Ukrajinský prezident je v Nemecku

Uviedol to v nedeľnej relácii Politika 24 na Joj 24.

„Som pripravený vycestovať do Kyjeva vtedy, keď bude obsah našej cesty pripravený tak, že výsledok bude dojednanie, z ktorého bude benefitovať nielen Ukrajina, ale aj Slovensko,“ poznamenal Pellegrini. Dodal, že s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským sa stretáva často.

Prezident je podľa vlastných slov zástancom robenia zahraničnej politiky na všetky štyri svetové strany. Tvrdí, že čím lepšie bude mať Slovensko vzťahy s veľkými krajinami v rámci Európskej únie, tak dokáže meniť ich rozhodnutia.

„To všetko, za čo bojujeme v rámci suverénnej zahraničnej politiky, sa dá robiť aj na vysokej priateľskej a dobrej úrovni. To nemusí byť vždy súboj,“ povedal Pellegrini.

Je presvedčený, že suverénna zahraničná politika sa dá robiť spôsobom, že aj západní predstavitelia budú mať Slovensko za dobrého partnera a priateľa. (TASR)

Uviedol to šéf jej vojenskej správy Mykola Kalašnyk.

Rusko podľa Kalašnyka stále zosilňuje dronové útoky na ukrajinské mestá. Pri ich poslednej vlne v noci na dnes sa v Kyjevskej oblasti nikomu nič nestalo, zasiahnutá nebola ani kritická infraštruktúra. Zničených je ale desať domov. Rozbité sú okná, škody sú na fasádach alebo strechách.

V Kyjeve sa ozývali výbuchy, pretože bola aktivovaná protivzdušná obrana.

Ruské drony útočili tiež na Záporoží. Podľa šéfa regionálnej vojenskej správy Ivana Federova vznikli škody na troch viacpodlažných budovách a 29 rodinných domkoch aj na bližšie neurčenom objekte kritickej infraštruktúry. Zranenia utrpeli traja ľudia.

V dôsledku ruského dronového útoku vypukol požiar v rekreačnom areáli v meste Bilhorod-Dnistrovskyj v Odeskej oblasti, píše Ukrajinska pravda. Škody sú tiež na rodinných domkoch. Nikomu sa nič nestalo.

Ruské ministerstvo obrany dnes oznámilo, že jeho vojská dobyli dedinu Oleksijivka, ktorá leží v ukrajinskej Sumskej oblasti niekoľko kilometrov od hraníc s Ruskom. Túto informáciu nemožno nezávisle overiť.

Zelenskyj tento týždeň varoval, že blízko tejto oblasti Rusko zhromažďuje desaťtisíce svojich vojakov a hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Oleksandr Syrskyj v sobotu povedal, že pohraničné časti Sumskej oblasti sú jedným z miest na bojisku, na ktoré sa ruská armáda v uplynulých týždňoch najviac zamerala. (ČTK)

Súpravu tvorili cisterny na palivo a nákladné vagóny. Výbuch narušil kľúčovú logistickú tepnu ruskej armády na okupovaných ukrajinských územiach, uvádza ukrajinská vojenská rozviedka HUR.

Túto informáciu nemožno nezávisle overiť.

Ukrajinská vojenská rozviedka stojí za rôznymi útokmi proti vojenskej infraštruktúre na ruskom území, ktorých cieľom je podľa Kyjeva oslabiť bojaschopnosť nepriateľa.

Jeden z rušňovodičov utrpel zranenia, informujú agentúry TASS a Reuters.

Ide o druhý takýto incident za pár hodín. Most sa zrútil tiež v Brianskej oblasti pri hraniciach s Ukrajinou, do ktorého potom narazil osobný vlak a vykoľajil sa, čo si vyžiadalo najmenej sedem životov.

"Časť vlaku spadla dole na cestu, ktorá viedla pod mostom. Na lokomotíve vypukol požiar, ktorý pracovníci ministerstva pre mimoriadne situácie rýchlo lokalizovali. Zvyšok súpravy zostal na železničnom moste," citovala TASS gubernátora Kurskej oblasti Alexandra Chinštejna.

Na fotografii z miesta je vidieť vlak, ktorého vykoľajená časť balansuje na poškodenom moste.

"Podľa predbežných informácií má jeden z rušňovodičov poranené nohy, celá posádka bola prevezená do nemocnice. Sú pod dohľadom lekárov," uviedol tiež gubernátor. (ČTK)

V nemocniciach skončilo 44 zo 69 zranených ľudí. Zranené boli aj tri deti, z toho jedno ťažko.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok V ruskej Brianskej oblasti narazil vlak do zrúteného mosta, zahynulo najmenej sedem ľudí Čítajte 

Podľa úradov sa most zrútil v dôsledku zásahu zvonku.

Gubernátor oblasti Alexander Bogomaz dodal, že most sa zrútil vo Vygoničskom okrese v mieste, kadiaľ vedie federálna diaľnica. (TASR)

Návrat na ruský trh by mohol byť ešte nebezpečnejší.

Ako referuje web united24media.com s odvolaním sa na Kyjevskú ekonomickú školu, zo spomenutej sumy tvorili 167 miliárd dolárov odpisy aktív a tri miliardy dolárov tzv. výstupné dane. Najväčšie straty zaznamenali spoločnosti z USA (46 miliárd USD), Nemecka (44,5), Veľkej Británie (35,1), Francúzska (12,1), Rakúska (6,7) a Fínska (5,1).

Po invázii na Ukrajinu v roku 2022 mnohé medzinárodné spoločnosti ukončili činnosť v Rusku alebo predali aktíva miestnym subjektom.

Moskva však zaviedla v roku 2023 nové pravidlá, ktoré zahraničné firmy výrazne poškodili - povinnú 50-percentnú zľavu pri predaji aktív, tzv. dobrovoľný príspevok vo výške 10 % z predajnej ceny, ktorý by mohol stúpnuť na 90 %, ak by sa podnik predal s veľkou stratou, dodatočné dane za roky 2021 a 2022 či špeciálne povolenie na prevod kapitálu do zahraničia.

Firmy, ktoré odišli hneď po začiatku invázie, čelili nižším poplatkom, no neskôr Rusko poplatky a dane výrazne zvýšilo, aby financovalo svoju vojnu. V roku 2023 začal Kremeľ „de facto“ znárodňovať niektoré americké a európske aktíva, ktoré previedol pod „dočasnú správu“ štátnej agentúry Rosimuščestvo.

Oficiálne Rusko tvrdilo, že nejde o znárodnenie, v praxi však firmy prišli o kontrolu a utrpeli obrovské straty. Napríklad Carlsberg predal aktíva za 300 miliónov eur, hoci ich hodnota presahovala miliardu, a Danone stratila 56 % hodnoty.

Podobný osud postihol aj energetické firmy ako British Petroleum (strata 25,5 miliardy USD), Uniper (22), Fortum (4,07), ExxonMobil (4), Renault (2,4) či Société Générale (3,3). Predaje sa často udiali s veľkými stratami alebo boli zablokované priamo ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Od začiatku vojny úplne odišlo z Ruska 481 spoločností, ďalších 1 357 obmedzilo činnosť alebo plánuje odchod. Každá firma, ktorá zvažuje návrat na ruský trh, by však mala mať na pamäti, že jej aktíva môžu byť skonfiškované bez akéhokoľvek varovania, bez súdneho procesu a odovzdané záujmovým skupinám napojeným na Kremeľ, pričom to, čo kedysi sľubovalo miliónové zisky, sa môže rýchlo zmeniť na miliardové straty a odpisy. (SITA)