Rusko zaútočilo na Ukrajinu 90 dronmi

„Ak Čína nechce, aby sa aliancia NATO angažovala v juhovýchodnej Ázii alebo v Ázii, musí jasne zabrániť Severnej Kórei v nasadení vojakov na európskej pôde,“ povedal Emmanuel Macron v prejave na bezpečnostnej konferencii Dialóg Šangri-La, ktorá sa koná v Singapure a je najväčším ázijským fórom pre otázky obrany a bezpečnosti.

Macron tiež upozornil, že ak Západ „opustí Gazu a nechá Izrael robiť si, čo chce“, riskuje stratu dôveryhodnosti u zvyšku sveta.

„Preto odmietame dvojaký meter,“ zdôraznil s tým, že to platí aj pre konflikt na Ukrajine. Francúzsky prezident tiež pripustil, že Európa a Spojené štáty nie sú schopné vyriešiť krízy na celom svete vrátane Pásma Gazy a Ukrajiny.

„Myslím si, že dôveryhodnosť USA aj Európanov, ktorí predstierajú, že riešia krízy v týchto regiónoch, je veľmi nízka,“ povedal Macron na konferencii, ktorou vrcholí jeho turné po juhovýchodnej Ázii.

Agentúra AFP pripomenula, že lídri EÚ v posledných dňoch sprísnili svoj tón voči Izraelu, ktorý obnovil svoju ofenzívu v Pásme Gazy.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v utorok odsúdila útoky na civilnú infraštruktúru v Pásme Gazy, ku ktorým došlo v posledných dňoch, ako „neprimerané“.

Napriek tomu, že po viac ako dvojmesačnej blokáde zo strany Izraela začína do Pásma Gazy prichádzať humanitárna pomoc, situácia tam je kritická.

Odborníci na potravinovú bezpečnosť tvrdia, že hladomorom je ohrozený každý piaty obyvateľ tejto palestínskej enklávy.

Mnohé krajiny v súčasnosti tlačia na Izrael, aby umožnil neobmedzený prísun pomoci do Pásma Gazy. Macron počas návštevy v juhovýchodnej Ázii apeloval, že je potrebné konať „v priebehu nasledujúcich hodín a dní“.

Vyhlásil tiež, že uznanie palestínskeho štátu za určitých podmienok je „nielen morálnou povinnosťou, ale aj politickou nevyhnutnosťou“. (TASR)

Ide o zariadenia, ktoré sú súčasťou infraštruktúry čiernomorských prístavov a ktoré zničili ruské dronové a raketové útoky, uviedolnámestník ministra pre rozvoj obcí a území Ukrajiny Andrij Kašuba.

Takmer 400 zariadení prístavnej infraštruktúry poškodili za uplynulé viac než tri roky ruské raketové a dronové útoky. Prístavy sú pre Ukrajinu kľúčové vzhľadom na to, že krajina po mori prepravuje viac ako 90 percent svojho vývozu. Ukrajina v súčasnosti využíva iba tri hlavné námorné prístavy v oblasti Odesy. Ďalšie čiernomorské prístavy sú od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 mimo prevádzky.

Kašuba ozrejmil, že celkové náklady potrebné na obnovu infraštruktúry prístavov sa odhadujú na miliardu eur.

Podľa odhadov Svetovej banky z decembra minulého roka mala v tom čase celková obnova Ukrajiny stáť pol bilióna eur. Táto suma by mala byť vynaložená v priebehu desiatich rokov, pričom šlo o bezmála trojnásobok hrubého domáceho produktu Ukrajiny v roku 2024. (TASR)

Ako referuje web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na investigatívny portál Važnye Istorii, tento počet je v rozpore s tvrdením ruského ministra obrany Andreja Belousova, ktorý uviedol, že zmluvu o službe v armáde vlani podpísalo 427-tisíc ľudí.

Rusi podľa všetkého nadhodnocujú údaje o počte osôb, ktoré sa rozhodli vstúpiť do armády. Nemecký výskumný pracovník Janis Kluge, ktorý hodnotí tempo náboru do ruskej armády, poukazuje na to, že každý deň podpíše zmluvu zhruba tisíc ľudí. Ruský prezident Vladimir Putin však nedávno hovoril o nábore až 1 800 dobrovoľníkov každý deň.

V porovnaní s údajmi o výdavkoch na armádu, o ktorých hovoril exprezident Dmitrij Medvedev, nadhodnocovanie počtov o dobrovoľníkoch je na úrovni päť až 15 percent. To by zodpovedalo rozdielu v číslach, ktoré poskytli web Važnye Istorii aj minister Belousov. Údaje z ruských regiónov tiež ukazujú, že verbovanie do ruskej armády sa na jar tohto roka spomalilo. (SITA, Ukrajinská pravda)

S odvolaním sa na ukrajinské médiá o tom v piatok informovala britská stanica BBC, píše TASR.

K dvom výbuchom došlo v oblasti, kde sa nachádza 47. samostatný výsadkovo-útočný prápor 155. samostatnej gardovej brigády námornej pechoty.

Jeden výbuch nastal v blízkosti kontrolného stanovišťa, druhý na mieste, kde sa zdržiaval personál a velenie jednotky. Pri explóziách dostal zásah vojenský personál, vojenská technika i ďalšie vybavenie. Miestni obyvatelia informovali, že na mieste výbuchov zasahovali posádky asi desiatich sanitiek, ako aj záchranársky vrtuľník.

BBC podotkla, že tieto informácie nateraz nie sú potvrdené z oficiálnych ruských zdrojov. Úrady Prímorského kraja uviedli, že v zálive Desantnaja v jednom zo zaparkovaných áut vzbĺkli fľaše s propán-butánom. K obetiam a materiálnym škodám údajne nedošlo.

Podľa správ blogerov zverejnených na platforme Telegram k výbuchom došlo k lokalite, kde sa vojenská technika vykladá a nakladá na lode. (TASR)

Na záberoch zverejnených na sociálnych sieťach je vidieť rozvášnený dav, ktorý obkľúčil vozidlo, pričom niektorí ľudia doň udierali. Odvodoví komisári predtým údajne na ulici odchytili mladého muža a natlačili ho proti jeho vôli do auta. Niekoľko okoloidúcich sa následne vydalo mladíkovi na pomoc, čo spôsobilo vyhrotenie situácie.

Aktivity občanov podľa miestnej odvodovej komisie v Chmeľnyckej oblasti preukazovali známky organizovaného odporu a situáciu musela dostať pod kontrolu polícia v spolupráci s armádou. Úrady varovali, že zúčastneným osobám hrozí pre útok na vojenský personál počas stanného práva okrem iného obvinenie z vlastizrady.

DPA pripomína, že v uplynulom období rastie počet násilných útokov voči odvodovým komisárom. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že každý mesiac do ozbrojených síl odvedú 25 000 až 27 000 ľudí. Muži vo veku 18 až 60 rokov nemôžu opustiť krajinu bez povolenia odvodovej komisie. (TASR)

„Prezident Putin opakovane vyhlásil, že je zásadne za kontakty na vysokej úrovni,“ uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

„Najskôr sa však musia dosiahnuť výsledky prostredníctvom priamych rokovaní medzi oboma krajinami,“ vysvetlil.

Kremeľ tiež oznámil, že v pondelok vysiela svoju delegáciu do Istanbulu, ktorá bude pripravená na druhé kolo rokovaní s Kyjevom.

V tureckej metropole sa tento mesiac konali prvé priame rusko-ukrajinské rokovania po viac ako troch rokoch vojny.

Moskva navrhla, aby sa v pondelok 2. júna uskutočnili ďalšie rozhovory. Peskov tvrdí, že Rusko stále čaká na odpoveď Kyjeva na svoj návrh.

Ukrajina je podľa šéfa prezidentskej kancelárie Andrija Jermaka pripravená rokovať s Ruskom, avšak trvá na tom, aby jej Moskva ešte predtým doručila memorandum so svojimi podmienkami na ukončenie vojny. (TASR)

Zároveň uviedol, že Turecko by mohlo zorganizovať stretnutie medzi prezidentmi Spojených štátov, Ukrajiny a Ruska v snahe ukončiť vojnu.

„Pozorujem, že záležitosť začína naberať optimistickejší smer, keďže rokovania sa začínajú. Obe strany chcú prímerie. Nikto nepovedal, že ho nechce,“ povedal Fidan.

Šéf tureckej diplomacie tento týždeň absolvoval aj dvojdňovú návštevu Ruska, kde so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom diskutoval o mierových snahách na Ukrajine.

V piatok sa pri príchode do Kyjeva Fidan stretol s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Andrijom Sybihom a navštívil pamätník padlých vojakov. Na piatok má naplánované aj stretnutie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Turecko, ktoré udržiava vzťahy s Kyjevom aj Moskvou, je podľa AFP kľúčovým sprostredkovateľom medzi bojujúcimi stranami v čase, keď sa americký prezident Donald Trump usiluje ukončiť túto vojnu.

V Istanbule sa tento mesiac konali prvé priame rusko-ukrajinské rokovania po viac ako troch rokoch vojny. Moskva navrhla, aby sa v pondelok 2. júna v Istanbule uskutočnili ďalšie mierové rokovania. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov tvrdí, že Rusko stále čaká na odpoveď Kyjeva na svoj návrh.

Ukrajina je podľa šéfa prezidentskej kancelárie Andrija Jermaka pripravená rokovať s Ruskom, avšak trvá na tom, aby jej Moskva ešte pred tým doručilo memorandum so svojimi podmienkami na ukončenie vojny.

Fidan taktiež navrhol stretnutie prezidentov Ruska, Ukrajiny a USA. „Úprimne si myslíme, že je možné zavŕšiť prvé a druhé priame istanbulské rokovania stretnutím (Donalda) Trumpa, (Vladimira) Putina a (Volodymyra) Zelenského pod vedením Recepa Tayyipa Erdogana,“ povedal.

„Buď môžeme zatvoriť oči pred pokračovaním tejto vojny, alebo dosiahnuť trvalý mier pred koncom roka,“ pokračoval turecký minister. Konštatoval, že očakávania ohľadom prímeria a mieru vzrástli. „Pokrok je určite možný, pokiaľ zostaneme za rokovacím stolom,“ uzavrel.

Kyjev viac ako dva mesiace vyzýva Moskvu, aby súhlasila s okamžitým a bezpodmienečným 30-dňovým prímerím. Putin to však opakovane odmietol napriek tlaku Spojených štátov a európskych krajín. Tvrdí, že prímerie je možné ako výsledok rokovaní, ale rozhovory by sa mali sústrediť na „hlavné príčiny“ vojny. AFP pripomína, že Rusko zvyčajne využíva takýto jazyk na označenie rozsiahlych požiadaviek, ktoré zahŕňajú obmedzenie ukrajinskej armády, zákaz vstupu do NATO, veľké územné ústupky či zosadenie Zelenského. (TASR)

Ruská služba BBC s nezávislým serverom Mediazona analyzuje verejne dostupné zdroje. Stanica poznamenala, že skutočné straty budú pravdepodobne oveľa vyššie, ako je možné z otvorených zdrojov zistiť.

Vojenskí odborníci naznačujú, že analýza ruských cintorínov, vojnových pamätníkov a nekrológov môže pokryť 45 až 65 percent skutočného počtu obetí, uvádza BBC, podľa ktorej sa môžu na bojisku stále nachádzať telá významného počtu vojakov padlých v posledných mesiacoch. Ich odstránenie by totiž znamenalo ďalšie riziká pre preživších vojakov, dodala stanica.

Skutočný počet padlých ruských vojakov sa tak podľa nej môže pohybovať v rozmedzí 170-tisíc až 246-tisíc.

Toto číslo podľa nej ďalej narastie, ak sa zoberú do úvahy aj mŕtvi na strane proruských bojovníkov zo separatistických útvarov na východe Ukrajiny, ktorých Moskva najprv podporovala a potom sa ich rozhodla anektovať.

Rusko vlastné straty spravidla nezverejňuje, Ukrajina tak robí zriedka. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo februári povedal, že od začiatku ruskej invázie do jeho krajiny vo februári 2022 padlo vyše 46-tisíc ukrajinských vojakov. Americkí predstavitelia odhadujú ukrajinské straty medzi 60-tisíc a 70-tisíc ľuďmi, poznamenal vtedy americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW).