Harabina oslobodili spod obžaloby v kauze schvaľovania ruskej agresie

Návrat na ruský trh by mohol byť ešte nebezpečnejší.

Ako referuje web united24media.com s odvolaním sa na Kyjevskú ekonomickú školu, zo spomenutej sumy tvorili 167 miliárd dolárov odpisy aktív a tri miliardy dolárov tzv. výstupné dane. Najväčšie straty zaznamenali spoločnosti z USA (46 miliárd USD), Nemecka (44,5), Veľkej Británie (35,1), Francúzska (12,1), Rakúska (6,7) a Fínska (5,1).

Po invázii na Ukrajinu v roku 2022 mnohé medzinárodné spoločnosti ukončili činnosť v Rusku alebo predali aktíva miestnym subjektom.

Moskva však zaviedla v roku 2023 nové pravidlá, ktoré zahraničné firmy výrazne poškodili - povinnú 50-percentnú zľavu pri predaji aktív, tzv. dobrovoľný príspevok vo výške 10 % z predajnej ceny, ktorý by mohol stúpnuť na 90 %, ak by sa podnik predal s veľkou stratou, dodatočné dane za roky 2021 a 2022 či špeciálne povolenie na prevod kapitálu do zahraničia.

Firmy, ktoré odišli hneď po začiatku invázie, čelili nižším poplatkom, no neskôr Rusko poplatky a dane výrazne zvýšilo, aby financovalo svoju vojnu. V roku 2023 začal Kremeľ „de facto“ znárodňovať niektoré americké a európske aktíva, ktoré previedol pod „dočasnú správu“ štátnej agentúry Rosimuščestvo.

Oficiálne Rusko tvrdilo, že nejde o znárodnenie, v praxi však firmy prišli o kontrolu a utrpeli obrovské straty. Napríklad Carlsberg predal aktíva za 300 miliónov eur, hoci ich hodnota presahovala miliardu, a Danone stratila 56 % hodnoty.

Podobný osud postihol aj energetické firmy ako British Petroleum (strata 25,5 miliardy USD), Uniper (22), Fortum (4,07), ExxonMobil (4), Renault (2,4) či Société Générale (3,3). Predaje sa často udiali s veľkými stratami alebo boli zablokované priamo ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Od začiatku vojny úplne odišlo z Ruska 481 spoločností, ďalších 1 357 obmedzilo činnosť alebo plánuje odchod. Každá firma, ktorá zvažuje návrat na ruský trh, by však mala mať na pamäti, že jej aktíva môžu byť skonfiškované bez akéhokoľvek varovania, bez súdneho procesu a odovzdané záujmovým skupinám napojeným na Kremeľ, pričom to, čo kedysi sľubovalo miliónové zisky, sa môže rýchlo zmeniť na miliardové straty a odpisy. (SITA)

Uviedla, že tieto dve záležitosti sú „odlišnej povahy a vôbec sa nedajú porovnávať“.

Informovala o tom agentúra AFP.

„Porovnávať otázku Taiwanu s otázkou Ukrajiny je neprijateľné,“ uviedlo čínske veľvyslanectvo v Singapure na sociálnych sieťach deň po tom, ako Macron varoval ázijských predstaviteľov obrany, aby nevnímali ruskú inváziu na Ukrajinu ako vzdialený problém.

„Ak si uvedomíme, že Rusko by mohlo zabrať časť územia Ukrajiny bez akýchkoľvek obmedzení, bez akýchkoľvek zábran, bez akejkoľvek reakcie svetového poriadku, ako by ste vyjadrili to, čo by sa mohlo stať na Taiwane?“ povedal Macron na každoročnom bezpečnostnom fóre Dialóg Šangri-La v Singapure.

„Čo by ste robili v deň, keď sa na Filipínach niečo stane?“ dodal šéf Elyzejského paláca.

Čínske veľvyslanectvo odpovedalo, že „otázka Taiwanu je výlučne vnútornou záležitosťou Číny“. „Na svete je len jedna Čína a Taiwan je neodňateľnou súčasťou jej územia,“ uviedla čínska ambasáda v Singapure. Hoci Taiwan považuje sám seba za suverénny štát, Čína uviedla, že nevylučuje použitie sily na jeho ovládnutie.

Americký minister obrany Pete Hegseth v sobotu na rovnakom podujatí varoval, že Čína sa „nespochybniteľne pripravuje“ na použitie vojenskej sily s cieľom narušiť rovnováhu síl v indicko-tichomorskom regióne. Dodal, že čínska armáda buduje kapacity na napadnutie Taiwanu a „nacvičuje skutočný útok“.

„Je verejne známe, že čínsky prezident Si Ťin-pching nariadil svojej armáde, aby bola schopná invázie na Taiwan do roku 2027. PLA trénuje každý deň na to, aby to dokázala,“ povedal šéf Pentagónu s odkazom na Čínsku ľudovú oslobodeneckú armádu. (TASR)

Informovala o tom agentúra AFP.

Po uvalení protiruských sankcií po invázii na Ukrajinu v roku 2022 sa Moskva spolieha na stovky lodí s často nejasným vlastníctvom a pochybným poistením. Európske vlády plavidlá „tieňovej flotily“ obviňujú z úmyselného či neúmyselného poškodzovania podmorských káblov a z environmentálnej hrozby pri námornej preprave ropy.

Švédska vláda vo vyhlásení uviedla, že nové pravidlá „posilňujú kontroly zahraničných plavidiel vyžadovaním informácií o poistení“. Cieľom je bojovať proti tejto flotile, a tým zlepšiť námornú bezpečnosť a ochranu životného prostredia.

Švédska pobrežná stráž a námorné úrady budú preverovať podrobnosti o poistení nielen lodí kotviacich vo švédskych prístavoch, „ale aj lodí prekračujúcich švédske výsostné vody alebo ich výhradnú ekonomickú zónu“ približne 200 námorných míľ od pobrežia.

„Sme svedkami rastúceho počtu znepokojujúcich incidentov v Baltskom mori, čo si vyžaduje, aby sme sa pripravili na najhoršie,“ uviedol v sobotňajšom vyhlásení švédsky premiér Ulf Kristersson.

Informácie získané podľa nových pravidiel budú zdieľané so spojencami a môžu byť pridané do databáz používaných na presadzovanie sankcií.

Švédsko a Fínsko boli dlhodobo neutrálne krajiny a po ruskej invázii na Ukrajinu v obave o svoju bezpečnosť nedávno vstúpili do NATO. Európska únia minulý týždeň prijala 17. balík sankcií proti Rusku, ktorý sa zameriava na takmer 200 plavidiel „tieňovej flotily“. (TASR)

Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová v Singapure uviedla, že kontinent zvyšuje výdavky na obranu po "tvrdej láske" zo strany Trumpovej administratívy a vyzvala na pevnejšie väzby na boj proti "ekonomickej sile Číny".

Informuje o tom agentúra AFP.

Kallasová na bezpečnostnom fóre Dialóg Shangri-La reagovala na komentáre amerického ministra obrany Peta Hegsetha, ktorý trvanie prezidenta Donalda Trumpa na ďalších vojenských výdavkoch nazval „tvrdou láskou“.

"Napriek tomu je to láska, takže je to lepšie ako žiadna láska," uviedla, keď sa jej pýtali na Hegsethov prejav. Vzťah Bruselu s Washingtonom nebol narušený, zdôraznila s tým, že v piatok osobne hovorila s Hegsethom. "Počuli ste jeho prejav. V skutočnosti bol o Európe celkom pozitívny, takže určite je tam nejaká láska," povedala.

Prezident Trump neustále tlačí na krajiny NATO, aby zvýšili výdavky na obranu. Požadoval až päť percent HDP a povedal, že Washington už nebude tolerovať darmožráčov, píše AFP.

Kallasová povedala, že "v Európe sú rôzne krajiny a niektorí z nás si už dávno uvedomili, že musíme investovať do obrany".

"Európska únia zmenila rýchlosť a prehodnotila našu vlastnú paradigmu ako mierový projekt podporený tvrdou obranou," povedala šéfka diplomacie Európskej únie. "Je dobré, že robíme viac, ale chcem zdôrazniť, že bezpečnosť Európy a bezpečnosť Tichomoria sú veľmi prepojené," dodala.

Poukázala na Ukrajinu, kde už pôsobili severokórejskí vojaci a Čína poskytovala Rusku vojenský materiál. „Stále si myslím, že ak sa obávate Číny, mali by ste sa obávať Ruska,“ povedala.

Kallasová uviedla, že EÚ chce v indicko-pacifickom regióne budovať „partnerstvá v našom spoločnom záujme“, a to aj v oblasti obrany a hospodárstva. EÚ podľa nej prináša na stôl aj ekonomickú silu. Kallasová nesúhlasila s návrhmi, aby sa Washington zameral na indicko-pacifický región a Európa sa sústredila na svoje vlastné záležitosti. (TASR)

Dôvodom je nebezpečenstvo ostreľovania. Ruskojazyčný servis BBC píše, že úrady v regióne už nariadili odchod ľuďom z viac ako 210 miest.

Ruská armáda v posledných mesiacoch zosilnela tlak na hranici so Sumskou oblasťou a obsadila tam niekoľko dedín.

Ruské ministerstvo obrany na tlačovej konferencii uviedlo, že jeho vojaci dobyli dedinu Vodolagy v Sumskej oblasti, ktorá je blízko ruských hraníc. Uviedlo tiež, že jeho sily obsadili dedinu Novopil vo východoukrajinskej Doneckej oblasti.

Rusko v posledných týždňoch tvrdilo, že obsadilo niekoľko dedín na severovýchode Ukrajiny.

Zelenskyj tento týždeň povedal, že Moskva zhromažďuje v blízkosti hraníc viac ako 50-tisíc vojakov, čo naznačuje možnú ofenzívu.

Hovorca ukrajinskej pohraničnej stráže Andrij Demčenko vo štvrtok uviedol, že Rusko je pripravené "pokúsiť sa o útok" na Sumy. Uviedol, že presun ruských jednotiek sa začal, keď moskovské sily bojovali s ukrajinskými vojakmi v ruskej Kurskej oblasti. Moskva nedávno znovu ovládla prakticky celú Kurskú oblasť.

Protivzdušná obrana zneškodnila všetky tri riadené strely a 69 bezpilotných lietadiel.

V Rylsku ležiacom v ruskej Kurskej oblasti neďaleko hraníc so Sumskou oblasťou ukrajinské drony vleteli do dvoch päťpodlažných bytových domov, informovali podľa telegramového kanála Astra miestne úrady.

Horelo v dvoch bytoch, tlaková vlna vyrazila veľký počet okien, poškodené sú fasády budov. Drony zasiahli aj Lgov ďalej na východ. Zranenia utrpelo celkovo 14 ľudí, medzi nimi deti.

Vyplýva to z komentára pre spravodajský magazín Der Spiegel, ktorý bol zverejnený v piatok.

"Musíme sa stať motorom odstrašovania v Európe," uviedol Carsten Breuer. „Je to jednoznačne odvodené od významnej hrozby, ktorú predstavuje Rusko. Musíme sa vyzbrojiť proti tomuto nebezpečenstvu, ako Bundeswehr, aj ako člen NATO,“ dodal.

Ruského prezidenta Vladimira Putina neodradí údaj o percentuálnom zvýšení. Ide o rast schopností, primeranej techniky, kedykoľvek „bojovo pripravených jednotiek a vojakov“, uviedol Breuer.

„Aby sme to dokázali dosiahnuť, cieľ výrazne nad tri percentá je veľmi dobrý a realistický," dodal. Bojová pohotovosť znamená pre ozbrojené sily, že sú pripravené na nasadenie z hľadiska materiálu a personálu.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Európa na dlh vyzbrojuje Poľsko. Zaplatí aj poľský Východný štít Čítajte 

Obhajoval varovanie, že Rusko by mohlo byť pripravené do roku 2029 obrátiť sa aj proti štátom NATO. Vyplýva to z jednomyseľnej analýzy západných spravodajských služieb na základe ruskej zbrojárskej výroby.

„Ak k tomu pridáte agresívne vyhlásenia prezidenta Vladimira Putina v súvislosti s týmto vojenským budovaním, poznáte plán, ktorý nekončí na Ukrajine. Preto to varovanie,“ povedal Breuer.

Nemecký kancelár Friedrich Merz nedávno uviedol, že spolková vláda súhlasí s posilnením obrany v rámci NATO. Predstavil ho generálny tajomník Aliancie Mark Rutte s cieľom zvýšiť výdavky členských štátov na obranu na tri a pol percenta HDP a ďalších jeden a pol percenta na vojensky dôležitú infraštruktúru. (TASR)

Informoval o tom šéf regionálnej vojenskej správy Ivan Fedorov.

Rusko zhodilo na dedinu Dolynka ležiacej vo východnej časti Záporožskej oblasti letecké bomby KAB. Okrem života dievčaťa si útok vyžiadal jedného zraneného, je ním 16-ročný chlapec, uviedol Fedorov na svojom účte na telegrame.

Rusi podľa neho útočili na obytnú zástavbu, jeden dom zničili a niekoľko ďalších poškodili.