Na letecké základne v Rusku útočili drony, prvýkrát aj na Sibíri

Aj sekundárnych sankcií na krajiny, ktoré s Ruskom obchodujú. 

Líder republikánskej väčšiny v americkom Senáte John Thune povedal, že Trumpova vláda stále dúfa, že sa dosiahne dohoda o ukončení vojny trvajúcej už viac ako tri roky, no Senát je pripravený zvýšiť tlak na Moskvu.

„Sme tiež pripravení poskytnúť prezidentovi Trumpovi všetky nástroje, ktoré potrebuje, aby si Rusko konečne sadlo za rokovací stôl,“ povedal Thune.

Thune novinárom následne povedal, že o návrhoch sankcií diskutoval s Bielym domom. Na krajiny, ktoré kupujú od Ruska ropu, plyn, urán a iné produkty, by bolo uvalené clo vo výške 500 percent.

Približne 70 percent takéhoto vývozu pripadá na Čínu a Indiu, čo Rusku pomáha financovať vojenské operácie na Ukrajine.

Návrh zákona, ktorý predložili republikánsky senátor Lindsey Graham a demokratický senátor Richard Blumenthal a je zriedkavým príkladom spolupráce v hlboko rozdelenom Kongrese USA, má v súčasnosti v 100-člennom Senáte najmenej 82 podporovateľov.

Aby nadobudol účinnosť, musia ho schváliť Senát i Snemovňa reprezentantov a podpísať prezident Trump. Ten naznačil, že sa obáva, že nové sankcie by mohli zhoršiť vyhliadky na mierovú dohodu. (TASR)

Bez prúdu je tiež viac ako 100-tisíc ľudí v Rusmi ovládanej časti Chersonskej oblasti, píše agentúra TASS.

Záporožská jadrová elektráreň, ktorá je najväčším takýmto zariadením v Európe a ktorú kontrolujú ruské sily, funguje podľa TASS v normálnom režime.

Agentúra RIA Novosti informovala, že ukrajinská armáda pri ostreľovaní zasiahla vysokonapäťové zariadenie, čo vyústilo do rozsiahleho výpadku elektriny. "V celom regióne nie je elektrina," uviedla agentúra.

Výpadok v Záporožskej oblasti podľa TASS nenarušil situáciu v tamojšej jadrovej elektrárni. Elektráreň, ktorú teraz riadi ruská štátna spoločnosť Rosatom, v súčasnosti nevyrába elektrinu, dodávky prúdu ale potrebuje pre chod chladiacich systémov. (ČTK)

Výzva Zelenského prišla po tom, čo Rusko opäť odmietlo návrh na 30-dňové zastavenie bojov.

„Skutočné očakávame, že Trump podnikne razantné kroky,“ vyhlásil na brífingu po druhom kole rokovaní medzi ukrajinskou a ruskou delegáciou v Istanbule. Spojené štáty podľa neho musia „zatlačiť na Rusov silnými sankciami, aby pristúpili na prímerie“.

Zelenskyj zároveň upozornil, že návrh Ruska na dvoj- až trojdňové čiastočné prímerie podľa jeho názoru nie je skutočným riešením a Kremeľ chce len „krátku pauzu“.

Nové sankcie žiada aj šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak. „Rusi robia všetko pre to, aby sa vyhli prímeriu a pokračovali vo vojne. Nové sankcie sú teraz mimoriadne dôležité,“ zdôraznil. (TASR)

Uviedla to hovorkyňa Bieleho domu. 

„Prezident povedal, že je tomu otvorený, ak k tomu dôjde, no chce, aby lídri (Moskvy a Kyjeva) prišli k rokovaciemu stolu spoločne,“ povedala hovorkyňa Karoline Leavittová o návrhu Erdogana.

Dve ženy a dvaja muži vstúpili do budovy Musée Grévin vydávajúc sa za turistov a následne sa prezliekli za pracovníkov múzea, uviedol policajný zdroj.

Aktivisti potom utiekli z budovy únikovým východom spolu so sochou prezidenta v hodnote 40-tisíc eur, ktorú zahalili kusom látky.

Členovia Greenpeace figurínu umiestnili pred vchod do ruského veľvyslanectva ako výzvu pre Francúzsko na zastavenie dovozu zemného plynu a hnojív z Ruska.

„Podľa nás hrá Francúzsko dvojitú hru,“ povedal vedúci tamojšej pobočky organizácie Greenpeace Jean-Francois Julliard. „Emmanuel Macron stelesňuje dvojaký diskurz – podporuje Ukrajinu, no podporuje (aj) francúzske spoločnosti v obchodovaní s Ruskom,“ ozrejmil.

Greenpeace sa podľa Julliarda zameral na Macrona preto, že nesie osobitnú zodpovednosť. Dodal tiež, že francúzsky prezident „by mal byť prvým“ spomedzi európskych lídrov, ktorý ukončí obchodné zmluvy s Ruskom.

Francúzsko patrí k jedným z najväčších podporovateľov Kyjeva od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu vo februári 2022. Macron sa tiež ujal vedenia európskej iniciatívy v snahe podporiť obranu Kyjeva v reakcii na oznámenie amerického prezidenta Donalda Trumpa o vedení priamych rokovaní USA s Ruskom, píše AFP.

Šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó o tom hovoril telefonicky s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom.

Podľa slov Szijjártóa Maďarsko necúvne v dôsledku politických útokov a naďalej bude obhajovať svoje vlastné ciele zahraničnej politiky. Záujmom Budapešti je, aby medzinárodné spoločenstvo smerovalo k prímeriu a rokovaniam, podčiarkol v rozhovore Lavrovom, s ktorým zhodnotili vývoj vojny na Ukrajine a perspektívu mierových rokovaní.

Maďarský minister zahraničných vecí ocenil rokovania šéfov diplomacie USA a Ruska a povedal, že pre Maďarsko je to upokojujúca správa.

„V strednej Európe s istotou vieme, že pokiaľ sú Američania a Rusi v priamom kontakte, riziko eskalácie vojny je nižšie,“ dodal Szijjártó, ktorý tiež podčiarkol, že Maďarsko považuje úlohu ruských energetických nosičov stále za strategicky dôležitú. (TASR)