 70 percent takéhoto vývozu pripadá na Čínu a Indiu, čo Rusku pomáha financovať vojenské operácie na Ukrajine.

Návrh zákona, ktorý predložili republikánsky senátor Lindsey Graham a demokratický senátor Richard Blumenthal a je zriedkavým príkladom spolupráce v hlboko rozdelenom Kongrese USA, má v súčasnosti v 100-člennom Senáte najmenej 82 podporovateľov.

Aby nadobudol účinnosť, musia ho schváliť Senát i Snemovňa reprezentantov a podpísať prezident Trump. Ten naznačil, že sa obáva, že nové sankcie by mohli zhoršiť vyhliadky na mierovú dohodu. (TASR)

Bez prúdu je tiež viac ako 100-tisíc ľudí v Rusmi ovládanej časti Chersonskej oblasti, píše agentúra TASS.

Záporožská jadrová elektráreň, ktorá je najväčším takýmto zariadením v Európe a ktorú kontrolujú ruské sily, funguje podľa TASS v normálnom režime.

Agentúra RIA Novosti informovala, že ukrajinská armáda pri ostreľovaní zasiahla vysokonapäťové zariadenie, čo vyústilo do rozsiahleho výpadku elektriny. "V celom regióne nie je elektrina," uviedla agentúra.

Výpadok v Záporožskej oblasti podľa TASS nenarušil situáciu v tamojšej jadrovej elektrárni. Elektráreň, ktorú teraz riadi ruská štátna spoločnosť Rosatom, v súčasnosti nevyrába elektrinu, dodávky prúdu ale potrebuje pre chod chladiacich systémov. (ČTK)

Výzva Zelenského prišla po tom, čo Rusko opäť odmietlo návrh na 30-dňové zastavenie bojov.

„Skutočné očakávame, že Trump podnikne razantné kroky,“ vyhlásil na brífingu po druhom kole rokovaní medzi ukrajinskou a ruskou delegáciou v Istanbule. Spojené štáty podľa neho musia „zatlačiť na Rusov silnými sankciami, aby pristúpili na prímerie“.

Zelenskyj zároveň upozornil, že návrh Ruska na dvoj- až trojdňové čiastočné prímerie podľa jeho názoru nie je skutočným riešením a Kremeľ chce len „krátku pauzu“.

Nové sankcie žiada aj šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak. „Rusi robia všetko pre to, aby sa vyhli prímeriu a pokračovali vo vojne. Nové sankcie sú teraz mimoriadne dôležité,“ zdôraznil. (TASR)

Uviedla to hovorkyňa Bieleho domu. 

„Prezident povedal, že je tomu otvorený, ak k tomu dôjde, no chce, aby lídri (Moskvy a Kyjeva) prišli k rokovaciemu stolu spoločne,“ povedala hovorkyňa Karoline Leavittová o návrhu Erdogana.