Z území okupovaných Ruskom sa vrátilo ďalších 11 ukrajinských detí

Zelenskyj to povedal po schôdzke s tureckým ministrom zahraničných vecí Hakanom Fidanom v Kyjeve.

Ukrajinský prezident spresnil, že s Fidanom diskutovali o diplomatickom úsilí. Turecku i tamojšiemu prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi podľa vlastných slov poďakoval za „podporu nášho úsilia dosiahnuť spravodlivý a trvalý mier“.

„Predovšetkým za ich pomoc pri organizácii stretnutia, ktoré umožnilo zabezpečiť prepustenie tisícov našich ľudí z ruského zajatia. Návrat všetkých Ukrajincov zadržiavaných Ruskom je jednou z našich najvyšších priorít,“ dodal Zelenskyj.

Rusko podľa neho naďalej ignoruje výzvy na prímerie a doposiaľ nepredstavilo ani memorandum zahrňujúce kľúčové princípy pre vyriešenie konfliktu, cituje Anadolu.

„Rusko ďalej ignoruje výzvy sveta na zastavenie paľby a pokračuje vo svojom zabíjaní,“ poznamenal Zelenskyj s tým, že „Rusi neboli schopní predstaviť takzvané 'memorandum', ktoré, ako prisľúbili, pripravia ihneď po výmene 1000 za 1000“ vojnových zajatcov. Ako dodal, ani Ukrajina, ani Turecko zatiaľ žiadne dokumenty od Moskvy nedostali.

Ukrajinský prezident zdôraznil, že na to, aby bolo stretnutie zmysluplné, jeho program musí byť jasný a rokovania musia byť riadne pripravené.

Druhé kolo priamych rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou je naplánované na pondelok 2. júna v Istanbule. Uskutoční sa po schôdzke zo 16. mája, na ktorom sa obe strany dohodli na výmene väzňov a príprave návrhov dokumentov na podporu mierového úsilia, pripomína Anadolu. Zatiaľ čo Rusko trvá na tom, že návrh predstaví až na rokovaniach, ukrajinská strana požaduje okamžité predloženie dokumentu. (TASR)

Podľa zistení súdu 21-ročný mladík konal na príkaz dôstojníka ruských tajných služieb, pričom tajne fotografoval miesta dislokácie ukrajinských jednotiek a odovzdával ich ako neskoršie ciele útokov ruskej armáde. Informovala o tom agentúra AFP, píše TASR.

Podľa ukrajinskej tajnej služby SBU mladý Kyjevčan, ktorého meno nezverejnili, údajne pripravoval aj útoky v ukrajinskej metropole. Zadržaný bol pri údajnej špionáži v blízkosti jedného z vojenských objektov.

Agentúra AFP dodala, že Moskva a Kyjev sa často navzájom obviňujú z náboru civilistov na pomoc pri navádzaní na ciele útokov alebo pri vykonávaní sabotáží.

Obe strany kolaborantov často verbujú prostredníctvom sociálnych médií a sľubujú im finančnú odmenu.

Mnohí z tých, ktorí sú na Ukrajine obvinení z takejto spolupráce s Ruskom, sú v adolescentnom veku. Úrady na Ukrajine preto rozbehli kampaň, ktorá má pred takýmito náborovými praktikami varovať tínedžerov aj ich príbuzných. (TASR)

Tvrdí, že Kremľu ide v skutočnosti o to, aby budúcotýždňové ukrajinsko-ruské rokovania nepriniesli žiadne výsledky.

„Takzvané memorandum, ktoré prisľúbili a údajne ho viac než týždeň pripravovali, zatiaľ nikto nevidel. Nepredložili ho ani Ukrajine, ani našim partnerom a ani Turecku, ktoré hostilo prvé stretnutie,“ napísal Zelenskyj na platforme X.

Ukrajina je podľa šéfa prezidentskej kancelárie Andrija Jermaka pripravená rokovať s Ruskom, avšak trvá na tom, aby jej Moskva ešte predtým doručila memorandum so svojimi podmienkami na ukončenie vojny. (TASR)

„Ak Čína nechce, aby sa aliancia NATO angažovala v juhovýchodnej Ázii alebo v Ázii, musí jasne zabrániť Severnej Kórei v nasadení vojakov na európskej pôde,“ povedal Emmanuel Macron v prejave na bezpečnostnej konferencii Dialóg Šangri-La, ktorá sa koná v Singapure a je najväčším ázijským fórom pre otázky obrany a bezpečnosti.

Macron tiež upozornil, že ak Západ „opustí Gazu a nechá Izrael robiť si, čo chce“, riskuje stratu dôveryhodnosti u zvyšku sveta.

„Preto odmietame dvojaký meter,“ zdôraznil s tým, že to platí aj pre konflikt na Ukrajine. Francúzsky prezident tiež pripustil, že Európa a Spojené štáty nie sú schopné vyriešiť krízy na celom svete vrátane Pásma Gazy a Ukrajiny.

„Myslím si, že dôveryhodnosť USA aj Európanov, ktorí predstierajú, že riešia krízy v týchto regiónoch, je veľmi nízka,“ povedal Macron na konferencii, ktorou vrcholí jeho turné po juhovýchodnej Ázii.

Agentúra AFP pripomenula, že lídri EÚ v posledných dňoch sprísnili svoj tón voči Izraelu, ktorý obnovil svoju ofenzívu v Pásme Gazy.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v utorok odsúdila útoky na civilnú infraštruktúru v Pásme Gazy, ku ktorým došlo v posledných dňoch, ako „neprimerané“.

Napriek tomu, že po viac ako dvojmesačnej blokáde zo strany Izraela začína do Pásma Gazy prichádzať humanitárna pomoc, situácia tam je kritická.

Odborníci na potravinovú bezpečnosť tvrdia, že hladomorom je ohrozený každý piaty obyvateľ tejto palestínskej enklávy.

Mnohé krajiny v súčasnosti tlačia na Izrael, aby umožnil neobmedzený prísun pomoci do Pásma Gazy. Macron počas návštevy v juhovýchodnej Ázii apeloval, že je potrebné konať „v priebehu nasledujúcich hodín a dní“.

Vyhlásil tiež, že uznanie palestínskeho štátu za určitých podmienok je „nielen morálnou povinnosťou, ale aj politickou nevyhnutnosťou“. (TASR)

Ide o zariadenia, ktoré sú súčasťou infraštruktúry čiernomorských prístavov a ktoré zničili ruské dronové a raketové útoky, uviedolnámestník ministra pre rozvoj obcí a území Ukrajiny Andrij Kašuba.

Takmer 400 zariadení prístavnej infraštruktúry poškodili za uplynulé viac než tri roky ruské raketové a dronové útoky. Prístavy sú pre Ukrajinu kľúčové vzhľadom na to, že krajina po mori prepravuje viac ako 90 percent svojho vývozu. Ukrajina v súčasnosti využíva iba tri hlavné námorné prístavy v oblasti Odesy. Ďalšie čiernomorské prístavy sú od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 mimo prevádzky.

Kašuba ozrejmil, že celkové náklady potrebné na obnovu infraštruktúry prístavov sa odhadujú na miliardu eur.

Podľa odhadov Svetovej banky z decembra minulého roka mala v tom čase celková obnova Ukrajiny stáť pol bilióna eur. Táto suma by mala byť vynaložená v priebehu desiatich rokov, pričom šlo o bezmála trojnásobok hrubého domáceho produktu Ukrajiny v roku 2024. (TASR)

Ako referuje web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na investigatívny portál Važnye Istorii, tento počet je v rozpore s tvrdením ruského ministra obrany Andreja Belousova, ktorý uviedol, že zmluvu o službe v armáde vlani podpísalo 427-tisíc ľudí.

Rusi podľa všetkého nadhodnocujú údaje o počte osôb, ktoré sa rozhodli vstúpiť do armády. Nemecký výskumný pracovník Janis Kluge, ktorý hodnotí tempo náboru do ruskej armády, poukazuje na to, že každý deň podpíše zmluvu zhruba tisíc ľudí. Ruský prezident Vladimir Putin však nedávno hovoril o nábore až 1 800 dobrovoľníkov každý deň.

V porovnaní s údajmi o výdavkoch na armádu, o ktorých hovoril exprezident Dmitrij Medvedev, nadhodnocovanie počtov o dobrovoľníkoch je na úrovni päť až 15 percent. To by zodpovedalo rozdielu v číslach, ktoré poskytli web Važnye Istorii aj minister Belousov. Údaje z ruských regiónov tiež ukazujú, že verbovanie do ruskej armády sa na jar tohto roka spomalilo. (SITA, Ukrajinská pravda)

S odvolaním sa na ukrajinské médiá o tom v piatok informovala britská stanica BBC, píše TASR.

K dvom výbuchom došlo v oblasti, kde sa nachádza 47. samostatný výsadkovo-útočný prápor 155. samostatnej gardovej brigády námornej pechoty.

Jeden výbuch nastal v blízkosti kontrolného stanovišťa, druhý na mieste, kde sa zdržiaval personál a velenie jednotky. Pri explóziách dostal zásah vojenský personál, vojenská technika i ďalšie vybavenie. Miestni obyvatelia informovali, že na mieste výbuchov zasahovali posádky asi desiatich sanitiek, ako aj záchranársky vrtuľník.

BBC podotkla, že tieto informácie nateraz nie sú potvrdené z oficiálnych ruských zdrojov. Úrady Prímorského kraja uviedli, že v zálive Desantnaja v jednom zo zaparkovaných áut vzbĺkli fľaše s propán-butánom. K obetiam a materiálnym škodám údajne nedošlo.

Podľa správ blogerov zverejnených na platforme Telegram k výbuchom došlo k lokalite, kde sa vojenská technika vykladá a nakladá na lode. (TASR)

Na záberoch zverejnených na sociálnych sieťach je vidieť rozvášnený dav, ktorý obkľúčil vozidlo, pričom niektorí ľudia doň udierali. Odvodoví komisári predtým údajne na ulici odchytili mladého muža a natlačili ho proti jeho vôli do auta. Niekoľko okoloidúcich sa následne vydalo mladíkovi na pomoc, čo spôsobilo vyhrotenie situácie.

Aktivity občanov podľa miestnej odvodovej komisie v Chmeľnyckej oblasti preukazovali známky organizovaného odporu a situáciu musela dostať pod kontrolu polícia v spolupráci s armádou. Úrady varovali, že zúčastneným osobám hrozí pre útok na vojenský personál počas stanného práva okrem iného obvinenie z vlastizrady.

DPA pripomína, že v uplynulom období rastie počet násilných útokov voči odvodovým komisárom. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že každý mesiac do ozbrojených síl odvedú 25 000 až 27 000 ľudí. Muži vo veku 18 až 60 rokov nemôžu opustiť krajinu bez povolenia odvodovej komisie. (TASR)