Rusko sa zrejme chystá pripojiť ZAES k svojej elektrickej sieti

Jednu obeť a jednu zranenú ženu hlásia z mesta Bilopillja pri ruských hraniciach v Sumskej oblasti a troch zranených z Dnepropetrovskej oblasti. V noci útočili aj ukrajinské drony, ktoré sa dostali nad okrajové časti Moskvy.

Z ukrajinskej Sumskej a Dnepropetrovskej oblasti miestni predstavitelia hlásia po ruských útokoch aj škody na obytných budovách a infraštruktúre. Rusko zničilo aj 30 solárnych panelov.

Ruským silám sa v priebehu noci podarilo zneškodniť 48 ukrajinských dronov, z toho tri nad juhozápadnými časťami Moskvy. Pre útoky dočasne pozastavilo letovú činnosť moskovské letisko Vnukovo.

Úlomky z dronov poškodili jedno vozidlo v moskovskej štvrti Odincovo a obytnú budovu v južnej časti metropoly. Zranenia z miesta nehlásia.

Na otázku novinárov, či Putin nesabotuje úsilie o dosiahnutie mieru na Ukrajine a či naozaj chce ukončiť vojnu, Trump v Bielom dome odpovedal: „Nedokážem sa vyjadriť, ale odpoviem vám asi o dva týždne.“ Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

„Zistíme, či to len predstiera alebo nie, a ak áno, zareagujeme trochu inak, ale bude to trvať asi týždeň a pol, dva týždne,“ povedal Trump v súvislosti s otázkou, či Putin v rokovaniach o mieri nepoužíva len zdržiavaciu taktiku.

„Môžem povedať toto: Som veľmi sklamaný z toho, čo sa stalo pred niekoľkými dňa, keď boli ľudia (na Ukrajine) zabíjaní počas toho, čo by sa dalo nazvať rokovaniami. Som z toho veľmi sklamaný. Veľmi, veľmi sklamaný," konštatoval americký prezident. (SITA)

Uviedla to poradkyňa vedúceho kancelárie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Darija Zarivná.

Deti podľa Zarivnej zachránili v rámci programu Bring Kids Back (Priveďme deti späť). Program inicioval Zelenskyj v roku 2023 na záchranu detí, ktoré boli násilne a nezákonne deportované z okupovaného územia Ukrajiny. Ukrajinská vláda pri tom spolupracuje s partnerskými krajinami a medzinárodnými organizáciami.

Zarivná informovala, že medzi zachránenými deťmi bolo aj dievča, ktorého matku a brata Moskva tri roky zadržiavala. Matka sa počas výmeny zajatcov stretla so svojím synom a všetci traja sú podľa poradkyne už spolu.

„Podarilo sa nám zachrániť aj osiroteného chlapca, ktorého Rusi uniesli zo školy, odviedli do pivnice a mučili,“ vyhlásila Zarivná. Rusko sa k správe bezprostredne nevyjadrilo.

Od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 Ukrajina identifikovala viac ako 19 500 detí, ktoré boli násilne deportované do Ruska, Bieloruska alebo na územia okupované Ruskom.

Podľa oficiálnych údajov bolo dosiaľ do oblastí kontrolovaných Ukrajinou vrátených len približne 1 300 detí. Ukrajina tieto únosy označila za prejav genocídy.

Medzinárodný trestný súd (ICC) v roku 2023 vydal na ruského prezidenta Vladimira Putina zatykač pre obvinenia z vojnových zločinov v súvislosti s únosmi ukrajinských detí. Kremeľ obvinenia odmieta. (TASR)

Uviedol to v stredu večer ukrajinský minister obrany Rustem Umerov, ktorý stál na čele ukrajinskej delegácie v polovici mája v Istanbule na prvých priamych rozhovoroch s ruskou delegáciou za viac ako tri roky.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Zelenskyj do Turecka prišiel, Putin poslal tretiu ligu Čítajte 

Ministrovo vyjadrenie nasledovalo po tom, ako ruská strana oznámila, že navrhla usporiadať ďalšie kolo rokovaní 2. júna opäť v Istanbule. Z Umerovovho vyjadrenia podľa agentúry Unian vyplýva, že ukrajinská strana počíta so schôdzkou najneskôr 2. júna.

"Odovzdal som náš dokument, vyjadrujúci ukrajinské stanovisko, šéfovi ruskej delegácie," napísal Umerov na sociálnych sieťach.

"Znovu potvrdzujeme pripravenosť Ukrajiny na úplné a bezpodmienečné prímerie. Nebránime sa ďalším stretnutiam s Rusmi a čakáme na ich 'memorandum', aby schôdzka nebola prázdna a mohla nás naozaj priblížiť k ukončeniu vojny. Ruská strana má ešte minimálne štyri dni, aby nám poskytla svoj dokument na posúdenie," upozornil minister, podľa ktorého sa Moskva snaží o prieťahy.

Umerov zdôraznil, že rokovania musia priniesť výsledky, a preto musí byť každé stretnutie riadne pripravené. Vyzval preto ruskú stranu, aby bezodkladne splnila svoj sľub odovzdať svoje 'memorandum' s ruskými návrhmi na ukončenie konfliktu bezprostredne po výmene vojnových zajatcov, ktorá sa uskutočnila počas uplynulého víkendu.

Výmena zajatcov, doteraz najväčšia od vypuknutia vojny, bola jediným zrejmým výsledkom istanbulského rokovania oboch strán z 16. mája, kde ruskú delegáciu viedol poradca ruského prezidenta Vladimir Medinskij. (ČTK)

Je to jeden z nových cieľov, ktoré majú ministri obrany členských štátov NATO schváliť na budúci týždeň. 

Aliancia začala výrazne posilňovať svoje obranné spôsobilosti, pretože od invázie na Ukrajinu v roku 2022 vníma Rusko ako oveľa väčšiu hrozbu. Podľa vysokopostaveného vojenského predstaviteľa budú musieť členské štáty poskytnúť v budúcnosti na obranu 120 – 130 brigád oproti súčasnému cieľu približne 80 brigád.

V roku 2021 Nemecko súhlasilo s poskytnutím desiatich brigád – jednotiek s približne 5000 vojakmi – do roku 2030. V súčasnosti je to osem brigád a v Litve vzniká deviata, ktorá by mala byť schopná nasadenia do roku 2027.

Poskytnutie ďalších 40-tisíc vojakov však môže byť pre nemeckú armádu (Bundeswehr) problém, keďže nesplnila svoj cieľ z roku 2018 mať v aktívnej službe 203-tisíc vojakov – v súčasnosti jej chýba približne 20-tisíc vojakov.

Na júnovom summite v Haagu chce generálny tajomník NATO Mark Rutte presvedčiť hlavy štátov a vlád, aby viac ako zdvojnásobili súčasný cieľ výdavkov na obranu z dvoch percent HDP na päť percent: 3,5 percenta by malo byť k dispozícii len pre armádu, 1,5 percenta na výdavky v súvisiacich oblastiach.

Nové ciele NATO zatiaľ nepočítajú s možným stiahnutím amerických vojakov z Európy, ktorá sa na nich doteraz vo veľkej miere spoliehala. USA chcú ešte tento rok začať rokovania so spojencami o svojich plánoch. Americký prezident Donald Trump povedal, že Spojené štáty sa už nemôžu primárne sústreďovať na bezpečnosť Európy. (TASR)

To čelí ich deficitu i rastúcim cenám tejto základnej potraviny. S odvolaním sa na správu agentúry BelTA o tom informovala agentúra DPA.

Bielorusko je silne závislé od poľnohospodárstva a zemiaky boli v minulosti vnímané ako symbol Lukašenkovej vlády; do vysokej politiky totiž prišiel po pôsobení na poste predsedu roľníckeho družstva – sovchozu.

V Bielorusku, ktoré má plánovanú ekonomiku, v poslednom čase badať citeľný nedostatok zemiakov i iných poľnohospodárskych produktov. Pred niekoľkými týždňami táto kríza viedla vládu v Minsku k zvýšeniu cien zeleniny – tie v Bielorusku stanovuje štát.

Lukašenko v stredu túto situáciu pripísal problémom v ruskom poľnohospodárstve a povedal, že Rusko vykúpilo aj bieloruské zásoby.

Vyzval súčasne na „pomoc našim bratom Rusom“, pričom uviedol, že nemá ísť o žiadnu charitu, lebo na zemiakoch sa dá aj slušne zarobiť.

Podobné pokyny dal Lukašenko i na pestovanie repy, kapusty, mrkvy a cibule, pričom pestovateľov vyzval, aby si vopred premysleli spôsoby, ako uskladnia všetky zásoby ovocia a zeleniny.

DPA doplnila, že vláda v Minsku tento týždeň zrušila zákaz dovozu ovocia a zeleniny z Európskej únie, ktorý zaviedla v decembri 2021 v reakcii na západné sankcie.

Vzťahy so Západom malo Bielorusko napäté už pred ruskou inváziou na Ukrajinu vo februári 2022, pri ktorej časť jednotiek ruskej armády prenikla na územie Ukrajiny aj z bieloruského územia.

Rusko a Bielorusko sú tesne prepojené v rámci zväzového štátu, ktorého cieľom je prehĺbenie ich vzájomnej hospodárskej a obrannej spolupráce. (TASR)

Oznámil to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Umerov chcel podľa Zelenského diskutovať o memorande o budúcej mierovej dohode. Zelenskyj dodal, že Kyjev ani Washington od Moskvy tento dokument stále nedostali. Nazdáva sa preto, že Rusko iba hľadá spôsoby, ako sa rokovaniam o ukončení vojny vyhnúť.

Medinskij medzitým v stredu uviedol, že telefonoval s Umerovom o návrhoch na miesto a termín druhého kola rokovaní a že očakáva od Kyjeva odpoveď.