Putin hrozí „uškrtením“ západných firiem, ktoré zostávajú v Rusku

Oznámil to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Umerov chcel podľa Zelenského diskutovať o memorande o budúcej mierovej dohode. Zelenskyj dodal, že Kyjev ani Washington od Moskvy tento dokument stále nedostali. Nazdáva sa preto, že Rusko iba hľadá spôsoby, ako sa rokovaniam o ukončení vojny vyhnúť.

Medinskij medzitým v stredu uviedol, že telefonoval s Umerovom o návrhoch na miesto a termín druhého kola rokovaní a že očakáva od Kyjeva odpoveď.

Tvrdí, že ich úlohou bolo sledovať v Nemecku bývalého ukrajinského bojovníka, pravdepodobne s úmyslom zabiť ho. Senát Vrchného krajinského súdu vo Frankfurte nad Mohanom musí teraz rozhodnúť, či sa vo veci bude konať proces.

Obvinení boli identifikovaní ako Robert A., Vardges I. a Arman S. Pochádzajú z Ukrajiny, Arménska a Ruska.

Prokuratúra uviedla, že Arména Vardgesa I. poverila ruská tajná služba sledovať Ukrajinca s trvalým pobytom v Nemecku začiatkom mája 2024. Na tento účel naverboval ďalších dvoch mužov.

S Ukrajincom sa chceli stretnúť 19. júna v kaviarni vo Frankfurte nad Mohanom, pričom mali v úmysle identifikovať ho a získať o ňom ďalšie informácie. Ten však predtým kontaktoval políciu a na schôdzku neprišiel.

Všetkých troch obvinených zatkli príslušníci krajinského kriminálneho úradu v Hesensku; odvtedy sú vo vyšetrovacej väzbe.

Prokuratúra predpokladá, že táto akcia pravdepodobne slúžila na prípravu ďalších spravodajských operácií v Nemecku. Nevylučuje, že jej cieľom bola fyzická likvidácia Ukrajinca.

Pred dvoma týždňami boli v Nemecku a Švajčiarsku zatknutí traja Ukrajinci podozriví z toho, že na príkaz z Ruska mali vykonať útoky na nákladnú dopravu v Nemecku.

Minulý týždeň sa v Mníchove začal súdny proces s tromi mužmi, ktorí na príkaz z Ruska údajne plánovali sabotážne akcie proti vojenskej infraštruktúre v Nemecku. Dvaja z nich boli zatknutí v apríli 2024. (TASR)

Prípadné opatrenia by sa zamerali na ruskú energetiku a bankový sektor, uviedli zdroje oboznámené so záležitosťou, na ktoré sa v stredu odvolal denník The Washington Post. T

Podľa zdrojov denníka predstavitelia oboch ministerstiev zároveň posudzujú účinnosť existujúceho sankčného režimu a zvažujú možnosť zrušenia niektorých súčasných obmedzení.

Washington Post tvrdí, že akékoľvek zmeny v kurze voči Moskve budú závisieť „od osobných preferencií“ amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý dal jasne najavo, že len on určuje politiku USA. Portál Politico predtým citovali zdroje, podľa ktorých sa Trump zatiaľ nerozhodol zaviesť ďalšie reštriktívne opatrenia voči Rusku.

Údajne sa totiž obáva, že Moskva odmietne rokovať o prímerí s Kyjevom, ak Washington pohrozí novými ekonomickými sankciami. (TASR)

Uviedol to minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Kyjev na ponuku podľa stanice Sky News zatiaľ verejne nereagoval.

Ruská delegácia, vedená znovu Vladimirom Medinským, je podľa Lavrova pripravená ukrajinskej strane v Istanbule predstaviť memorandum, ktoré načrtáva podmienky Moskvy na ukončenie vojny na Ukrajine. Rusko v memorande objasnilo svoj postoj „ku všetkým aspektom spoľahlivého prekonania základných príčin“ konfliktu, uviedol šéf ruskej diplomacie vo vyhlásení.

Prvé priame rusko-ukrajinské rokovania po viac ako troch rokoch sa v Istanbule konali 16. mája. Ukrajinskú delegáciu viedol ukrajinský minister obrany Rustem Umerov, ruskú Medinskij, ktoré je spolupracovníkom šéfa Kremľa Vladimira Putina.

Ich jediným konkrétnym výsledkom bola dohoda Ruska a Ukrajiny, že si navzájom vymenia po 1000 vojnových zajatcov, čo sa skutočne stalo počas uplynulého víkendu. Moskva okrem toho uviedla, že vypracuje memorandum, ktoré bude definovať jej podmienky mierovej dohody, jej načasovanie a podrobnosti o možnom prímerí.

Kyjev a jeho spojenci tlačia na Rusko, aby pristúpilo na okamžité a bezpodmienečné prímerie ako základu pre rozhovory o ukončení vojny. Avšak Moskva tvrdí, že má určité podmienky, ktoré musia byť najprv splnené, píše agentúra Reuters.

Medinskij v stredu uviedol, že telefonoval s Umerovom o návrhoch na miesto a termín druhého kola rokovaní ich delegácií a že očakáva od Kyjeva odpoveď.

„Dovoľte mi zdôrazniť: priamo na mieste sme pripravení začať zásadnú, vecnú diskusiu o každom z bodov balíka dohôd o možnom prímerí,“ citovala agentúra Reuters Medinského vyjadrenie na Telegrame. (TASR)

Pri analýzach protiruských sankcií vychádzame zo základnej premisy, že pokiaľ neohrozujú národnoštátne záujmy SR, postupujeme v rámci jednoty Európskej únie. Akonáhle ide o sankcie, ktoré nás ohrozujú, máme právo povedať, že s touto sankciou nechceme nič mať, vyhlásil Fico v reakcii na kritiku schválenia 17. balíka sankcií proti Rusku zo strany predsedu koaličnej SNS Andreja Danka.

Fico deklaroval, že postoj bude vláda koaličným partnerom trpezlivo vysvetľovať.

„Ak sú sankcie, ktoré neohrozujú naše vlastné záujmy, tak ideme v rámci jednoty Európskej únie. Ale súčasne hovoríme, že ak sú sankcie, ktoré by mohli viesť k ohrozeniu národnoštátnych záujmov Slovenskej republiky, tak ich budeme vetovať,“ povedal predseda vlády SR. (TASR)

Ten produkuje strely s plochou dráhou letu. Závod totiž v noci na stredu zasiahli ukrajinské drony, informoval o tom ukrajinský generálny štáb.

Drony s dlhým doletom obišli systémy protivzdušnej obrany chrániace Moskvu a udreli na závod nachádzajúci sa 130 kilometrov severne od ruskej metropoly. Továreň produkuje strely s plochou dráhou letu vrátane typov vzduch-vzduch, vzduch-zem a zem-zem, ktoré Rusko používa na útoky na civilné ciele na Ukrajine.

Závod v meste Dubna sa špecializuje aj na výrobu bezpilotných lietadiel a pozemných riadiacich systémov. (SITA)

Zelenskyj tiež na spoločnej tlačovej konferencii s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom v Berlíne upozornil, že Moskva „neustále hľadá dôvody, prečo nezastaviť vojnu“, čo podľa ukrajinského prezidenta nie je seriózny prístup.

Agentúra AFP pripomenula, že Zelenskyj v stredu navrhol trojstranné stretnutie s prezidentom USA Donaldom Trumpom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom s cieľom pokročiť v mierových rozhovoroch. Zelenskyj však zároveň vyzval Washington, aby zaviedol proti Moskve nové sankcie.

Po dlhej prestávke sa delegácie Ukrajiny a Ruska zišli v polovici mája na rokovaniach v Istanbule. Pôvodne sa pripúšťala aj účasť oboch prezidentov, ale Putin odmietol priame rozhovory so Zelenským. Diskusie medzi oboma delegáciami nepriniesli prielom - s výnimkou veľkej výmeny vojnových zajatcov.

Pokiaľ ide o účasť Ukrajiny na júnovom samite, Zelenskyj v utorok pripomenul, že generálny tamojmník NATO Mark Rutte si želá, aby sa Ukrajina na najbližšom samite NATO zúčastnila. Stále však nie je jasné, či Kyjev skutočne bude na schôdzku NATO v Haagu pozvaný.

Talianska tlačová agentúra ANSA začiatkom mája informovala, že proti Zelenského účasti sú Spojené štáty. Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio však tieto tvrdenia poprel.

Holandský minister obrany Ruben Brekelmans počas víkendu v televíznom programe WNL op Zondag uviedol, že Holandsko „skúma, ako v programe samitu vyhradiť priestor pre Zelenského a ďalších Ukrajincov.“ Minister dodal, že „pokiaľ ide o Holandsko, Zelenskyj je vítaný na každom stretnutí.“

Keďže nie je jasné, či Zelenskyj bude môcť byť na celom plenárnom zasadnutí so všetkými 32 spojencami NATO, Brekelmans nevylúčil alternatívne formáty. „Môže to byť aj v inej forme. Či to bude na zasadnutí s (americkým prezidentom Donaldom) Trumpom, neviem,“ dodal. (TASR)

So štátmi v regióne chce Únia zvýšiť výmenu informácií a rozšíriť spoluprácu pobrežnej stráže. 

Únia chce podľa Bruselu v regióne vytvoriť „centrum námornej bezpečnosti“, nadviazať užšiu spoluprácu s jednotlivými krajinami vrátane Ukrajiny, Moldavska, Gruzínska, Turecka, Arménska i Azerbajdžanu a posilniť s nimi obchodné vzťahy. Viaceré z týchto štátov si želajú vstúpiť do EÚ.

„Aktívna úloha Európskej únie je kľúčová pri zvyšovaní bezpečnosti a mieru v čiernomorskom regióne, najmä v súvislosti s agresívnou vojnou Ruska proti Ukrajine,“ uviedla vo vyhlásení predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

Čierne more je pre Ukrajinu, jedného z najväčších svetových výrobcov a vývozcov poľnohospodárskych produktov, kľúčovou obchodnou cestou, ktorá sa však zmenila na námorné bojisko, keď Rusko susednú krajinu napadlo, píše AFP.

Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová na tlačovej konferencii ozrejmila, že zmienené centrum námornej bezpečnosti bude prvým systémom včasnej výstrahy Európy v Čiernom mori, ktorý pomôže chrániť kritickú infraštruktúru, ako sú zariadenia na mori a podmorské káble. Použité na to budú podmorské senzory, diaľkovo ovládané plavidlá a pozorovacie drony. Centrum by tiež mohlo pomôcť pri monitorovaní námornej zložky budúcej mierovej dohody medzi Ruskom a Ukrajinou.

Nová stratégia Bruselu podľa Kallasovej predpokladá aj modernizáciu prístavov, železníc a ciest s cieľom zlepšiť mobilitu vojakov, aby boli spolu s vybavením na správnom mieste a v čase, keď to bude potrebné.

Eurokomisárka pre rozširovanie Marta Kosová doplnila, že EÚ chce v regióne vytvoriť nové energetické, dopravné a digitálne koridory, ktoré ju spoja s Kaukazom a strednou Áziou. Kallasová dodala, že posilnená prítomnosť EÚ v Čiernom mori v spolupráci s NATO tiež pomôže v boji proti obchádzaniu sankcií uvalených na Rusko za jeho inváziu na Ukrajinu. (TASR)