Republikánski senátori po Trumpovej kritike Putina vyzývajú na nové sankcie

Volodymyr Zelenskyj povedal, že stále nevidí žiadnu skutočnú ochotu k mieru zo strany Ruskej federácie.

„Nevidíme ani dostatočný tlak. Západné mocnosti nereagujú dostatočne. USA sú zapojené, ale nie na sto percent. Ostatné krajiny ako Čína alebo krajiny globálneho Juhu sa držia bokom. Putin sa drží moci. Budeme mať spravodlivý mier, ale možno až po Putinovi,“ vyhlásil prezident Ukrajiny.

Desať bolo zostrelených, 46 zmizlo z radarov alebo bolo zneškodnených elektronickými systémami, uviedlo ukrajinské velenie.

Nálety boli zaznamenané na deviatich miestach na frontovej línii v Sumskej, Charkovskej a Doneckej oblasti. Drony vypustili z ruských miest Millerovo, Orel a Kursk.

Návrh Moskvy na ich ďalšie kolo budúci pondelok v Istanbule podľa neho zvýšil nádeje na mier.

„Sme v kontakte s Ruskom a Ukrajinou. Hovoríme im, aby nezatvárali dvere, kým zostávajú otvorené,“ povedal Recep Tayyip Erdogan s tým, že nedávny impulz v snahách o mier je podľa neho príležitosťou dosiahnuť trvalé riešenie konfliktu.

„Cesta k riešeniu vedie cez dialóg, viac diplomacie. Používame celú svoju diplomatickú silu a potenciál pre mier,“ citovala tureckého lídra jeho kancelária.

Turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan sa v pondelok stretol v Moskve s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a vo štvrtok ho očakávajú v Kyjeve, kde bude rokovať s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. (TASR)

Uviedol to Andrii Demčenko, hovorca ukrajinskej Štátnej pohraničnej stráže.

Ruská armáda je pri severnej časti Ukrajiny aktívnejšia po tom, čo z Kurskej oblasti vytlačila ukrajinské sily.

Ukrajinské úrady nedávno potvrdili, že ruské sily získali štyri obce v Sumskej oblasti blízko hraníc: Novenke, Žuravka, Veselivka a Basivka.

V prejave v národnej televízii Demčenko povedal, že Rusko začalo zhromažďovať sily, keď sa pokúsilo vytlačiť ukrajinské jednotky z Kurskej oblasti, kam vnikla ukrajinská armáda v auguste 2024.

Hovorca uviedol, že Rusko naďalej udržiava sily v Kurskej oblasti a Ukrajina zaznamenáva „určitú zmenu v počte vojakov aj techniky v tejto oblasti“.

"Rusko tam má dostatok síl na vykonávanie operácií proti našej hranici a pokus o útok na územie Ukrajiny,“ pokračoval.

Podľa Kyjeva Rusko plánovalo začať ofenzívu v Sumskej oblasti už v roku 2024, ale plán narušila ukrajinská invázia do Kurskej oblasti.

Moskva opakovane naznačila plány na vytvorenie nárazníkovej zóny medzi Ukrajinou a Ruskom v tejto oblasti. (Kyiv Independent)

Na otázku o dodávkach rakiet Taurus Ukrajine Merz odpovedal: „Samozrejme, je to v rámci možností.“ Dodal však, že by si to vyžadovalo niekoľkomesačný výcvik ukrajinských vojakov.

Poznamenal preto, že transfer systému o šesť mesiacov alebo rok by dnes Ukrajine neprospel, takže sa zlepšuje aj terajšia vojenská podpora Kyjeva.

Pokiaľ ide o ďalšie sankcie voči Rusku, nemecký kancelár povedal: „Všetko, čo sa dá urobiť na bezpečnom právnom základe, je možné.“

Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda, ktorý cituje vyjadrenie šéfa Stavropoľského kraja na komunikačnej platforme Telegram a telegramové kanál Astra a SHOT.

Gurciev bol aj zástupcom starostu juhoruského mesta Stavropoľ.

Podľa šéfa Stavropoľského kraja vyšetrovatelia pracujú aj s teóriou o „ukrajinskom vplyve“ v tomto „teroristického útoku“. Ruskí propagandisti uviedli, že pri výbuchu granátu na Čechovovej ulici v Stavropole boli zabití dvaja ľudia.

Telegramový kanál Astra napísal, že Gurciev viedol vzdušnú zložku operácie na dobytie Mariupoľa a „využil svoje odborné znalosti v oblasti technológie navádzania rakiet, čo umožnilo výrazne zvýšiť ich presnosť a účinnosť“. Za prvého zástupcu starostu Stavropoľa Gurcieva vymenovali vlani v septembri.

Oznámil to hovorca Kremľa Dmitrij Peskov s tým, že ruský prezident Vladimir Putin zatiaľ neplánuje ani opätovne telefonovať s prezidentom USA Donaldom Trumpom.

„Pokiaľ viem, zatiaľ sme nedostali žiadnu odpoveď. Musíme počkať na reakciu ukrajinskej strany,“ povedal Peskov, podľa ktorého je teraz prioritou Ruska pokračovať v priamych rokovaniach.

Požiadavku Kyjeva, aby Moskva pred rokovaniami poskytla mierové podmienky, označil za „nekonštruktívnu“.

Prvé priame rusko-ukrajinské rokovania po viac ako troch rokoch sa konali v Istanbule 16. mája. Ukrajinskú delegáciu viedol minister obrany Rustem Umerov, ruskú Vladimir Medinskij, ktorý je poradcom ruského prezidenta. (TASR)

Už vybralo lokality, v ktorých bude umiestnený, oznámil to štátny tajomník bieloruskej bezpečnostnej rady Alexander Volfovič v bieloruských médiách.

Podľa neho sa otázka nasadenia systému „presunie do praktickej fázy“ ešte tento rok.

„Práce prebiehajú. Vyjadrenia niektorých ukrajinských predstaviteľov a ďalších lídrov – že ide o blaf, že sa nič nedeje – nech sa tým utešujú,“ povedal Volfovič podľa webu united24media.com.

Zároveň vyjadril presvedčenie o strategickej hodnote systému: „Orešnik bude schopný spôsobiť neprijateľné škody potenciálnemu protivníkovi v prípade agresie voči Bielorusku. Ale boli by sme radi, keby k tomu nikdy nedošlo.“

Orešnik, balistická raketa odvodená od ruského systému RS-26, sa dostala do pozornosti 21. novembra 2024, keď ju Rusko odpálilo smerom na mesto Dnipro na východe Ukrajiny.

Raketa s hmotnosťou 40 ton a šiestimi nezávislými hlavicami bola pôvodne považovaná za jadrovú medzikontinentálnu strelu, čo vyvolalo obavy z jej deštruktívneho potenciálu.

Incident bol pokračovaním ruskej stratégie vojenského zastrašovania. Po prvom útoku systémom Orešnik vydal prezident Putin varovanie o možných ďalších odpaleniach, pričom za možné ciele označil aj „rozhodovacie centrá“ v Kyjeve.

Šéf ukrajinskej zahraničnej rozviedky Oleh Ivaščenko predtým uviedol, že hoci sú v Bielorusku prítomné nosiče ako lietadlá a systémy Iskander, jadrové hlavice sa na území krajiny nenachádzajú. (SITA)