Merz vyzval čínskeho prezidenta na podporu úsilia Západu o prímerie na Ukrajine

Kyjevu by tým podľa neho pomohli aj naďalej odolávať ruskej invázii trvajúcej už vyše tri roky, píše agentúra DPA.

„Ukrajinská armáda dnes zabezpečuje ochranu nielen Ukrajiny, ale aj celej Európy,“ napísal minister financií Marčenko na platforme Telegram. Ďalej uviedol, že takéto potenciálne výdavky by tvorili len malú časť hospodárskeho výkonu EÚ, a navrhol tiež, aby sa započítavali do povinných príspevkov členských štátov NATO.

Ukrajinská armáda by podľa Marčenka mala byť financovaná zo zahraničia aj po dosiahnutí mierovej dohody s Ruskom. „Aj keď sa dosiahne trvalý mier, zásadné riziko pre európsku bezpečnosť zo strany Ruska zostáva,“ zdôraznil minister a dodal, že podpora Ukrajiny je preto investíciou do stability Európy.

Ukrajinský obranný rozpočet na rok 2025 predstavuje približne 25 miliárd eur. Poslanci tamojšieho parlamentu však upozorňujú, že skutočné výdavky budú v tomto roku oveľa vyššie. Viac ako polovicu rozpočtu už aj teraz tvoria príspevky so zahraničia vrátane Európskej únie, Nemecka a či iných štátov EÚ, približuje DPA.

Bývalý hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl a súčasný ukrajinský veľvyslanec v Británii Valerij Zalužnyj nepredpokladá, že by sa vojna skončila skoro. Ako povedal, Rusko má stále dostatok prostriedkov i vojakov, a preto bude naďalej útočiť.

Kyjev podľa Zalužného môže donútiť Rusko skončiť vojnu, len ak bude „zničený jeho zbrojný potenciál“. To je vzhľadom na nedostatok ukrajinských vojakov a „katastrofálnu ekonomickú situáciu“ podľa neho možné len s využitím špičkových vojenských technológií.

Zalužnyj dodal, že ekonomické bremeno musí byť pre Rusko a jeho spojencov už neúnosné. Okrem toho je podľa jeho slov potrebné vyvolať v Rusku aj občianske nepokoje a podkopať tamojší technologický a vedecký vývoj. To je podľa neho presne taktika, akú praktizuje Moskva. (TASR)

Súd v Petrohrade ju uznal vinnou z „diskreditácie“ ruskej armády, dostala pokutu 10-tisíc rubľov (približne 125 dolárov).

Na ručne písanom transparente stálo: „Ľudia, zastavme vojnu. Sme zodpovední za mier na planéte Zem. S láskou, Ľudmila Vasilievová, dieťa leningradskej blokády.“ V marci s ním stála na ulici, čo stačilo na to, aby prokuratúra voči nej vzniesla obvinenie.

Rusko po viac ako troch rokoch vojny na Ukrajine zakázalo kritiku vojenskej operácie a zaviedlo cenzúru, aká v krajine nebola od čias Sovietskeho zväzu. Od začiatku invázie vo februári 2022 už boli obvinené z „diskreditácie“ ozbrojených síl tisíce ľudí. Vasilievová mohla dostať pokutu až 50-tisíc rubľov, čo je v porovnaní s viacročnými trestami väzenia za ostrejšiu kritiku pomerne mierny trest.

„Vždy som bola človek, ktorému nie je nič ľahostajné, už od detstva. Vždy som bola na strane slabých,“ povedala Vasilievová v rozhovore pre AFP pred vynesením rozsudku.

Na stene jej bytu visí portrét matky, ktorá prežila blokádu spolu s ňou a jej štyrmi súrodencami. „Mama vždy hovorila: 'Všetko prežijeme, len nech nie je vojna',“ spomína.

Blokáda Leningradu, dnešného Petrohradu, trvala od septembra 1941 do januára 1944 celkovo 872 dní.

Zahynulo pri nej 600-tisíc až 1,5 milióna ľudí, väčšina od hladu. Udalosť má v Rusku symbolický význam. Putin sa po vojne narodil práve v Leningrade, jeho brat však blokádu mesta neprežil. (SITA)

Podľa Moskvy je výmena súčasťou dohody, ku ktorej dospeli ruská a ukrajinská delegácia pred týždňom na rokovaní v Istanbule.

Zelenskyj následne výmenu na sieti X potvrdil, na Ukrajinu sa podľa neho vrátilo celkovo 390 osôb a cez víkend budú výmeny pokračovať.

"Vraciame našich ľudí domov. Prvá fáza dohody o výmene 1000 za 1000 bola vykonaná, "napísal na sociálnej sieti Zelenskyj, ktorý tam tiež zverejnil fotografie vracajúcich sa Ukrajincov.

"V sobotu a nedeľu očakávame pokračovanie výmeny," poznamenal ukrajinský prezident.

Výmena údajne prebieha na hranici ukrajinskej Černihivskej oblasti s Bieloruskom. Identita zajatcov dosiaľ nie je známa. Svetové agentúry napriek výmene naďalej hlásia pokračujúce boje pozdĺž celej frontovej línie.

Podľa Kyjeva aj Moskvy je to súčasť dohody, ku ktorej dospeli ruská a ukrajinská delegácia pred týždňom na rokovaní v Istanbule.

Delegácie sa vtedy dohodli na výmene tisíc za tisíc zajatcov, čo by bola doteraz najväčšia výmena za celú vojnu.

Ako referuje web Espreso TV, podľa expertky na európsku integráciu a bilaterálne vzťahy medzi Ukrajinou a EÚ Márie Holubovej má síce Kyjev viac priateľov ako skeptikov, no tvrdí, že ich podporu treba neustále posilňovať.

„Je zaujímavé sledovať, ako sa mení politická situácia. Chápeme, že hovoríme o veľkej politike. Často vidíme len dôsledky procesov, ktoré sa odohrávajú v zákulisí. Napríklad teraz, žiaľ, musíme konštatovať, že takmer všetky rozhodnutia týkajúce sa Ukrajiny blokuje Maďarsko z vlastných politických dôvodov. Najmä preto, že krajina je v predvolebnom období,“ uviedla.

Podľa nej situácia na Slovensku je z pohľadu Ukrajiny omnoho priaznivejšia ako v Maďarsku. Hoci má Robert Fico určité výhrady k európskej integrácii Ukrajiny, podľa Holubovej chápe, že väčšina Slovákov podporuje Ukrajinu, a preto má menší manévrovací priestor ako Viktor Orbán. „Toto sú príklady krajín, ktoré otvorene vyjadrujú svoj postoj,“ podotkla.

Tvrdí však, že sa treba dívať aj „za zatvorené dvere“, pretože v klube podmienečných euroskeptikov sú nielen tie krajiny, ktoré sú opatrné voči Ukrajine, ale aj také, ktoré vo všeobecnosti nepodporujú rýchle rozširovanie EÚ. Medzi nimi sú napríklad Belgicko a Holandsko. Pre Holandsko je otázka právneho štátu kľúčová. Ako zakladajúca krajina EÚ posudzuje kandidátov na vstup na základe úrovne reforiem a stavu hospodárstva.

„Agrárne fondy pútajú osobitnú pozornosť. Ukrajina má veľký poľnohospodársky potenciál – to je náš strategický záujem. To však znepokojuje niektoré štáty, predovšetkým Poľsko, ako aj Francúzsko, Holandsko, Taliansko a Španielsko. Rozpočet EÚ sa nerozširuje, takže pristúpenie novej krajiny znamená, že zdroje sa budú musieť rozdeliť inak, s prihliadnutím na jej potreby,“ podotkla expertka.

Dodala tiež, že zároveň existujú štáty, ktoré aktívne podporujú urýchlenie európskej integrácie Ukrajiny z bezpečnostných dôvodov. Kým predtým to podporovali iba pobaltské štáty, teraz sa k nim pridali Dánsko a Švédsko. Zaujímavý je podľa Holubovej aj postoj Veľkej Británie, ktorá hoci opustila EÚ, má významný vplyv na európsku politiku a tiež sa zasadzuje za čo najskorší vstup Ukrajiny do EÚ.

„Preto musí Ukrajina, aby dosiahla úspech, aktívne pracovať nielen v Bruseli a presviedčať kľúčových lídrov, ale aj v hlavných mestách členských štátov EÚ. Pretože napriek tomu, že máme viac priateľov ako skeptikov, ich podporu treba neustále posilňovať,“ skonštatovala na záver. (SITA)

Maďarský premiér Viktor Orbán to uviedol v rozhovore pre rozhlasovú stanicu Kossuth Rádió. Informuje o tom agentúra TASS.

Na rokovaniach v Bruseli o týchto otázkach by Budapešť mala „dôrazne vystúpiť proti rozhodnutiu, ktoré by zakázalo používanie ruského plynu,“ povedal Orbán.

Opatrenie, ktoré pripravuje Komisia, podľa neho zvýši Maďarsku účty za energie o dve miliardy eur ročne a vyvolá prudký nárast nákladov na bývanie a komunálne služby pre obyvateľstvo. „Nemali by sme dovoliť zavedenie sankcií proti ruskej energetike a uplatnenie sankcií voči Maďarsku,“ povedal Orbán.

Plán Komisie podľa maďarského premiéra odráža politiku lídrov viacerých krajín Únie vrátane Nemecka a Českej republiky, ktorí namiesto toho, aby sa snažili znížiť ceny energií, tlačia ich nahor.

„Chcú ublížiť Rusku, a preto sú pre nich zákaz ruského tovaru a pomoc Ukrajine dôležitejšie ako prosperita našich vlastných rodín a našich podnikov,“ povedal Orbán a dodal, že Maďarsko zastáva opačný názor a bude ho naďalej obhajovať na zasadnutiach EÚ v Bruseli. (TASR)

Podľa nemenovaného vysokopostaveného predstaviteľa Ukrajiny táto výmena zajatcov prebieha, informuje agentúra AP.

Moskva bezprostredne výmenu zajatcov nepotvrdila.

„Práve sa dokončila veľká výmena zajatcov medzi Ruskom a Ukrajinou,“ uviedol Trump na platforme Truth Social. Dodal, že to „čoskoro nadobudne účinnosť“, hoci nebolo bezprostredne jasné, čo to znamená, konštatuje AP.

Vysokopostavený predstaviteľ Ukrajiny, ktorý je oboznámený s podrobnosťami výmeny, pod podmienkou zachovania anonymity spresnil, že prebiehala od piatkových ranných hodín, doposiaľ však nebola ukončená.

„Mohlo by to viesť k niečomu veľkému?“ dodal Trump na záver svojho príspevku, pričom podľa AP zrejme odkazoval na medzinárodné diplomatické úsilie o zastavenie bojov.

Predstavitelia Bieleho domu a Rady pre národnú bezpečnosť USA bezprostredne nereagovali na žiadosti o ďalšie podrobnosti.

O výmene, ktorá by sa podľa agentúry AFP mala vzťahovať na 1000 zajatcov na oboch stranách, sa dohodli ešte minulý týždeň počas priamych rokovaní predstaviteľov Ukrajiny a Ruska v tureckom Istanbule.

Išlo o prvé priame rokovania medzi oboma stranami konfliktu od začiatku ruskej vojenskej invázie vo februári 2022. Trvali však len dve hodiny a nepriniesli žiaden zlom v medzinárodnom diplomatickom úsilí o zastavenie bojov, píše AP. (TASR)

Informuje o tom agentúra AFP.

„Pre pravoslávne štáty by bolo trochu nevhodné diskutovať na katolíckej pôde o otázkach týkajúcich sa odstránenia hlavných príčin (konfliktu),“ povedal Lavrov.

Šéf ruskej diplomacie zároveň obvinil Kyjev z ničenia ukrajinskej pravoslávnej cirkvi spadajúcej pod moskovský patriarchát. „Pre samotný Vatikán by nebolo za týchto okolností veľmi pohodlné hostiť delegácie z pravoslávnych štátov,“ dodal minister.

AFP konštatuje, že Moskva má napäté vzťahy s Vatikánom už celé stáročia a žiaden pápež nikdy nenavštívil Rusko. Na prelome rokov 2018 a 2019 na Ukrajine oficiálne zriadili cirkev nezávislú od Moskvy. Ukrajinský štát v dôsledku ruskej vojenskej invázie zakázal v roku 2024 ukrajinskú pravoslávnu cirkev patriacu pod Moskvu.

Kremeľ uviedol, že o tom, kde sa bude konať ďalšie kolo rusko-ukrajinských rozhovorov, musia rozhodnúť obe strany. „Momentálne neexistuje žiadne rozhodnutie alebo dohoda o ďalšom mieste rokovaní,“ povedal hovorca Kremľa Peskov. „Toto rozhodnutie sa prijme, keď bude vhodný čas,“ dodal.

Prvé priame rozhovory po viac ako troch rokoch vojny sa konali minulý piatok v tureckom Istanbule. Vatikánsky štátny tajomník kardinál Pietro Parolin ešte pred začiatkom týchto rokovaní povedal, že pápež Lev XIV. je ochotný poskytnúť Vatikán ako miesto na priame stretnutie medzi Ruskom a Ukrajinou.

Myšlienku mierových rokovaní vo Vatikáne načrtol v pondelok po telefonáte s Putinom aj Trump.

Fínsky prezident Alexander Stubb v stredu povedal, že existuje vysoká pravdepodobnosť, že budúci týždeň by sa vo Vatikáne mohli uskutočniť rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou na technickej úrovni. Na tomto možnom stretnutí by sa podľa neho zúčastnili aj americkí a európski predstavitelia.

Americký denník The Wall Street Journal v stredu s odvolaním sa na svoje zdroje informoval, že nové kolo rozhovorov medzi oboma stranami by sa mohlo vo Vatikáne uskutočniť v polovici júna.

Peskov však tieto medializované správy poprel a povedal, že Rusko sa dosiaľ nedohodlo na nijakom potenciálnom kole mierových rozhovorov s Ukrajinou vo Vatikáne. (TASR)

Príčinou sú podľa spoločnosti západné sankcie, ktoré jej spôsobili prevádzkové problémy, zredukovali tržby a odstavili časť flotily.

Informuje o tom agentúra Reuters.

USA a Európska únia uvalili sankcie na Sovcomflot v roku 2024. Cieľom bolo zredukovať Rusku príjmy z obchodu s ropou, ktorý sa veľkou mierou podieľa na ruskom rozpočte a obmedziť tak možnosti Moskvy financovať vojnu na Ukrajine. V januári potom USA zaradili na sankčný zoznam viaceré tankery, pričom mnohé niektoré z nich patria Sovcomflotu.

Spoločnosť zverejnila, že za 1. kvartál dosiahla tržby v prepočte za 278,5 milióna USD (246,26 milióna eur). Oproti rovnakému obdobiu minulého roka to znamená pokles o 49 %.

Výsledkom je čistá strata vo výške 393 miliónov USD. Čo sa týka EBITDA (zisk pred úrokmi, zdanením, odpismi a amortizáciou), dosiahol 105 miliónov USD. V medziročnom rovnaní sa tak prepadol o takmer 69 %.

Firma potvrdila, že najmä sankcie uvalené v januári jej spôsobili dodatočné prevádzkové problémy. „Zvyšovanie sankcií západných štátov nám sťažuje prevádzku našej flotily. To spôsobilo pokles tržieb a odstavenie niektorých plavidiel,“ uviedli predstavitelia Sovcomflotu, podľa ktorých sú však sankcie nezákonné. (TASR)