Ruská armáda stratila ďalšie stovky vojakov, tvrdí ukrajinská armáda

Vyplýva to z vyhlásenia Ukrenergo zverejneného na jej webovej stránke.

O záležitosti sa podľa ukrajinskej agentúry Ukrinform diskutovalo na stretnutí predstaviteľov vlády SR a zástupcov Ukrenergo, informuje TASR.

Finančné prostriedky by sa využili na realizáciu rôznych projektov - konkrétne výstavbu nového vysokonapäťového vedenia v regióne, ktoré bolo vážne poškodené ruskými raketovými útokmi, výstavbu novej rozvodne Ukrenergo a rekonštrukciu existujúcej rozvodne, uviedol v piatkovom vyhlásení investičný riaditeľ Ukrenergo Oleh Pavlenko.

Súčasne zdôraznil význam týchto projektov s tým, že ich realizácia výrazne zvýši odolnosť ukrajinského energetického systému.

Na rekonštrukciu ukrajinskej energetickej infraštruktúry s podporou slovenských partnerov bude dohliadať Eximbanka SR a Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu s podporou vlády SR, napísala agentúra Ukrinform. (TASR)

 Už druhý deň tak znepriatelené krajiny pokračovali v najväčšej výmene zajatcov medzi sebou od začiatku konfliktu, na ktorej sa dohodli minulý týždeň na priamych rokovaniach v Istanbule. 

Rusko a Ukrajina sa  dohodli, že si v priebehu troch dní vymenia po 1000 vojnových zajatcov. V piatok každá strana prijala 390 ľudí - vojakov aj civilistov. Sobotňajšia výmena sa uskutočnila niekoľko hodín po nočnom kombinovanom útoku Ruska na Ukrajinu, ktorý si vyžiadal najmenej 15 zranených, hlavne v Kyjeve.

„Ďalších 307 príslušníkov ruskej armády bolo vrátených z územia kontrolovaného kyjevským režimom. Výmenou za to bolo odovzdaných 307 ukrajinských vojnových zajatcov,“ uviedlo ruské ministerstvo vo vyhlásení.

Zelenskyj na sieti X výmenu potvrdil a zverejnil fotografie navrátených Ukrajincov. Podľa neho ide o príslušníkov ozbrojených síl, pohraničnej stráže i národnej gardy.

Očakáva, že ďalšia výmena prebehne v nedeľu.

Na Kyjev cielil masívny ruský útok, protivzdušná obrana zostrelila šesť balistických rakiet a 245 bezpilotných dronov.

„Pre celú Ukrajinu to bola ťažká noc,“ napísal Zelenskyj na sieti X. V Kyjeve, odkiaľ hlásili v noci viacero výbuchov, utrpelo zranenia 15 ľudí a v okolitej oblasti ďalší dvaja. Miestne úrady takisto informovali o požiaroch, poničených obytných budovách a popadaných troskách. Mnoho ľudí sa podľa agentúry AP ukrylo v staniciach kyjevského metra.

„S každým takýmto útokom si je svet istejší, že príčinou predĺženia vojny je Moskva. Len ďalšie sankcie zamerané na kľúčové odvetvia ruského hospodárstva prinútia Moskvu zastaviť paľbu,“ dodal ukrajinský prezident.

„Je potrebné aktívne zvyšovať objem exportných dodávok,“ povedal šéf Kremľa v piatkovom prejave, ktorý odvysielala štátna televízia.

Počet nahromadených objednávok na ruské vojenské výrobky je vysoký a dosahuje až desiatky miliárd eur, povedal Putin na zasadnutí komisie pre vojensko-technickú spoluprácu. 

Poznamenal však, že zásobovanie jednotiek vo vojne na Ukrajine zostáva najvyššou prioritou a že by k tomu mali vznikať nové vládne podnety.

Putin zároveň zdôraznil, že Rusko si musí udržať svoje postavenie na medzinárodnom trhu so zbraňami a zvládnuť aj tvrdú konkurenciu.

Moskva v minulom roku vo veľkej miere splnila svoje vývozné záväzky voči zahraničným partnerom, píše DPA.

Rusko bojuje na Ukrajine už viac ako tri roky a pozorovatelia predpokladajú, že utrpelo veľké straty v rámci vojenských síl i vybavenia. Moskva napriek tomu zostáva jedným z najväčších svetových vývozcov zbraní, pripomína DPA. (TASR)

„Výbuchy v hlavnom meste. Bola aktivovaná protivzdušná obrana. Mesto a región sú pod kombinovaným nepriateľským útokom,“ napísal na platforme Telegram.

Pri masívnom útoku bolo zranených najmenej osem ľudí, povedal Kličko, dodajúc, že dvaja z nich boli prevezení do nemocnice a ostatní boli ošetrení na mieste.

Ukrajinské vzdušné sily varovali, že na hlavné mesto mieria balistické rakety.

Šéf vojenskej správy Kyjeva Tymur Tkačenko hlásil dva požiare vo štvrti Sviatošinskyj, trosky rakiet dopadajúce vo štvrti Obolonskyj a trosky dronu dopadajúce na obytnú budovu vo štvrti Solomianskyj na západe mesta.

Ruské rakety v piatok v ukrajinskom prístavnom meste Odesa zabili dvoch ľudí a niekoľko ďalších zranili, uviedli ukrajinské úrady.

Ruská armáda uviedla, že Ukrajina na ňu od utorka zaútočila 788 dronmi a raketami, z ktorých 776 bolo zostrelených.

K útokom došlo po tom, čo Ukrajina a Rusko v piatok začali veľkú výmenu väzňov, ktorá by v prípade úspešného ukončenia bola najväčšou odvtedy, čo Moskva pred viac ako tromi rokmi napadla susednú krajinu.

Obe strany v prvej fáze prijali 390 ľudí a očakáva sa, že si vymenia celkovo 1000 ľudí na základe dohody, ktorá bola dosiahnutá počas priamych rokovaní v Istanbule minulý týždeň.

Rusko naznačilo, že po výmene, ktorá sa má uskutočniť počas troch dní, zašle Ukrajine svoj návrh podmienok na trvalé mierové urovnanie.

Informovali o tom servery Ukrajinská pravda alebo RBK-Ukrajina s odvolaním sa na vicepremiérku a ministerku hospodárstva Juliju Svyrydenkovú, ktorá predtým podpísala s americkým ministrom financií Scottom Bessentom príslušnú dohodu.

"Ukrajina a Spojené štáty dnes (v piatok) dokončili všetky postupy na spustenie americko-ukrajinského fondu obnovy," napísala na sieti X ukrajinská ministerka.

Posledným krokom podľa nej bola diplomatická nóta z USA, ktorú jej ráno odovzdala americká chargé d'affaires v Kyjeve Julie Davisová. "Fond je teraz oficiálne spustený," dodala Svyrydenková.

Práve ona podpísala s americkým ministrom Bessentom na prelome apríla a mája vo Washingtone príslušnú dohodu. O týždeň neskôr dohodu jednohlasne ratifikoval ukrajinský parlament a príslušný zákon potom podpísal prezident Volodymyr Zelenskyj.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Trumpovo vydieranie alebo Zelenského víťazstvo? Čo vieme o nerastnej dohode Kyjeva a Washingtonu Čítajte 

Text dohody spomína ukrajinské zásoby a ložiská vyše piatich desiatok nerastov a ropy či zemného plynu. Konkrétne bezpečnostné záruky Ukrajine neposkytuje, hovorí o možnej budúcej americkej vojenskej pomoci krajine, ktorá sa bráni ruskej vojenskej agresii. Ak by k nej Washington pristúpil, započítala by sa ako americký príspevok do fondu.

Dohoda bola predmetom dlhého rokovania. K jej uzavretiu boli Washington a Kyjev blízko už vo februári. Z podpisu ale zišlo kvôli emotívnej roztržke medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom, jeho viceprezidentom J. D. Vancom a prezidentom Zelenským v Bielom dome. (ČTK)