Putin podmieňuje ukončenie vojny zastavením rozširovania NATO na východ

Podľa denníka Danas to uviedol srbský prezident Aleksandar Vučič, ktorý dodal, že o tejto téme už súkromne hovoril s Putinom.

Podrobnosti rozhovoru Vučič nechcel zverejnil. Objasnil len, že s „ruskými partnermi“ vytvorili „pracovnú skupinu, aby sme zistili fakty.“

SVR vo vyhlásení s názvom „Srbský vojenský priemysel sa snaží vraziť Rusku nôž do chrbta“ obviňuje najväčšie srbské zbrojárske firmy z utajovaného vývozu munície na Ukrajinu.

„Zásterkou (týchto) protiruských akcií je jednoduchá schéma využívajúca falošné certifikáty konečného užívateľa a sprostredkovateľské krajiny,“ píše sa v texte.

Sprostredkovateľmi sú údajne „najčastejšie krajiny NATO, predovšetkým Česko, Poľsko a Bulharsko. V poslednom čase sa na tento účel využívajú aj exotické varianty zahŕňajúce africké štáty,“ uviedla SVR.

„Príspevok srbských pracovníkov obranného priemyslu k vojne rozpútanej Západom, ktorej výsledok by Európa rada videla ako strategickú porážku Ruska, predstavujú státisíce nábojov do raketometov a húfnic, ako aj milión nábojov do ručných zbraní,“ píše sa v správe SVR.

Vučič podľa webu Danas priznal, že s „Českou republikou existuje zmluva, ale že neboli vydané žiadne povolenia a neboli dodané žiadne rakety.“

Dodal, že aj on sám je napádaný za vývoz zbraní do Ruska, o ktorom však tvrdí, že neexistuje. Vyhlásil, že tí, ktorí ho označujú za ruského špióna, teraz môžu povedať, že „pracuje pre iných.“

Vučič argumentoval, že továrne v Srbsku „musia žiť a pracovať,“ pričom doplnil, že v zbrojárstve pracuje v Srbsku približne 24-tisíc ľudí. Následne položil otázku, kam by mohlo Srbsko vyvážať zbrane, ak by nemohli ísť do Afriky, USA, ázijských krajín, Ruska alebo Európy.

Zdôraznil, že Srbsko je „nezávislá a suverénna krajina, ktorá je na európskej ceste, ale mala odvahu vyslať svojho najvyššieho predstaviteľa na (vojenskú) prehliadku v Moskve (9. mája) a odolať strašnému a desivému tlaku.“

Toto obvinenie na adresu Srbska zo strany Moskvy prichádza len tri dni po tom, ako Rusko a Srbsko predĺžili vzájomnú dohodu o dodávkach zemného plynu. Srbsko na jej základe platí za dovoz plynu z Ruska nižšie ceny. (TASR)

Rusko poskytlo Severnej Kórei od konca minulého roka rozsiahlu vojenskú podporu vrátane systému protivzdušnej obrany a rušičiek elektronického boja, čo je v rozpore so sankciami OSN.

Uvádza sa to v monitorovacej správe iniciatívy Multilaterálny monitorovací tím pre sankcie (MSMT), ktorej cieľom je poukazovať na prípady porušovania a obchádzania sankcií zo strany KĽDR.

Správu zverejnilo juhokórejské ministerstvo zahraničných vecí, informuje agentúra Jonhap.

MSMT bol zriadený v októbri minulého roka z iniciatívy Južnej Kórey a Spojených štátov ako alternatíva k Expertnému panelu OSN pre monitorovanie sankcií voči Severnej Kórei. Ten bol rozpustený vlani v marci z dôvodu veta Ruska.

Okrem Južnej Kórey a USA sa k mechanizmu pripojilo ďalších deväť krajín - Austrália, Veľká Británia, Kanada, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Japonsko, Holandsko a Nový Zéland.

Úvodná správa MSMT , ktorá sa zameriava najmä na nelegálnu vojenskú spoluprácu medzi Ruskom a Severnou Kóreou, je prvým hodnotením presadzovania sankcií od ich zavedenia. Zistenia sú založené na spravodajských a iných informáciách poskytnutých zúčastnenými krajinami a údajoch zo súkromných výskumných ústavov.

Podľa MSMT Rusko od novembra 2024 presunulo do KĽDR najmenej jeden samohybný protilietadlový systém krátkeho a stredného dosahu Pancir a jedno bojové vozidlo triedy Pancir.

V správe sa tiež píše, že Severná Kórea dodala Rusku od septembra 2023 viac ako 20-tisíc kontajnerov s vojenským materiálom zahŕňajúcim približne deväť miliónov delostreleckých nábojov a munície pre salvové raketomety, viac ako 100 balistických rakiet, vyše 200 kusov delostreleckej techniky a protitankové riadené strely a rakety. Toto množstvo podľa MSMT postačuje na vybavenie celých troch brigád.

Na presuny zbraní v novembri a decembri 2023 boli použité ruské transportné lietadlá vrátane troch vojenských lietadiel IL-76 a tri AN-124 patriacich ruskému Veliteľstvu vojenského dopravného letectva.

Moskva tiež poskytla Severnej Kórei údaje o výkonnosti rakiet a technickú podporu na zlepšenie schopností Pchjongjangu v oblasti navádzania rakiet, čo je jasným porušením rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN), ktoré Rusko podporilo ako jej stály člen.

V správe MSMT sa tiež konštatuje, že Severná Kórea v roku 2024 vyslala do Ruska viac ako 11-tisíc vojakov, ku ktorým vo februári pribudlo ďalších 3000. Týchto vojakov ruská armáda vycvičila v obrane proti dronom a v základoch pechotných operácií.

Rusko tiež dodalo Severnej Kórei medzi marcom a októbrom minulého roka viac ako jeden milión barelov paliva. Sankcie BR OSN obmedzujú dovoz rafinovanej ropy do Severnej Kórey na 500-tisíc barelov ročne.

Približne 8000 severokórejských pracovníkov bolo vyslaných do Ruska pracovať v stavebníctve, IT a iných odvetviach, čo je tiež porušením sankcií zakazujúcich zamestnávanie Severokórejčanov v zahraničí.

Ďalším zistením je, že finančné transakcie medzi oboma krajinami sa uskutočňujú prostredníctvom bankových účtov denominovaných v rubľoch, ktoré vlastní Severná Kórea a ktoré boli zriadené v Južnom Osetsku, separatistickom regióne podporovanom Ruskom a ležiacom v Gruzínsku. (TASR)

Informovala o tom agentúra Bloomberg.

Zelenskyj sa pred skupinou novinárov vyjadril, že čínske drony Mavic sú dostupné pre Rusov, ale nie pre Ukrajincov. Doplnil, že na ruskom území sú aj výrobné linky, kde sú zástupcovia čínskej firmy vyrábajúcej tento typ dronov.

Drony Mavic sú určené pre civilné použitie, v ozbrojených konfliktoch - ako je vojna na Ukrajine - sa často používajú na prieskum, cielenie a v niektorých prípadoch aj ako nosiče výbušnín. Sú populárne pre svoju dostupnosť, jednoduchosť ovládania a dobrú kvalitu obrazu.

Podľa nemenovaného zdroja z Európy, s ktorým hovoril Bloomberg, Zelenského tvrdenia zodpovedajú aj hodnoteniam situácie v rámci EÚ. Zdroj uviedol, že Čína zrejme obmedzila aj dodávky niektorých komponentov dronov západným odberateľom - napr. magnety používané v motoroch -, zatiaľ čo objemy dodávok do Ruska zvyšuje.

Peking odmieta, že by dodával zbrane ktorejkoľvek strane konfliktu na Ukrajine, a tvrdí, že export tovarov dvojakého použitia, ktoré by mohli byť využité na vojenské účely, má pod kontrolou.

Čínske ministerstvo zahraničných vecí pre Bloomberg v súvislosti s týmito odhaleniami zopakovalo, že „postoj Číny k otázke Ukrajiny je konzistentný a jasný: sme za ukončenie vojny a podporujeme mierové rokovania.“

V lete 2024 Peking oznámil zákaz exportu všetkých civilných dronov, ktoré môžu byť použité na vojenské účely, a v decembri 2024 Bloomberg informoval, že Čína začala obmedzovať predaj kľúčových komponentov dronov do USA a Európy.

Zároveň však ruské a čínske spoločnosti začali spolupracovať na vývoji útočného dronu, ktorý sa svojimi vlastnosťami podobá iránskym bezpilotným lietadlám typu Šáhid, ktoré ruská armáda používa vo vojne proti Ukrajine. (TASR)

Balkánska krajina oficiálne zastáva v konflikte Ruska a Ukrajiny neutrálny postoj.

Informovala o tom agentúra AFP.

Ruská Služba zahraničnej rozviedky (SVR) vo vyhlásení s názvom „Srbský vojenský priemysel sa snaží vraziť Rusku nôž do chrbta“ obviňuje najväčšie srbské zbrojárske firmy z utajovaného vývozu zbraní na Ukrajinu. „Na zakrytie protiruských aktivít používajú jednoduchú schému zahŕňajúcu sprostredkovateľské krajiny,“ uvádza SVR.

Srbské firmy podľa Ruska vyprodukovali státisíce nábojov a „milión kusov munície do ručných zbraní“, ktoré boli používané na „zabíjanie a mrzačenie ruských vojakov a civilného obyvateľstva Ruska“.

Medzi obvinenými spoločnosťami sa nachádzajú aj štátne firmy Krušik a Yugoimport SDPR, ako aj veľké zbrojovky Zenitprom, Sofag, Reyer DTI, Sloboda a Prvi Partizan.

„V Srbsku, priateľovi Ruska, sa najväčšie národné obranné spoločnosti podieľajú na výrobnom páse smrti,“ uvádza správa SVR. Obvinenie prichádza len tri dni po tom, ako krajiny predĺžili vzájomnú dohodu o dodávkach plynu. Srbsko na jej základe platí za dovoz plynu z Ruska nižšie ceny.

Belehrad sa snaží vyvažovať svoju zahraničnopolitickú orientáciu medzi Ruskom a Európskou úniou, do ktorej sa pokúša už vyše desať rokov vstúpiť, pripomína AFP. Brusel varoval, že vzťahy Belehradu s Moskvou sú nezlučiteľné s členstvom v EÚ.

Srbský prezident Aleksandar Vučič bol jedným z mála európskych lídrov, ktorí navštívili Moskvu pri príležitosti osláv konca druhej svetovej vojny. V ruskej metropole sa vtedy stretol aj s predsedom vlády SR Robertom Ficom. (TASR)

Povedal to v relácii RTL Direkt, ktorú odvysielala nemecká televízia RTL. Informovala o tom agentúra DPA.

„Sú určité témy, pri ktorých sme sa dohodli, že o nich nebudeme hovoriť verejne. Ale nechcem klamať. O otázke (rakiet) Taurus sme diskutovali na súkromnom stretnutí medzi kancelárom a mnou. Pracujeme týmto smerom, no momentálne nemôžem poskytnúť podrobnosti. Sľúbil som to kancelárovi a svoje slovo dodržím,“ povedal Zelenskyj.

Rakety Taurus nie sú podľa neho nie je jediným prostriedkom potrebným na zastavenie Ruska a Putina.

„Potrebujeme (rakety) Taurus, potrebujeme (rakety) Patriot. Potrebujeme politický tlak. Potrebujeme účinné sankčné balíky. Potrebujeme jednotu Európy a Ameriky. Bez toho môže Rusko zaútočiť na kohokoľvek. Ak neposilníme Ukrajinu, ak to neurobíme, Rusko môže zaútočiť na iných,“ tvrdí Zelenskyj.

Poznamenal, že nie je potrebné vedieť, koľko rakiet Taurus má Nemecko k dispozícii a o koľko sa dá rozšíriť ich výroba. Tiež nie je nevyhnutné, aby sa tieto zbrane použili, dôležité je, aby Rusko vedelo, že existujú.

Nemecko je jedným z lídrov vo vojenskej pomoci Ukrajine. Diskusie o dodávkach rakiet Taurus s doletom okolo 500 kilometrov tam stále prebiehajú.

Bývalý nemecký sociálnodemokratický kancelár Olaf Scholz bol proti ich dodaniu Ukrajine, pretože sa obával, že by sa tým jeho krajina mohla stať jednou zo strán konfliktu. Jeho konzervatívny nástupca Friedrich Merz je v tejto otázke menej kategorický, chce však, aby sa o tom nediskutovalo verejne. (TASR)

Učiteľka krátko po začiatku ruskej invázie na Ukrajine pred žiakmi obhajovala kroky Ruska a spochybňovala dianie v Kyjeve, dostala sedemmesačnú podmienku a zákaz činnosti s deťmi.

Obvodný súd pre Prahu 6 ju potrestal za ospravedlňovanie genocídy a popieranie vojnových zločinov.

Učiteľka Martina Bednářová tiež musí absolvovať kurz mediálnej gramotnosti, pretože podľa sudkyne má problém s rozlišovaním pravdy, lži, propagandy a dezinformácií. Bednářová svoj názor nezmenila.

„Ak som tvrdila, že sa v Kyjeve nič nedeje, stále na tom trvám, pretože v tej dobe Kyjev fungoval ako úplne normálne mesto,“ povedala pred súdom. To, že by sa tam niečo dialo, podľa nej obžaloba nedokázala jediným argumentom.

Svoje názory hovorila žiakom ôsmej triedy na hodine češtiny. Sudkyňa podotkla, že za samotné názory súdená nie je a môže si myslieť, čo chce, ale nemôže zneužívať svoje postavenie učiteľky. Žiakom navyše podľa nej svoje postoje predkladala manipulatívnym spôsobom.

Bednářovej obhajcovia súdny proces kritizovali. Podľa jedného z nich - Jindřicha Rajchla, predsedu strany PRO - je súdená za to, čo tvrdí aj americký prezident Donald Trump. Druhý obhajca jej prípad pripodobnil k procesom z 50. rokov vrátane toho s Miladou Horákovou.

Obvodný súd sa prípadom zaoberal už po tretíkrát. Najskôr ju oslobodil, no odvolací súd rozhodnutie zrušil a vrátil na doplnenie dokazovania. Druhýkrát ju oslobodili oba súdy, no Najvyšší súd prípad vrátil na začiatok. Odvolanie bude opäť riešiť pražský mestský súd.

Škola dala po incidente učiteľke výpoveď. Teraz kandiduje za hnutie Stačilo! v jesenných voľbách do Poslaneckej snemovne českého parlamentu. (TASR)

Finančné prostriedky sú určené na podporu výroby zbraňových systémov s dlhým doletom na Ukrajine, pričom sa využijú existujúce priemyselné kapacity a technické know-how krajiny.

Podľa vyhlásenia nemeckého ministerstva obrany sa očakáva, že značnú časť týchto systémov vyrobia do konca tohto roka. Prvé systémy by však mali byť pripravené na nasadenie do bojov už v priebehu niekoľkých týždňov. Berlín tiež znovu potvrdil svoj záväzok dodávať Ukrajine kritickú muníciu a zbrane.

Vladyslav Vlasiuk to pripisuje prudkému poklesu príjmov z ropy, ktorý bol spôsobený západnými sankciami a klesajúcimi cenami komodity.

Podľa Vlasiuka Kremeľ nedávno schválil zmeny vo svojom federálnom rozpočte, čím sa plánovaný deficit zvýšil z 1,17 bilióna rubľov (14,8 miliardy dolárov) na 3,8 bilióna rubľov (48,3 miliardy dolárov), čiže z 0,5 na 1,7 percenta HDP.

„Dôvody? Lacnejšia ropa a posilňujúci sa rubeľ spolu znižujú príjmy z ropy a plynu takmer o štvrtinu, čo predstavuje stratu 2,6 bilióna rubľov (33 miliárd dolárov) oproti pôvodnej prognóze pre rok 2025,“ napísal Vlasiuk vo vyhlásení.

Poukázal na revidovanú cenovú prognózu ruskej ropy Urals, ktorá bola znížená zo 69,70 dolárov na 56 dolárov za barel.

Agentúra Reuters začiatkom tohto mesiaca informovala, že cena zmesí ropy Urals a ESPO klesla na 48,90 USD za barel – najnižšiu úroveň za dva roky a približne o 40 percent pod cenou 82,60 USD, ktorú Moskva pôvodne plánovala na rok 2025.

Vlasiuk povedal, že medzinárodné sankcie zostávajú kľúčovým faktorom poklesu ruských príjmov z energetiky. „Sankcie voči Rusku fungujú. Potvrdzuje to mnoho ukazovateľov a sme za to vďační,“ povedal.

Ukrajina sa už dlho zasadzuje za prísnejšie sankcie voči ruskému energetickému sektoru, najmä voči jeho tieňovej flotile tankerov.

Napriek stovkám ruských tankerov, ktoré sú už pod sankciami, mnohé plavidlá zostávajú v prevádzke a naďalej prepravujú ruskú ropu.

„Polovica sankcionovanej tieňovej flotily stále funguje,“ povedal Vlasiuk a vyzval na rozšírenie opatrení – vrátane sankcií voči ruským prístavom, terminálom a dokonca aj jednotlivým kapitánom lodí. (Kyiv Independent)