Spojenci Kyjeva musia reagovať rozhodne, vyhlásilo Nemecko

Uviedol to počas stretnutia tzv. koalície ochotných, na ktorom vyzval európskych lídrov, aby dosiahli dohodu a poskytli financie zo zmrazených ruských aktív Kyjevu.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj svojich spojencov požiadal, aby posilnili ukrajinské ďalekonosné vojenské spôsobilosti, čím by vyvinuli tlak na Rusko rokovať o ukončení vojny.

„Musíme sa dohodnúť a dokončiť proces v súvislosti s ruským štátnymi aktívami a uvoľniť miliardy na pomoc pri financovaní ukrajinskej obrany,“ povedal Starmer európskym lídrom na stretnutí v Londýne.

„Spojené kráľovstvo je pripravené spolupracovať s EÚ, aby sa táto záležitosť posunula dopredu čo najrýchlejšie,“ deklaroval.

Európska komisia navrhuje využiť zmrazené ruské aktíva na financovanie takzvanej reparačnej pôžičky pre Ukrajinu vo výške viac než 140 miliárd eur. Lídri EÚ ju však na štvrtkovom zasadnutí Európskej rady zatiaľ neschválili.

Starmer so Zelenským vyzvali aj na posilnenie ukrajinských spôsobilostí v oblasti zbraní dlhého doletu. Reuters pripomína, že pri útokoch na ciele hlboko v ruskom území Ukrajina používa vlastné zbrane.

Zelenskyj predstaviteľov koalície ochotných vyzval aby „nedali Rusku žiadny dôvod domnievať sa, že vojnu môžu ukončiť výsledkom, ktorý by bol Ukrajinu nespravodlivý“.

„Všetci musíme mať na pamäti, že otázky územnej celistvosti, ako aj akákoľvek výmena území nesmú odmeniť agresora ani odmeniť akúkoľvek budúcu agresiu,“ povedal ukrajinský prezident „Iba dôrazné a spravodlivé riešenie bude skutočne fungovať,“ dodal.

„Ekonomika sa zo stavu prehriatia dostane v prvej polovici budúceho roka,“ povedala guvernérka Elvira Nabiullinová na tlačovej konferencii s odkazom na obdobie rýchleho rastu, o ktorom dlho varovala, že je neudržateľný.

Banka znížila svoju prognózu hospodárskeho rastu v tomto roku na 0,5 až 1 percento z predchádzajúcich 1 až 2 percent.

Firmy sa búria proti vysokým nákladom na pôžičky, ktoré podľa nich brzdia rast a ekonomiku.

Nabiullinová uznala, že situácia malých a stredných podnikov sa zhoršuje, ale obhajovala vysoké sadzby ako nevyhnutné na zníženie inflácie, ktorá bola v októbri stále nad ôsmimi percentami, čo je dvojnásobok cieľa centrálnej banky.

„Centrálna banka v podstate tvrdí, že v budúcom roku môžeme zaznamenať veľmi vážnu ekonomickú stagnáciu,“ uviedol po rozhodnutí na sociálnej sieti nezávislý ekonóm Jevgenij Kogan.

Spomalenie rastu vyvíja tlak na napäté ruské verejné financie a Kremeľ sa snaží využiť prostriedky z vreciek občanov a podnikov na zaplnenie rozpočtového schodku, ktorý tento rok doteraz dosiahol približne 50 miliárd dolárov.

Ruské ministerstvo financií navrhlo zvýšiť daň z pridanej hodnoty (DPH) z 20 percent na 22 percent v budúcom roku.

Centrálna banka uviedla, že očakáva, že zvýšenie DPH, ako aj prudký nárast cien benzínu. Je to dôsledok ukrajinských útokov na ruské ropné rafinérie. (SITA)

Kirgizské ministerstvo zahraničia vo vyhlásení uviedlo, že krajina „prísne dodržiava svoje medzinárodné záväzky“ a s Európskou úniou sa usiluje o „otvorený a konštruktívny dialóg“ s cieľom zamedziť riziku obchádzania sankcií.

Preto vyzvalo EÚ iniciovať nezávislý audit.

Najnovší 19. balík európskych sankcií proti Rusku za rozpútanie vojny na Ukrajine cieli aj na dve kirgizské banky a dve banky v susednom Tadžikistane. Pre obchádzanie protiruských sankcií v minulosti uvalili sankcie na iné tri banky v Kirgizsku aj Spojené štáty a Spojené kráľovstvo.

Agentúra Reuters napísala, že EÚ a Spojené štáty čoraz viac sprísňujú dohľad nad finančnými tokmi cez oblasť Strednej Ázie, ktorá sa podľa niektorých západných predstaviteľov stala kľúčovým tranzitným uzlom pre tovary a finančné prostriedky, ktoré obchádzajú obmedzenia uvalené na Moskvu.

Ekonomika Kirgizska od začiatku vojny na Ukrajine vo februári 2022 značne narástla, najmä vďaka posilneniu cezhraničného obchodu s Ruskom.

Kirgizský prezident Sadyr Džaparov v septembri na Valnom zhromaždení OSN sankcie proti svojej krajine nazval „zásahom do vnútroštátnych záležitostí krajiny“.

Agentúra Reuters uvádza, že Kirgizsko pod vedením Džaparova pri vojne na Ukrajine zaujalo všeobecne proruský postoj. (TASR)

Britský premiér Keir Starmer vo svojom sídle na Downing Street 10 prijal ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Podľa šéfa britskej vlády boli tento týždeň podniknuté významné kroky na podporu Ukrajiny, avšak naznačil, že stále sa dá urobiť viac najmä v oblasti zbraní ďalekého dosahu.

„Myslím si, že tento týždeň môžeme skutočne vyvinúť tlak na ruskú ropu a plyn. Podniknuté boli významné kroky vpred. Myslím si, že môžeme urobiť viac aj v oblasti ďalekonosných spôsobilostí,“ podotkol Starmer. Európska únia aj Spojené štáty týždeň prijali nové sankcie na ruský energetický sektor.

Starmer na stretnutí opätovne potvrdil podporu Ukrajine, ktorá už viac ako tri a pol roka čelí ruskej invázii. Skonštatoval, že ruský prezident Vladimir Putin nemá záujem vojnu ukončiť.

„Hoci ste naznačili cestu vpred a preukázali ochotu, odvahu a odhodlanie, Putin prejavuje absolútnu neochotu k dialógu a naopak, pokračuje v útokoch na civilistov a deti,“ povedal ukrajinskému prezidentovi. Putin podľa Zelenského tlačí Ukrajinu do humanitárnej katastrofy, keďže Rusko pokračuje v útokoch na ukrajinskú infraštruktúru a energetický sektor.

Pred stretnutím so Starmerom na zámku Windsor Zelenského prijal britský kráľ Karol III. Po bilaterálnom rokovaní sa lídri oboch krajín zúčastnia na stretnutí tzv. koalície ochotných.

Na čele neformálneho zoskupenia približne troch desiatok krajín ochotných Ukrajine po skončení konfliktu poskytnúť bezpečnostné záruky stojí najmä Británia a Francúzsko. (TASR)

Informovala o tom stanica CNN. Podľa zdrojov, na ktoré sa stanica odvolala, sa Dmitrijev stretne s predstaviteľmi administratívy prezidenta Donalda Trumpa.

Novinár portálu Axios Barak Ravid na sieti X napísal, že Dmitrijeva čaká v sobotu schôdzka s Trumpovým osobitným vyslancom Steveom Witkoffom.

S vládnymi predstaviteľmi má Dmitrijev „pokračovať v diskusiách o vzťahoch medzi USA a Ruskom“, uviedli nemenované zdroje, ktoré citovala CNN.

Návšteva ruského vyslanca sa koná uprostred rastúcej nespokojnosti USA z toho, že Rusko odmieta ukončiť viac než tri a pol ročnú vojnu proti Ukrajine, napísal web CNN. Spojené štáty v stredu oznámili uvalenie nových sankcií na dve najväčšie ruské ropné spoločnosti a Trump zrušil plánovaný samit s ruským náprotivkom Vladimirom Putinom v Budapešti.

Dmitrijev, ktorý je výrazným zástancom užšej hospodárskej spolupráce medzi Ruskom a USA a hlavným vyjednávačom Kremľa s USA, nedávno navrhol výstavbu železničného tunela „Trumpa a Putina“ medzi ruským Ďalekým východom a Aljaškou.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pri rokovaní s Trumpom povedal, že touto myšlienkou nie je nadšený.

Návrh, ktorý šéf Bieleho domu označil za zaujímavý, počíta s výstavbou železničnej a nákladnej dopravnej spojky v dĺžke 112 kilometrov. Náklady na výstavbu by vyšli na osem miliárd dolárov, financovanie by poskytla Moskva a „medzinárodní partneri“. Tunel by vraj dokázali postaviť do ôsmich rokov.

Dmitrijev navštívil Spojené štáty aj v apríli - ako prvý predstaviteľ Kremľa v USA od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022.

Vtedy sa vo Washingtone stretol s Trumpovým vyslancom Witkoffom. Táto návšteva sa podľa CNN považovala sa za dôležitý krok vo vtedajšom oživovaní vzťahov medzi Moskvou a Washingtonom. (TASR)

Systém dokáže ničiť ciele vo vzduchu i na zemi. Informoval o tom portál Defense 24, podľa ktorého nasadeniu systému predchádzali testy v teréne. Tie v júni avizoval ukrajinský vojenský web Militarnyj.

Wolf 25 AD je postavený na podvozku tvaru V, vozidlo je určené pre štvorčlennú posádku. Systém dokáže zasiahnuť vzdušné i pozemné ciele do vzdialenosti troch kilometrov pomocou 25-milimetrového automatického kanónu namontovaného v bezpilotnej veži. Kanón je spárovaný s guľometom kalibru 7,62 mm.

Systém možno doplniť protitankovými riadenými strelami, neriadenými i riadenými 70-milimetrovými raketami, protivzdušnými strelami veľmi krátkeho doletu, vyčkávacou muníciou alebo ďalším guľometom.

Ničiť tak môže rozličné ciele - od obrnených transportérov po drony.

Firma DefTech, ktorá sídli v Banskobystrickom okrese v obci Vlkanová, ešte v júni informovala, že systém dodala na Ukrajinu, aby si ho odskúšala tamojšia armáda. Počiatočné hodnotenia ukrajinských vojakov boli podľa spoločnosti pozitívne.

V auguste potom spoločnosť uviedla, že systém bol zaradený do arzenálu ukrajinských ozbrojených síl. Ako upozornil portál Defense 24, nie je známe, koľko vozidiel slovenská firma Ukrajine predala. (TASR)

„Zamestnanci Štátnej pohraničnej stráže kontrolovali doklady cestujúcich vo vlaku. V tej chvíli muž nachádzajúci sa na nástupišti odpálil výbušné zariadenie,“ uviedli policajné zdroje vo vyhlásení s tým, že obeťami výbuchu sú tri ženy a páchateľ, ktorý údajne pochádzal z Charkova.

Ukrajinské médiá informovali, že v prípade výbušného zariadenia išlo o granát, čo odpálil 23-ročný muž, a spresnili, že k incidentu došlo na železničnej stanici v meste Ovruč v Žytomyrskej oblasti.

Medzi obeťami je podľa médií jedna pohraničiarka a dve civilistky.

Muž „bol nedávno zadržaný za pokus o narušenie štátnej hranice v západnom úseku štátnej hranice,“ dodala podľa AFP polícia. (TASR)