Rusi udreli na ukrajinské železnice pri rumunských hraniciach

Súd v Petrohrade ju uznal vinnou z „diskreditácie“ ruskej armády, dostala pokutu 10-tisíc rubľov (približne 125 dolárov).

Na ručne písanom transparente stálo: „Ľudia, zastavme vojnu. Sme zodpovední za mier na planéte Zem. S láskou, Ľudmila Vasilievová, dieťa leningradskej blokády.“ V marci s ním stála na ulici, čo stačilo na to, aby prokuratúra voči nej vzniesla obvinenie.

Rusko po viac ako troch rokoch vojny na Ukrajine zakázalo kritiku vojenskej operácie a zaviedlo cenzúru, aká v krajine nebola od čias Sovietskeho zväzu. Od začiatku invázie vo februári 2022 už boli obvinené z „diskreditácie“ ozbrojených síl tisíce ľudí. Vasilievová mohla dostať pokutu až 50-tisíc rubľov, čo je v porovnaní s viacročnými trestami väzenia za ostrejšiu kritiku pomerne mierny trest.

„Vždy som bola človek, ktorému nie je nič ľahostajné, už od detstva. Vždy som bola na strane slabých,“ povedala Vasilievová v rozhovore pre AFP pred vynesením rozsudku.

Na stene jej bytu visí portrét matky, ktorá prežila blokádu spolu s ňou a jej štyrmi súrodencami. „Mama vždy hovorila: 'Všetko prežijeme, len nech nie je vojna',“ spomína.

Blokáda Leningradu, dnešného Petrohradu, trvala od septembra 1941 do januára 1944 celkovo 872 dní.

Zahynulo pri nej 600-tisíc až 1,5 milióna ľudí, väčšina od hladu. Udalosť má v Rusku symbolický význam. Putin sa po vojne narodil práve v Leningrade, jeho brat však blokádu mesta neprežil. (SITA)

Podľa Moskvy je výmena súčasťou dohody, ku ktorej dospeli ruská a ukrajinská delegácia pred týždňom na rokovaní v Istanbule.

Zelenskyj následne výmenu na sieti X potvrdil, na Ukrajinu sa podľa neho vrátilo celkovo 390 osôb a cez víkend budú výmeny pokračovať.

"Vraciame našich ľudí domov. Prvá fáza dohody o výmene 1000 za 1000 bola vykonaná, "napísal na sociálnej sieti Zelenskyj, ktorý tam tiež zverejnil fotografie vracajúcich sa Ukrajincov.

"V sobotu a nedeľu očakávame pokračovanie výmeny," poznamenal ukrajinský prezident.

Podľa Kyjeva aj Moskvy je to súčasť dohody, ku ktorej dospeli ruská a ukrajinská delegácia pred týždňom na rokovaní v Istanbule.

Delegácie sa vtedy dohodli na výmene tisíc za tisíc zajatcov, čo by bola doteraz najväčšia výmena za celú vojnu.

Ako referuje web Espreso TV, podľa expertky na európsku integráciu a bilaterálne vzťahy medzi Ukrajinou a EÚ Márie Holubovej má síce Kyjev viac priateľov ako skeptikov, no tvrdí, že ich podporu treba neustále posilňovať.

„Je zaujímavé sledovať, ako sa mení politická situácia. Chápeme, že hovoríme o veľkej politike. Často vidíme len dôsledky procesov, ktoré sa odohrávajú v zákulisí. Napríklad teraz, žiaľ, musíme konštatovať, že takmer všetky rozhodnutia týkajúce sa Ukrajiny blokuje Maďarsko z vlastných politických dôvodov. Najmä preto, že krajina je v predvolebnom období,“ uviedla.

Podľa nej situácia na Slovensku je z pohľadu Ukrajiny omnoho priaznivejšia ako v Maďarsku. Hoci má Robert Fico určité výhrady k európskej integrácii Ukrajiny, podľa Holubovej chápe, že väčšina Slovákov podporuje Ukrajinu, a preto má menší manévrovací priestor ako Viktor Orbán. „Toto sú príklady krajín, ktoré otvorene vyjadrujú svoj postoj,“ podotkla.

Tvrdí však, že sa treba dívať aj „za zatvorené dvere“, pretože v klube podmienečných euroskeptikov sú nielen tie krajiny, ktoré sú opatrné voči Ukrajine, ale aj také, ktoré vo všeobecnosti nepodporujú rýchle rozširovanie EÚ. Medzi nimi sú napríklad Belgicko a Holandsko. Pre Holandsko je otázka právneho štátu kľúčová. Ako zakladajúca krajina EÚ posudzuje kandidátov na vstup na základe úrovne reforiem a stavu hospodárstva.

„Agrárne fondy pútajú osobitnú pozornosť. Ukrajina má veľký poľnohospodársky potenciál – to je náš strategický záujem. To však znepokojuje niektoré štáty, predovšetkým Poľsko, ako aj Francúzsko, Holandsko, Taliansko a Španielsko. Rozpočet EÚ sa nerozširuje, takže pristúpenie novej krajiny znamená, že zdroje sa budú musieť rozdeliť inak, s prihliadnutím na jej potreby,“ podotkla expertka.

Dodala tiež, že zároveň existujú štáty, ktoré aktívne podporujú urýchlenie európskej integrácie Ukrajiny z bezpečnostných dôvodov. Kým predtým to podporovali iba pobaltské štáty, teraz sa k nim pridali Dánsko a Švédsko. Zaujímavý je podľa Holubovej aj postoj Veľkej Británie, ktorá hoci opustila EÚ, má významný vplyv na európsku politiku a tiež sa zasadzuje za čo najskorší vstup Ukrajiny do EÚ.

„Preto musí Ukrajina, aby dosiahla úspech, aktívne pracovať nielen v Bruseli a presviedčať kľúčových lídrov, ale aj v hlavných mestách členských štátov EÚ. Pretože napriek tomu, že máme viac priateľov ako skeptikov, ich podporu treba neustále posilňovať,“ skonštatovala na záver. (SITA)

Si zas vyzval na „stabilné a predvídateľné“ vzťahy s Nemeckom a Európskou úniou. Informovala o tom agentúra AFP.

Merzov úrad uviedol, že kancelár vo svojom prvom telefonáte s čínskym prezidentom hovoril o „spoločnom úsilí Európy a EÚ o dosiahnutie rýchleho prímeria na Ukrajine“.

Čínska agentúra Sinchua informovala, že Si vyzval na stabilné vzťahy s Berlínom aj euroblokom. „Správne nastavenie vzťahov medzi Čínou a Nemeckom, ako aj medzi Čínou a EÚ, je partnerské,“ povedal. Ďalej uviedol, že „stabilné a predvídateľné politické prostredie je dôležitou zárukou bilaterálnej spolupráce“.

Si v telefonickom rozhovore s nemeckým kancelárom poukázal na to, že medzinárodná situácia je poznačená kombináciou rýchlych zmien a chaosu.

Lídri tiež „zdôraznili význam hospodárskych vzťahov medzi Nemeckom a Čínou“, treťou a druhou najväčšou ekonomikou sveta. Obaja vyzdvihli svoju pripravenosť spolupracovať ako partneri pri prekonávaní globálnych výziev, uviedol Berlín.

Čína bola dlho kľúčovým exportným trhom pre Nemecko, no čínske spoločnosti sa v ostatnom období stali konkurentmi tradičných nemeckých priemyselných gigantov vrátane automobilového sektora, konštatuje AFP. (TASR)

Maďarský premiér Viktor Orbán to uviedol v rozhovore pre rozhlasovú stanicu Kossuth Rádió. Informuje o tom agentúra TASS.

Na rokovaniach v Bruseli o týchto otázkach by Budapešť mala „dôrazne vystúpiť proti rozhodnutiu, ktoré by zakázalo používanie ruského plynu,“ povedal Orbán.

Opatrenie, ktoré pripravuje Komisia, podľa neho zvýši Maďarsku účty za energie o dve miliardy eur ročne a vyvolá prudký nárast nákladov na bývanie a komunálne služby pre obyvateľstvo. „Nemali by sme dovoliť zavedenie sankcií proti ruskej energetike a uplatnenie sankcií voči Maďarsku,“ povedal Orbán.

Plán Komisie podľa maďarského premiéra odráža politiku lídrov viacerých krajín Únie vrátane Nemecka a Českej republiky, ktorí namiesto toho, aby sa snažili znížiť ceny energií, tlačia ich nahor.

„Chcú ublížiť Rusku, a preto sú pre nich zákaz ruského tovaru a pomoc Ukrajine dôležitejšie ako prosperita našich vlastných rodín a našich podnikov,“ povedal Orbán a dodal, že Maďarsko zastáva opačný názor a bude ho naďalej obhajovať na zasadnutiach EÚ v Bruseli. (TASR)

Podľa nemenovaného vysokopostaveného predstaviteľa Ukrajiny táto výmena zajatcov prebieha, informuje agentúra AP.

Moskva bezprostredne výmenu zajatcov nepotvrdila.

„Práve sa dokončila veľká výmena zajatcov medzi Ruskom a Ukrajinou,“ uviedol Trump na platforme Truth Social. Dodal, že to „čoskoro nadobudne účinnosť“, hoci nebolo bezprostredne jasné, čo to znamená, konštatuje AP.

Vysokopostavený predstaviteľ Ukrajiny, ktorý je oboznámený s podrobnosťami výmeny, pod podmienkou zachovania anonymity spresnil, že prebiehala od piatkových ranných hodín, doposiaľ však nebola ukončená.

„Mohlo by to viesť k niečomu veľkému?“ dodal Trump na záver svojho príspevku, pričom podľa AP zrejme odkazoval na medzinárodné diplomatické úsilie o zastavenie bojov.

Predstavitelia Bieleho domu a Rady pre národnú bezpečnosť USA bezprostredne nereagovali na žiadosti o ďalšie podrobnosti.

O výmene, ktorá by sa podľa agentúry AFP mala vzťahovať na 1000 zajatcov na oboch stranách, sa dohodli ešte minulý týždeň počas priamych rokovaní predstaviteľov Ukrajiny a Ruska v tureckom Istanbule.

Išlo o prvé priame rokovania medzi oboma stranami konfliktu od začiatku ruskej vojenskej invázie vo februári 2022. Trvali však len dve hodiny a nepriniesli žiaden zlom v medzinárodnom diplomatickom úsilí o zastavenie bojov, píše AP. (TASR)

Informuje o tom agentúra AFP.

„Pre pravoslávne štáty by bolo trochu nevhodné diskutovať na katolíckej pôde o otázkach týkajúcich sa odstránenia hlavných príčin (konfliktu),“ povedal Lavrov.

Šéf ruskej diplomacie zároveň obvinil Kyjev z ničenia ukrajinskej pravoslávnej cirkvi spadajúcej pod moskovský patriarchát. „Pre samotný Vatikán by nebolo za týchto okolností veľmi pohodlné hostiť delegácie z pravoslávnych štátov,“ dodal minister.

AFP konštatuje, že Moskva má napäté vzťahy s Vatikánom už celé stáročia a žiaden pápež nikdy nenavštívil Rusko. Na prelome rokov 2018 a 2019 na Ukrajine oficiálne zriadili cirkev nezávislú od Moskvy. Ukrajinský štát v dôsledku ruskej vojenskej invázie zakázal v roku 2024 ukrajinskú pravoslávnu cirkev patriacu pod Moskvu.

Kremeľ uviedol, že o tom, kde sa bude konať ďalšie kolo rusko-ukrajinských rozhovorov, musia rozhodnúť obe strany. „Momentálne neexistuje žiadne rozhodnutie alebo dohoda o ďalšom mieste rokovaní,“ povedal hovorca Kremľa Peskov. „Toto rozhodnutie sa prijme, keď bude vhodný čas,“ dodal.

Prvé priame rozhovory po viac ako troch rokoch vojny sa konali minulý piatok v tureckom Istanbule. Vatikánsky štátny tajomník kardinál Pietro Parolin ešte pred začiatkom týchto rokovaní povedal, že pápež Lev XIV. je ochotný poskytnúť Vatikán ako miesto na priame stretnutie medzi Ruskom a Ukrajinou.

Myšlienku mierových rokovaní vo Vatikáne načrtol v pondelok po telefonáte s Putinom aj Trump.

Fínsky prezident Alexander Stubb v stredu povedal, že existuje vysoká pravdepodobnosť, že budúci týždeň by sa vo Vatikáne mohli uskutočniť rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou na technickej úrovni. Na tomto možnom stretnutí by sa podľa neho zúčastnili aj americkí a európski predstavitelia.

Americký denník The Wall Street Journal v stredu s odvolaním sa na svoje zdroje informoval, že nové kolo rozhovorov medzi oboma stranami by sa mohlo vo Vatikáne uskutočniť v polovici júna.

Peskov však tieto medializované správy poprel a povedal, že Rusko sa dosiaľ nedohodlo na nijakom potenciálnom kole mierových rozhovorov s Ukrajinou vo Vatikáne. (TASR)

Príčinou sú podľa spoločnosti západné sankcie, ktoré jej spôsobili prevádzkové problémy, zredukovali tržby a odstavili časť flotily.

Informuje o tom agentúra Reuters.

USA a Európska únia uvalili sankcie na Sovcomflot v roku 2024. Cieľom bolo zredukovať Rusku príjmy z obchodu s ropou, ktorý sa veľkou mierou podieľa na ruskom rozpočte a obmedziť tak možnosti Moskvy financovať vojnu na Ukrajine. V januári potom USA zaradili na sankčný zoznam viaceré tankery, pričom mnohé niektoré z nich patria Sovcomflotu.

Spoločnosť zverejnila, že za 1. kvartál dosiahla tržby v prepočte za 278,5 milióna USD (246,26 milióna eur). Oproti rovnakému obdobiu minulého roka to znamená pokles o 49 %.

Výsledkom je čistá strata vo výške 393 miliónov USD. Čo sa týka EBITDA (zisk pred úrokmi, zdanením, odpismi a amortizáciou), dosiahol 105 miliónov USD. V medziročnom rovnaní sa tak prepadol o takmer 69 %.

Firma potvrdila, že najmä sankcie uvalené v januári jej spôsobili dodatočné prevádzkové problémy. „Zvyšovanie sankcií západných štátov nám sťažuje prevádzku našej flotily. To spôsobilo pokles tržieb a odstavenie niektorých plavidiel,“ uviedli predstavitelia Sovcomflotu, podľa ktorých sú však sankcie nezákonné. (TASR)