Hovorca Kremľa označil Trumpovu kritiku prezidenta Putina za dôsledok emocionálneho preťaženia

Uviedol to v stredu večer ukrajinský minister obrany Rustem Umerov, ktorý stál na čele ukrajinskej delegácie v polovici mája v Istanbule na prvých priamych rozhovoroch s ruskou delegáciou za viac ako tri roky.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Zelenskyj do Turecka prišiel, Putin poslal tretiu ligu Čítajte 

Ministrovo vyjadrenie nasledovalo po tom, ako ruská strana oznámila, že navrhla usporiadať ďalšie kolo rokovaní 2. júna opäť v Istanbule. Z Umerovovho vyjadrenia podľa agentúry Unian vyplýva, že ukrajinská strana počíta so schôdzkou najneskôr 2. júna.

"Odovzdal som náš dokument, vyjadrujúci ukrajinské stanovisko, šéfovi ruskej delegácie," napísal Umerov na sociálnych sieťach.

"Znovu potvrdzujeme pripravenosť Ukrajiny na úplné a bezpodmienečné prímerie. Nebránime sa ďalším stretnutiam s Rusmi a čakáme na ich 'memorandum', aby schôdzka nebola prázdna a mohla nás naozaj priblížiť k ukončeniu vojny. Ruská strana má ešte minimálne štyri dni, aby nám poskytla svoj dokument na posúdenie," upozornil minister, podľa ktorého sa Moskva snaží o prieťahy.

Umerov zdôraznil, že rokovania musia priniesť výsledky, a preto musí byť každé stretnutie riadne pripravené. Vyzval preto ruskú stranu, aby bezodkladne splnila svoj sľub odovzdať svoje 'memorandum' s ruskými návrhmi na ukončenie konfliktu bezprostredne po výmene vojnových zajatcov, ktorá sa uskutočnila počas uplynulého víkendu.

Výmena zajatcov, doteraz najväčšia od vypuknutia vojny, bola jediným zrejmým výsledkom istanbulského rokovania oboch strán z 16. mája, kde ruskú delegáciu viedol poradca ruského prezidenta Vladimir Medinskij. (ČTK)

Je to jeden z nových cieľov, ktoré majú ministri obrany členských štátov NATO schváliť na budúci týždeň. 

Aliancia začala výrazne posilňovať svoje obranné spôsobilosti, pretože od invázie na Ukrajinu v roku 2022 vníma Rusko ako oveľa väčšiu hrozbu. Podľa vysokopostaveného vojenského predstaviteľa budú musieť členské štáty poskytnúť v budúcnosti na obranu 120 – 130 brigád oproti súčasnému cieľu približne 80 brigád.

V roku 2021 Nemecko súhlasilo s poskytnutím desiatich brigád – jednotiek s približne 5000 vojakmi – do roku 2030. V súčasnosti je to osem brigád a v Litve vzniká deviata, ktorá by mala byť schopná nasadenia do roku 2027.

Poskytnutie ďalších 40-tisíc vojakov však môže byť pre nemeckú armádu (Bundeswehr) problém, keďže nesplnila svoj cieľ z roku 2018 mať v aktívnej službe 203-tisíc vojakov – v súčasnosti jej chýba približne 20-tisíc vojakov.

Na júnovom summite v Haagu chce generálny tajomník NATO Mark Rutte presvedčiť hlavy štátov a vlád, aby viac ako zdvojnásobili súčasný cieľ výdavkov na obranu z dvoch percent HDP na päť percent: 3,5 percenta by malo byť k dispozícii len pre armádu, 1,5 percenta na výdavky v súvisiacich oblastiach.

Nové ciele NATO zatiaľ nepočítajú s možným stiahnutím amerických vojakov z Európy, ktorá sa na nich doteraz vo veľkej miere spoliehala. USA chcú ešte tento rok začať rokovania so spojencami o svojich plánoch. Americký prezident Donald Trump povedal, že Spojené štáty sa už nemôžu primárne sústreďovať na bezpečnosť Európy. (TASR)

To čelí ich deficitu i rastúcim cenám tejto základnej potraviny. S odvolaním sa na správu agentúry BelTA o tom informovala agentúra DPA.

Bielorusko je silne závislé od poľnohospodárstva a zemiaky boli v minulosti vnímané ako symbol Lukašenkovej vlády; do vysokej politiky totiž prišiel po pôsobení na poste predsedu roľníckeho družstva – sovchozu.

V Bielorusku, ktoré má plánovanú ekonomiku, v poslednom čase badať citeľný nedostatok zemiakov i iných poľnohospodárskych produktov. Pred niekoľkými týždňami táto kríza viedla vládu v Minsku k zvýšeniu cien zeleniny – tie v Bielorusku stanovuje štát.

Lukašenko v stredu túto situáciu pripísal problémom v ruskom poľnohospodárstve a povedal, že Rusko vykúpilo aj bieloruské zásoby.

Vyzval súčasne na „pomoc našim bratom Rusom“, pričom uviedol, že nemá ísť o žiadnu charitu, lebo na zemiakoch sa dá aj slušne zarobiť.

Podobné pokyny dal Lukašenko i na pestovanie repy, kapusty, mrkvy a cibule, pričom pestovateľov vyzval, aby si vopred premysleli spôsoby, ako uskladnia všetky zásoby ovocia a zeleniny.

DPA doplnila, že vláda v Minsku tento týždeň zrušila zákaz dovozu ovocia a zeleniny z Európskej únie, ktorý zaviedla v decembri 2021 v reakcii na západné sankcie.

Vzťahy so Západom malo Bielorusko napäté už pred ruskou inváziou na Ukrajinu vo februári 2022, pri ktorej časť jednotiek ruskej armády prenikla na územie Ukrajiny aj z bieloruského územia.

Rusko a Bielorusko sú tesne prepojené v rámci zväzového štátu, ktorého cieľom je prehĺbenie ich vzájomnej hospodárskej a obrannej spolupráce. (TASR)

Oznámil to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Umerov chcel podľa Zelenského diskutovať o memorande o budúcej mierovej dohode. Zelenskyj dodal, že Kyjev ani Washington od Moskvy tento dokument stále nedostali. Nazdáva sa preto, že Rusko iba hľadá spôsoby, ako sa rokovaniam o ukončení vojny vyhnúť.

Medinskij medzitým v stredu uviedol, že telefonoval s Umerovom o návrhoch na miesto a termín druhého kola rokovaní a že očakáva od Kyjeva odpoveď.

Tvrdí, že ich úlohou bolo sledovať v Nemecku bývalého ukrajinského bojovníka, pravdepodobne s úmyslom zabiť ho. Senát Vrchného krajinského súdu vo Frankfurte nad Mohanom musí teraz rozhodnúť, či sa vo veci bude konať proces.

Obvinení boli identifikovaní ako Robert A., Vardges I. a Arman S. Pochádzajú z Ukrajiny, Arménska a Ruska.

Prokuratúra uviedla, že Arména Vardgesa I. poverila ruská tajná služba sledovať Ukrajinca s trvalým pobytom v Nemecku začiatkom mája 2024. Na tento účel naverboval ďalších dvoch mužov.

S Ukrajincom sa chceli stretnúť 19. júna v kaviarni vo Frankfurte nad Mohanom, pričom mali v úmysle identifikovať ho a získať o ňom ďalšie informácie. Ten však predtým kontaktoval políciu a na schôdzku neprišiel.

Všetkých troch obvinených zatkli príslušníci krajinského kriminálneho úradu v Hesensku; odvtedy sú vo vyšetrovacej väzbe.

Prokuratúra predpokladá, že táto akcia pravdepodobne slúžila na prípravu ďalších spravodajských operácií v Nemecku. Nevylučuje, že jej cieľom bola fyzická likvidácia Ukrajinca.

Pred dvoma týždňami boli v Nemecku a Švajčiarsku zatknutí traja Ukrajinci podozriví z toho, že na príkaz z Ruska mali vykonať útoky na nákladnú dopravu v Nemecku.

Minulý týždeň sa v Mníchove začal súdny proces s tromi mužmi, ktorí na príkaz z Ruska údajne plánovali sabotážne akcie proti vojenskej infraštruktúre v Nemecku. Dvaja z nich boli zatknutí v apríli 2024. (TASR)

Prípadné opatrenia by sa zamerali na ruskú energetiku a bankový sektor, uviedli zdroje oboznámené so záležitosťou, na ktoré sa v stredu odvolal denník The Washington Post. T

Podľa zdrojov denníka predstavitelia oboch ministerstiev zároveň posudzujú účinnosť existujúceho sankčného režimu a zvažujú možnosť zrušenia niektorých súčasných obmedzení.

Washington Post tvrdí, že akékoľvek zmeny v kurze voči Moskve budú závisieť „od osobných preferencií“ amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý dal jasne najavo, že len on určuje politiku USA. Portál Politico predtým citovali zdroje, podľa ktorých sa Trump zatiaľ nerozhodol zaviesť ďalšie reštriktívne opatrenia voči Rusku.

Údajne sa totiž obáva, že Moskva odmietne rokovať o prímerí s Kyjevom, ak Washington pohrozí novými ekonomickými sankciami. (TASR)

Uviedol to minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Kyjev na ponuku podľa stanice Sky News zatiaľ verejne nereagoval.

 Americký prezident Donald Trump medzitým novinárom v Bielom dome povedal, že jeho vláde bude do približne dvoch týždňov jasnejšie, či ruský prezident Vladimir Putin chce naozaj ukončiť vojnu s Ukrajinou. Informuje o tom TASR.

Ruská delegácia, vedená znovu Vladimirom Medinským, je podľa Lavrova pripravená ukrajinskej strane v Istanbule predstaviť memorandum, ktoré načrtáva podmienky Moskvy na ukončenie vojny na Ukrajine. Rusko v memorande objasnilo svoj postoj „ku všetkým aspektom spoľahlivého prekonania základných príčin“ konfliktu, uviedol šéf ruskej diplomacie vo vyhlásení.

Prvé priame rusko-ukrajinské rokovania po viac ako troch rokoch sa v Istanbule konali 16. mája. Ukrajinskú delegáciu viedol ukrajinský minister obrany Rustem Umerov, ruskú Medinskij, ktoré je spolupracovníkom šéfa Kremľa Vladimira Putina.

Ich jediným konkrétnym výsledkom bola dohoda Ruska a Ukrajiny, že si navzájom vymenia po 1000 vojnových zajatcov, čo sa skutočne stalo počas uplynulého víkendu. Moskva okrem toho uviedla, že vypracuje memorandum, ktoré bude definovať jej podmienky mierovej dohody, jej načasovanie a podrobnosti o možnom prímerí.

Kyjev a jeho spojenci tlačia na Rusko, aby pristúpilo na okamžité a bezpodmienečné prímerie ako základu pre rozhovory o ukončení vojny. Avšak Moskva tvrdí, že má určité podmienky, ktoré musia byť najprv splnené, píše agentúra Reuters.

Trump deklaruje, že chce konflikt čo najrýchlejšie ukončiť, a opakovane vyzýva na zastavenie krviprelievania. Jeho administratíva dala tiež jasne najavo, že na Rusko uvalí ďalšie sankcie, ak nebude brať mierové rokovania vážne.

V Bielom dome Trump vyjadril sklamanie z víkendových rozsiahlych ruských útokov na Ukrajinu. Na otázku, prečo ešte nezaviedol voči Rusku nové sankcie, reagoval, že nechce zmariť šance na mierovú dohodu. Dodal, že v prípade potreby sa stretne s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským aj Putinom.

Americký prezident však podľa svojich slov nemôže povedať, či chce Putin vojnu skutočne ukončiť, ale očakáva, že sa to Spojené štáty dozvedia o približne dva týždne. „Zistíme, či si nás oťukáva alebo nie, a ak áno, budeme reagovať trochu inak,“ pohrozil Trump.

Medinskij v stredu uviedol, že telefonoval s Umerovom o návrhoch na miesto a termín druhého kola rokovaní ich delegácií a že očakáva od Kyjeva odpoveď.

„Dovoľte mi zdôrazniť: priamo na mieste sme pripravení začať zásadnú, vecnú diskusiu o každom z bodov balíka dohôd o možnom prímerí,“ citovala agentúra Reuters Medinského vyjadrenie na Telegrame. (TASR)