Šéf NATO očakáva, že v Haagu sa dohodne zvýšenie obranných výdavkov na 5 percent HDP

Šéf nemeckej diplomacie v utorok odcestoval na svoju prvú oficiálnu návštevu Washingtonu, počas ktorej má s americkým rezortným partnerom Marcom Rubiom diskutovať o súčasných medzinárodných krízach.

„Aby sme konečne priviedli Putina k rokovaciemu stolu, aby sme zabezpečili, že Rusko pristúpi na seriózne rokovania, musíme pokračovať v tlaku,“ povedal Wadephul pred odletom do USA.

„My Európania budeme pokračovať v sprísňovaní sankcií a americký Kongres je tiež pripravený na ďalšie sankcie,“ dodal.

Wadephul zároveň zdôraznil dôležitosť transatlantickej spolupráce pre slobodu v Európe. Varoval, že Putin v útokoch na Ukrajinu pokračuje s rovnakou brutalitou napriek intenzívnemu mierovému diplomatickému úsiliu, napríklad zo strany Spojených štátov. „Chceme konečne ukončiť utrpenie na Ukrajine, chceme okamžité prímerie a chceme udržateľný mier,“ vyhlásil.

Nemecký minister takisto oznámil plány diskutovať s americkými predstaviteľmi o možnej realizácii dvojštátneho riešenia v Pásme Gazy ako najlepšej šance na trvalý mier v regióne. „Naliehavo potrebujeme prelom v rokovaniach o prímerí, ktoré povedie k prepusteniu rukojemníkov a masívnemu rozšíreniu humanitárnej pomoci,“ povedal šéf nemeckej diplomacie. (TASR)

Časť dronov smerovala aj na Moskvu.

Ruské ministerstvo obrany na platforme Telegram uviedlo, že k útoku došlo v utorok medzi 21.00 h a polnocou miestneho času (20.00 h až 23.00 h SELČ).

Nad Brianskou oblasťou hraničiacou s Ukrajinou zostrelilo Rusko 59 dronov a zvyšné boli zachytené v Kurskej, Belgorodskej, Tulskej, Oriolskej a Kalužskej oblasti.

Ministerstvo obrany vo vyjadrení nespomenulo, že by boli drony zostrelené aj v okolí Moskvy. Primátor ruskej metropoly Sergej Sobjanin však na Telegrame vyhlásil, že na ňu smerovalo 12 dronov, ktoré sa podarilo zachytiť. „Jednotky protivzdušnej obrany... naďalej odrážajú útoky nepriateľských dronov,“ uviedol Sobjanin.

Agentúra TASS dodala, že útoky ukrajinských dronov na Moskvu pokračovali aj v stredu po polnoci.

AFP informovala, že v dôsledku útoku museli v ruskej metropole dočasne uzatvoriť dve letiská. Podľa TASS obmedzilo prevádzku aj niekoľko letísk v strednej časti Ruska. (TASR)

Zelenskyj sa tak vyjadril vo svojom utorkovom tradičnom večernom prejave s tým, že Rusko musí pocítiť, že na všetky jeho zločiny na Ukrajine príde odpoveď.

Zelenskyj ďalej povedal, že najpotrebnejšími sú útočné drony, stíhačky, riadené strely či balistické rakety.

Zdôraznil pritom, že Ukrajina musí všetky tieto zbrane vyrábať. Dodal, že v krajine už teraz fungujú stovky zbrojárskych spoločností.

Ukrajinská vláda podľa jeho slov zároveň pripravuje investičné dohody s európskymi partnermi s cieľom premiestniť na Ukrajinu ďalšiu vojenskú výrobu so zameraním na bezpilotné lietadlá a zbrane dlhého doletu. Podľa DPA je to oblasť, v ktorej Kyjev značne zaostáva za Ruskom. (TASR)

Na tento účel stavia v okupovanej časti Ukrajiny elektrické vedenia. Uviedol to v utorok denník New York Times (NYT) s odvolaním sa na organizáciu Greenpeace.

Noviny zverejnili satelitné snímky zachytávajúce výstavbu prenosových vedení. Od začiatku februára 2025 Rusko vybudovalo viac ako 80 kilometrov elektrického vedenia pozdĺž pobrežia Azovského mora medzi okupovanými mestami Mariupol a Berďansk.

Podľa Greenpeace je účelom výstavby prepojenie nových vedení s veľkou rozvodňou neďaleko Mariupolu, ktorá je napojená na ZAES, vzdialenú 225 kilometrov.

Presné plány Moskvy nie sú známe, poznamenáva New York Times. Špekuluje sa, či Rusko plánuje obnoviť prevádzku jadrovej elektrárne po vojne, alebo tak chce urobiť počas ešte počas trvania konfliktu. Podľa odborníkov bude Rusko musieť vybudovať niekoľko ďalších elektrických vedení, aby pripojilo ZAES k svojej energetickej sústave.

Podľa NYT by išlo o prvý prípad, keď sa jedna krajina zmocní jadrového zariadenia iného štátu a využije ho na pokrytie vlastných potrieb.

Ruské sily obsadili Záporožskú jadrovú elektráreň krátko po začiatku invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Podľa mierového plánu, ktorý vypracovala administratíva prezidenta USA Donalda Trumpa, by Ukrajina znovu získala kontrolu nad ZAES, ale Spojené štáty by ju prevádzkovali. Elektrina vyrobená v ZAES by bola rozdelená medzi obe strany konfliktu.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov však vyhlásil, že Rusko nedostalo od USA ponuku na prevod kontroly nad Záporožskou jadrovou elektrárňou a ak ju dostane, odmietne ju. (TASR)

Má ísť o „informačné a spravodajské" operácie na maďarskom území, povedal maďarský minister pre európske záležitosti János Bóka.

Toto vyhlásenie prišlo po tom, ako Ukrajinská bezpečnostná služba 9. mája oznámila, že v Zakarpatskej oblasti odhalila maďarskú vojenskú spravodajskú sieť, zadržala dvoch agentov a obvinila ich zo špionáže proti Ukrajine.

Maďarská vláda toto obvinenie poprela ako ohováračskú kampaň a namiesto toho vyhlásila, že odhalila dvoch ukrajinských špiónov pôsobiacich v Maďarsku. (SITA)

Americký prezident venoval ruskému lídrovi krátky príspevok na svojej sociálnej sieti Truth Social, v ktorom napísal, že šéf Kremľa sa „zahráva s ohňom“.

Trump vyjadril nespokojnosť s Putinom aj v nedeľu po tom, čo Rusko nadránom podniklo dovtedy najmasívnejší útok dronmi na Ukrajinu od začiatku vojny, ktorý si vyžiadal 13 mŕtvych vrátane dvoch detí vo veku osem a 12 rokov a 17-ročného mladíka. Ukrajina sa terčom útokov podobného rozsahu stala každú noc od piatka večera do pondelka rána. Rusko tvrdí, že išlo o odvetu za ukrajinské dronové útoky proti civilistom na jeho území.

„Vladimír Putin si neuvedomuje, že keby nebolo mňa, Rusku by sa už stalo veľa naozaj zlých vecí, a to naozaj zlých. Zahráva sa s ohňom!“ napísal Trump na Truth Social.

Už v nedeľu v odpovedi na novinársku otázku americký prezident povedal, že zváži sprísnenie sankcií USA voči Rusku. „Zabíja veľa ľudí. Neviem, čo s ním je. Čo sa s ním, do pekla, deje? Zabíja veľa ľudí. Nie som z toho nadšený,“ povedal vtedy Trump o Putinovi.

Vyslanec prezidenta USA pre Ukrajinu Keith Kellogg medzitým v utorok pre televíziu Fox News povedal, že vo vojne medzi Ukrajinou a Ruskom zahynulo prinajmenšom 1,2 milióna ľudí.

„Je to neuveriteľné. Toto je viac ako v druhej svetovej vojne, je to priemyselné zabíjanie. A potom je tu ostreľovanie miest s nevyberavým násilím. To nie je práve správna cesta,“ vyhlásil Kellogg a podotkol, že Rusko útokmi na ukrajinské mestá porušuje ženevské dohovory, ktoré samo podpísalo.

„Zabíjajú ženy a deti bez rozdielu raketovými útokmi alebo útokmi dronov. Ženevský dohovor predpisuje pravidlá vojny. Podpísali ho Rusi, Spojené štáty a Ukrajinci. A bolo to urobené s cieľom zabrániť tomuto nevyberanému zabíjaniu, ktoré ste videli cez víkend,“ dodal. (TASR)