Lídri krajín G7 sa zaviazali nechať zmrazené ruské aktíva až do konca vojny

Si zas vyzval na „stabilné a predvídateľné“ vzťahy s Nemeckom a Európskou úniou. Informovala o tom agentúra AFP.

Merzov úrad uviedol, že kancelár vo svojom prvom telefonáte s čínskym prezidentom hovoril o „spoločnom úsilí Európy a EÚ o dosiahnutie rýchleho prímeria na Ukrajine“.

Čínska agentúra Sinchua informovala, že Si vyzval na stabilné vzťahy s Berlínom aj euroblokom. „Správne nastavenie vzťahov medzi Čínou a Nemeckom, ako aj medzi Čínou a EÚ, je partnerské,“ povedal. Ďalej uviedol, že „stabilné a predvídateľné politické prostredie je dôležitou zárukou bilaterálnej spolupráce“.

Si v telefonickom rozhovore s nemeckým kancelárom poukázal na to, že medzinárodná situácia je poznačená kombináciou rýchlych zmien a chaosu.

Lídri tiež „zdôraznili význam hospodárskych vzťahov medzi Nemeckom a Čínou“, treťou a druhou najväčšou ekonomikou sveta. Obaja vyzdvihli svoju pripravenosť spolupracovať ako partneri pri prekonávaní globálnych výziev, uviedol Berlín.

Čína bola dlho kľúčovým exportným trhom pre Nemecko, no čínske spoločnosti sa v ostatnom období stali konkurentmi tradičných nemeckých priemyselných gigantov vrátane automobilového sektora, konštatuje AFP. (TASR)

Maďarský premiér Viktor Orbán to uviedol v rozhovore pre rozhlasovú stanicu Kossuth Rádió. Informuje o tom agentúra TASS.

Na rokovaniach v Bruseli o týchto otázkach by Budapešť mala „dôrazne vystúpiť proti rozhodnutiu, ktoré by zakázalo používanie ruského plynu,“ povedal Orbán.

Opatrenie, ktoré pripravuje Komisia, podľa neho zvýši Maďarsku účty za energie o dve miliardy eur ročne a vyvolá prudký nárast nákladov na bývanie a komunálne služby pre obyvateľstvo. „Nemali by sme dovoliť zavedenie sankcií proti ruskej energetike a uplatnenie sankcií voči Maďarsku,“ povedal Orbán.

Plán Komisie podľa maďarského premiéra odráža politiku lídrov viacerých krajín Únie vrátane Nemecka a Českej republiky, ktorí namiesto toho, aby sa snažili znížiť ceny energií, tlačia ich nahor.

„Chcú ublížiť Rusku, a preto sú pre nich zákaz ruského tovaru a pomoc Ukrajine dôležitejšie ako prosperita našich vlastných rodín a našich podnikov,“ povedal Orbán a dodal, že Maďarsko zastáva opačný názor a bude ho naďalej obhajovať na zasadnutiach EÚ v Bruseli. (TASR)

Podľa nemenovaného vysokopostaveného predstaviteľa Ukrajiny táto výmena zajatcov prebieha, informuje agentúra AP.

Moskva bezprostredne výmenu zajatcov nepotvrdila.

„Práve sa dokončila veľká výmena zajatcov medzi Ruskom a Ukrajinou,“ uviedol Trump na platforme Truth Social. Dodal, že to „čoskoro nadobudne účinnosť“, hoci nebolo bezprostredne jasné, čo to znamená, konštatuje AP.

Vysokopostavený predstaviteľ Ukrajiny, ktorý je oboznámený s podrobnosťami výmeny, pod podmienkou zachovania anonymity spresnil, že prebiehala od piatkových ranných hodín, doposiaľ však nebola ukončená.

„Mohlo by to viesť k niečomu veľkému?“ dodal Trump na záver svojho príspevku, pričom podľa AP zrejme odkazoval na medzinárodné diplomatické úsilie o zastavenie bojov.

Predstavitelia Bieleho domu a Rady pre národnú bezpečnosť USA bezprostredne nereagovali na žiadosti o ďalšie podrobnosti.

O výmene, ktorá by sa podľa agentúry AFP mala vzťahovať na 1000 zajatcov na oboch stranách, sa dohodli ešte minulý týždeň počas priamych rokovaní predstaviteľov Ukrajiny a Ruska v tureckom Istanbule.

Išlo o prvé priame rokovania medzi oboma stranami konfliktu od začiatku ruskej vojenskej invázie vo februári 2022. Trvali však len dve hodiny a nepriniesli žiaden zlom v medzinárodnom diplomatickom úsilí o zastavenie bojov, píše AP. (TASR)

Informuje o tom agentúra AFP.

„Pre pravoslávne štáty by bolo trochu nevhodné diskutovať na katolíckej pôde o otázkach týkajúcich sa odstránenia hlavných príčin (konfliktu),“ povedal Lavrov.

Šéf ruskej diplomacie zároveň obvinil Kyjev z ničenia ukrajinskej pravoslávnej cirkvi spadajúcej pod moskovský patriarchát. „Pre samotný Vatikán by nebolo za týchto okolností veľmi pohodlné hostiť delegácie z pravoslávnych štátov,“ dodal minister.

AFP konštatuje, že Moskva má napäté vzťahy s Vatikánom už celé stáročia a žiaden pápež nikdy nenavštívil Rusko. Na prelome rokov 2018 a 2019 na Ukrajine oficiálne zriadili cirkev nezávislú od Moskvy. Ukrajinský štát v dôsledku ruskej vojenskej invázie zakázal v roku 2024 ukrajinskú pravoslávnu cirkev patriacu pod Moskvu.

Kremeľ uviedol, že o tom, kde sa bude konať ďalšie kolo rusko-ukrajinských rozhovorov, musia rozhodnúť obe strany. „Momentálne neexistuje žiadne rozhodnutie alebo dohoda o ďalšom mieste rokovaní,“ povedal hovorca Kremľa Peskov. „Toto rozhodnutie sa prijme, keď bude vhodný čas,“ dodal.

Prvé priame rozhovory po viac ako troch rokoch vojny sa konali minulý piatok v tureckom Istanbule. Vatikánsky štátny tajomník kardinál Pietro Parolin ešte pred začiatkom týchto rokovaní povedal, že pápež Lev XIV. je ochotný poskytnúť Vatikán ako miesto na priame stretnutie medzi Ruskom a Ukrajinou.

Myšlienku mierových rokovaní vo Vatikáne načrtol v pondelok po telefonáte s Putinom aj Trump.

Fínsky prezident Alexander Stubb v stredu povedal, že existuje vysoká pravdepodobnosť, že budúci týždeň by sa vo Vatikáne mohli uskutočniť rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou na technickej úrovni. Na tomto možnom stretnutí by sa podľa neho zúčastnili aj americkí a európski predstavitelia.

Americký denník The Wall Street Journal v stredu s odvolaním sa na svoje zdroje informoval, že nové kolo rozhovorov medzi oboma stranami by sa mohlo vo Vatikáne uskutočniť v polovici júna.

Peskov však tieto medializované správy poprel a povedal, že Rusko sa dosiaľ nedohodlo na nijakom potenciálnom kole mierových rozhovorov s Ukrajinou vo Vatikáne. (TASR)

Príčinou sú podľa spoločnosti západné sankcie, ktoré jej spôsobili prevádzkové problémy, zredukovali tržby a odstavili časť flotily.

Informuje o tom agentúra Reuters.

USA a Európska únia uvalili sankcie na Sovcomflot v roku 2024. Cieľom bolo zredukovať Rusku príjmy z obchodu s ropou, ktorý sa veľkou mierou podieľa na ruskom rozpočte a obmedziť tak možnosti Moskvy financovať vojnu na Ukrajine. V januári potom USA zaradili na sankčný zoznam viaceré tankery, pričom mnohé niektoré z nich patria Sovcomflotu.

Spoločnosť zverejnila, že za 1. kvartál dosiahla tržby v prepočte za 278,5 milióna USD (246,26 milióna eur). Oproti rovnakému obdobiu minulého roka to znamená pokles o 49 %.

Výsledkom je čistá strata vo výške 393 miliónov USD. Čo sa týka EBITDA (zisk pred úrokmi, zdanením, odpismi a amortizáciou), dosiahol 105 miliónov USD. V medziročnom rovnaní sa tak prepadol o takmer 69 %.

Firma potvrdila, že najmä sankcie uvalené v januári jej spôsobili dodatočné prevádzkové problémy. „Zvyšovanie sankcií západných štátov nám sťažuje prevádzku našej flotily. To spôsobilo pokles tržieb a odstavenie niektorých plavidiel,“ uviedli predstavitelia Sovcomflotu, podľa ktorých sú však sankcie nezákonné. (TASR)

Bruselskému webu Politico to povedal Dmytro Natalucha, predseda výboru pre ekonomické záležitosti ukrajinského parlamentu.

Súčasný bezcolný režim zavedený v roku 2022 sa skončí 5. júna.

Natalucha sa tento týždeň do Bruselu vybral s 11 kolegami z výboru. "Je to prvýkrát, čo nejaký ukrajinský parlamentný výbor zasadal mimo Ukrajiny," povedal Natalucha. "Na symbolike záleží. Sme tu kvôli tomu, že obchod s EÚ je pre Ukrajinu kriticky dôležitý," vysvetlil.

Ukrajina odhaduje, že návrat k podmienkam pred ruskou inváziou by ju ročne vyšiel na 3,5 miliardy eur a ekonomika by za tento rok vzrástla len o 0,9 percenta namiesto očakávaných 2,7 percenta. Prechodné opatrenie navrhované Bruselom, podľa ktorého by sa pôvodné clá mali vzťahovať len na niektoré citlivé tovary, ako je kukurica, hydina a cukor, by dopady zmiernilo len obmedzene.

Politické škody by boli ešte vyššie, upozorňuje Natalucha. EÚ by podľa neho vyslala signál, že keď "ide do tuhého", stará sa sama o seba, a nie o to, čo sa deje okolo nej.

"Toho využije ruská propaganda a podpíše sa to na nálade na Ukrajine," povedal ukrajinský poslanec. Napätie okolo podmienok pre obchod narúša vieru Ukrajincov v EÚ. "Ukrajinci sú psychicky vyčerpaní a keď vidia takýto prístup, posilňuje to naratív, že Európa ich nikdy nebude vítať," uviedol poslanec za stranu Zelenského Sluha národa.

Ukrajina je podľa neho zraniteľná kvôli tomu, že prichádza o zdroje z vývozu hutníckych výrobkov. Jej hutníctvo závisí od surovín z okolia Pokrovska v Doneckej oblasti, kde už mesiace zúria boje s ruskou armádou. "Ak stratíme Pokrovsk, prídeme o hutníctvo a poľnohospodárstvo zostane jedinou nohou, na ktorej budeme stáť," povedal a dodal, že podkopávať túto "nohu" by malo pre Ukrajinu katastrofálne následky.

Európska komisia podľa Politica opakovane potvrdzovala, že vojnový colný režim s Ukrajinou nepredĺži a odôvodňovala to právnymi obmedzeniami a potrebou aktualizovať skoršiu dohodu o zóne voľného obchodu (DCFTA). Avšak podľa ukrajinských činiteľov rokovania s EÚ prakticky nezačali a oni obviňujú Brusel, že zdržiava.

Zavedenie prechodného colného režimu má širokú podporu krajín EÚ, zdržali sa len Švédsko, Dánsko, Litva, Lotyšsko a Estónsko, píše Politico s odvolaním sa na svoje zdroje. Hovorca únijnej exekutívy povedal, že "komisia pracuje na revízii DCFTA s ohľadom na to, aby priniesla dlhodobú predvídateľnosť a stabilitu unijným a ukrajinským spoločnostiam". Poznamenal, že komisia berie do úvahy aj perspektívu pristúpenia Ukrajiny k EÚ.

Natalucha sa sťažuje, že Ukrajina sa v krajinách EÚ stala ľahkou témou vo vnútropolitických debatách. Spomenul Poľsko a Francúzsko, kde protesty poľnohospodárov otriasli pozíciou vlád. "Ukrajina sa stala zbraňou v politickom boji podobne ako migrácia alebo práva komunity LGBT+ " povedal. Politici podľa neho nasadzujú Ukrajinu do kampane, aby rozdelili voličov.

Natalucha odmietol tvrdenie, že Ukrajina zaplavuje trh únie lacnými poľnohospodárskymi produktmi nízkej kvality alebo že nedodržiava štandardy EÚ. Hovorí, že ukrajinskí poľnohospodári sa stretávajú s konkurenciou z EÚ, najmä z Poľska, Kyjev však protiopatrenia nepodnikol. (ČTK, Politico)

Hackeri pracujúci pre ruskú vojenskú rozviedku sa zamerali na technologické a logistické spoločnosti, ktoré sa podieľajú na dodávanie pomoci na Ukrajinu, uviedla americká Národná bezpečnostná agentúra.

Informuje o tom agentúra AP.

Ruskí hackeri sa podľa NSA snažili získať podrobnosti o type pomoci vstupujúcej na Ukrajinu, a tak sa pokúsili pripojiť na viac než 10-tisíc kamier pripojených v blízkosti kritických dopravných bodov, ako sú prístavy, železničné uzly alebo hraničné priechody. Väčšina z nich sa nachádzala na Ukrajine, niektoré však i v Rumunsku, Poľsku a ďalších krajinách východnej alebo strednej Európy.

Podrobnosti o úspechu hackerov ani o tom, ako dlho zostali nepovšimnutí, zverejnené neboli, dodáva AP. Aktivita podrobne opísaná v správe sa začala v roku 2022, teda v tom istom roku, keď Rusko vojensky napadlo Ukrajinu.

Úrady spojili túto aktivitu s ruskou vojenskou spravodajskou jednotkou s názvom „Fancy Bear“ v súvislosti s jej minulými kampaňami zameranými na USA a ich spojencov, píše AP.

Hackeri použili rôzne taktiky na získanie prístupu vrátane spearphishingu, čo je odosielanie autenticky vyzerajúcich správ potenciálnej obeti, ktoré obsahujú odkazy na škodlivý softvér alebo žiadosti o citlivé informácie.

Podľa Granta Geyera, hlavného strategického riaditeľa spoločnosti Claroty, ktorá sa zaoberá kybernetickou bezpečnosťou, hackeri nepoužívali obzvlášť inovatívne techniky. Napriek tomu sa im podarilo získať podrobný prehľad o pomoci odoslanej Ukrajine, poznamenal.

Ruské veľvyslanectvo na žiadosť o reakciu bezprostredne nereagovalo, konštatuje AP. (TASR)