Dve ukrajinské civilistky zomreli po útoku dronu v Doneckej oblasti

Obyvatelia prihraničných regiónov potrebujú podľa Putina ďalšiu podporu, a preto padlo rozhodnutie o vytvorení nárazníkovej zóny.

Ruské ozbrojené sily ničia pozície ukrajinskej armády, tvrdil ruský prezident. "Práca pokračuje" povedal šéf Kremľa bez ďalších podrobností podľa ruskojazyčného servisu BBC.

Podľa Putina je už teraz v miestach v Kurskej, Belgorodskej a Brianskej oblasti, ak to bezpečnostná situácia dovolí, potreba zosilniť práce na obnove dedín a infraštruktúry zničených pri ukrajinských útokoch.

Rusko v uplynulých mesiacoch výrazne zosilnelo útoky na ukrajinskú Sumskú oblasť, ktorá susedí s tromi spomínanými ruskými regiónmi. Jeho armáda prenikla aj do niekoľkých obcí na ukrajinskej strane hranice a postupuje aj v susednej Charkovskej oblasti.

BBC píše, že jeden regionálny činiteľ Kurskej oblasti Putina pri jeho návšteve v regióne vyzval, aby Rusko k svojmu územiu pripojilo ukrajinskú Sumskú oblasť. Podľa telegramového kanála Astra sa minulý týždeň pri rusko-ukrajinskom rokovaní v Istanbule šéf ruskej delegácie Vladimir Medinskij údajne vyhrážal ukrajinskej strane zabraním Sumskej a Charkovskej oblasti.

Putin o potrebe vytvoriť na ukrajinskej strane hranice nárazníkovú zónu hovoril už pred vpádom ukrajinských jednotiek do Kurskej oblasti vlani v auguste. Vysvetľoval to potrebou ochrániť ruské pohraničie pred ostreľovaním.

Moskva na konci apríla oznámila, že ukrajinské jednotky boli z Kurskej oblasti úplne vytlačené. Ukrajina, ktorá sa štvrtým rokom bráni ruskej invázii, to poprela.

Dočasný gubernátor Kurskej oblasti Alexander Chinštejn podľa agentúry TASS informoval, že ukrajinská armáda podnikla masívny útok na mesto Lgov ležiace niekoľko desiatok kilometrov od hraníc. Dvanásť ľudí, vrátane dvoch dospievajúcich, utrpelo zranenia. Poškodené sú štyri autá a niekoľko domov. Informácie nemožno nezávisle overiť. (ČTK)

Fínske ozbrojené sily a medzinárodné médiá zaznamenali rozširovanie ruskej vojenskej infraštruktúry v blízkosti hraníc.

Minister obrany Antti Häkkänen pre agentúru AFP uviedol, že spolu so spojencami Fínsko „pozorne sleduje a vyhodnocuje ruské aktivity a zámery“. Podľa neho „kroky Ruska na posilnenie ozbrojených síl Fínsko neprekvapili“.

Satelitné snímky zverejnené v denníku New York Times naznačujú rozširovanie ruskej vojenskej infraštruktúry pri hraniciach. „Rusko buduje viac infraštruktúry, aby mohlo po skončení vojny (na Ukrajine) priviesť viac vojakov,“ uviedli fínske ozbrojené sily pre AFP.

Häkkänen zdôraznil, že Fínsko má „vynikajúce schopnosti na pozorovanie ruských operácií“ a ako člen Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) disponuje silnou bezpečnostnou pozíciou. „Naša celá spoločnosť investovala do pripravenosti na všetky typy narušení a kríz,“ dodal. Fínsko má podľa neho „robustnú národnú obranu“ založenú na brannej povinnosti a rozsiahlych záložných silách, odvode a veľkej zálohe.

Zástupca náčelníka štábu obranných síl pre stratégiu, generálmajor Sami Nurmi, pre fínsku televíziu Yle uviedol, že nahromadenie ruských síl v blízkosti hraníc sa očakávalo.

„To je v súlade s tým, čo bolo posúdené. Nejde o masívne stavebné úsilie,“ povedal pre Yle. Podľa neho aktuálne aktivity nepredstavujú pre Fínsko bezprostrednú hrozbu.

Fínsko od vstupu do NATO posilnilo investície do obrany a v apríli oznámilo zvýšenie obranných výdavkov na minimálne tri percentá HDP do roku 2029. Fínsko v decembri 2023 uzavrelo hranicu s Ruskom po príchode približne tisícky migrantov bez víz. Helsinki tvrdia, že prílev bol organizovaný Moskvou, čo Rusko poprelo. (SITA)

Pohraničníci z Čopského oddielu miestneho obyvateľa zadržali na okraji ukrajinského mesta Užhorod.

Referuje o tom Espreso TV s odvolaním sa na západné regionálne riaditeľstvo ukrajinskej pohraničnej stráže.

Muž viac ako mesiac zvažoval plán, ako sa dostať na štátnu hranicu bez toho, aby vzbudil podozrenie u príslušníkov orgánov činných v trestnom konaní.

Obliekol sa preto do ležérneho oblečenia, nevzal si so sebou žiadne ďalšie veci, ktoré by mohli naznačovať jeho úmysly, namiesto toho nasadol na jednokolku a zamieril k hranici.Jeho pohyb sledoval dron.

Potom sa muž rozhodol ísť po prašnej ceste a predstieral, že je na prechádzke v okolí mesta. Keď sa priblížil k štátnej hranici, zaznamenala ho fotopasca. Mužovi zostávalo už len 300 metrov do prekročenia hranice, ale zastavila ho pohraničná hliadka z Užhorodu.

Muža odviezli na policajnú stanicu, kde voči nemu vzniesli obvinenie z nezákonného prekročenia alebo pokusu o nezákonné prekročenie štátnej hranice Ukrajiny.

O jeho prípade rozhodne súd. (SITA)

Robí však aktívne kroky na svoju účinnú obranu. Povedal to český premiér Petr Fiala po rokovaní najvyšších ústavných činiteľov v reakcii na stredajšie varovanie západných spravodajských služieb.

„Nie je to len Rusko, ktoré využíva formu kyberútoku proti ČR. Nielen, že s tým počítame, ale robíme aktívne kroky, aby sme sa tomu dokázali stále účinnejšie brániť. Chcel by som uistiť verejnosť, že vďaka veľmi kvalitnej práci našich bezpečnostných zložiek, spravodajských služieb a ďalších orgánov, ktoré sa tomu venujú, sme schopní mnohým pokusom o útok zabrániť a naše preventívne opatrenia fungujú veľmi dobre,“ povedal Fiala. Dodal, že počet pokusov o útoky neubúda.

To, že kybernetickým útokom je Česko vystavené dlhodobo, potvrdil aj prezident ČR Petr Pavel. Okrem Ruska podľa neho útočí aj Čína či Severná Kórea.

„Sú motivovaní nielen ekonomicky, ale dosť často aj bezpečnostne, politicky. Zdôraznil by som, ako je v tejto veci dôležité, že sme členmi EÚ či NATO, lebo kybernetická bezpečnosť je jednou z hlavných tém pre obe tieto organizácie,“ podotkol prezident.

Vyzdvihol najmä možnosť zdieľať poznatky a skúsenosti o útokoch, ktorým boli vystavené iné krajiny či možnosť využiť expertízu napríklad tímov NATO. V prípade rozsiahlejšieho útoku môžu prísť napadnutej krajine na pomoc, a to nielen s technikou, ale aj s expertmi.

„To je neoceniteľné a sami by sme to ťažko dosiahli. Takže aj v kybernetickej bezpečnosti nám členstvo v týchto organizáciách výrazne pomáha,“ dodal Pavel.

Západné tajné služby vrátane českých v stredu varovali pred kybernetickými útokmi Ruska proti spoločnostiam zapojeným do pomoci Ukrajine.

Spravodajcom sa podarilo zistiť, že za kampaňou stojí jednotka ruskej vojenskej rozviedky GRU. Terčom útokov bol napríklad sektor obrany či IT služieb, námorníctvo, letiská alebo prístavy.

Jednotka tiež útočila na viaceré členské štáty NATO a monitorovala prepravu pomoci na Ukrajinu prostredníctvom kamier na hraničných priechodoch a iných strategických miestach, a to aj na území Slovenska. (TASR)

Tie mali byť zasiahnuté pri meste Pokrov v Dnepropetrovskej oblasti.

Kyjev potvrdil ruský útok v oblasti, nešpecifikoval však rozsah poškodenia. Podľa ruského ministerstva obrany jeho vojaci vo štvrtok medzi polnocou a skorým ránom zostrelili 105 dronov vrátane 35 letiacich na územie Moskovskej oblasti.

Primátor ruskej metropole Sergej Sobjanin toto číslo potvrdil a dodal, že letiská Domodedovo a Žukovskij preto nakrátko pozastavili lety.

Proruskí vojnoví blogeri tvrdia, že Rusko prerazilo ukrajinské línie medzi mestami Pokrovsk a Kosťantynivka v Doneckej oblasti. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj potvrdil ťažké boje v okolí Pokrovsku, k údajnému ruskému postupu sa však nevyjadril.

Zelenskyj v každodennom večernom príhovore uviedol, že najťažšie boje prebiehajú na frontovej línii v okolí Pokrovska. (TASR)

Agentúra TASS citovala hovorcu ruského prezidenta Dmitrija Peskova.

„Medzi spoločnosťami sú veľké rozdiely. Niektoré spoločnosti odišli veľmi opatrne, plniac si svoje záväzky, predovšetkým sociálne. A niektoré spoločnosti sa správali absolútne ‚hulvátsky‘, nesplnili svoje záväzky, opustili svoje pracovné kolektívy, opustili odvetvia, ktorých boli súčasťou,“ povedal novinárom vo štvrtok Peskov.

Spoločnosti, ktoré odišli neprijateľným spôsobom, budú predmetom osobitného zaobchádzania, zdôraznil.

„Ale so spoločnosťami, ktoré odišli veľmi opatrne, v súlade so všetkými pravidlami, sa bude, samozrejme, zaobchádzať úplne inak a budeme mať záujem, aby tieto spoločnosti u nás pokračovali vo svojej investičnej činnosti,“ dodal hovorca Kremľa. (TASR)

Uviedla to na tlačovej konferencii hovorkyňa predsedníčky Európskej komisie Paula Pinhová.

„Predsedníčka Komisie už spomenula prvky nového balíka sankcií, ktoré sa v súčasnosti zvažujú, a zmrazené aktíva medzi nimi nie sú,“ povedala hovorkyňa.

Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová predtým uviedla, že EÚ pracuje na 18. sankčnom balíku, ktorý by mal obsahovať opatrenia proti ruskej rope vrátane zníženia stropu na jej ceny a nových obmedzení zameraných na tzv. tieňovú flotilu.

Členské štáty EÚ tento týždeň schválili 17. balík protiruských sankcií, pričom na čiernu listinu zaradili 17 osôb, 58 organizácií a 189 tankerov prepravujúcich ruskú ropu a ropné produkty. (TASR)

Povedal to hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. „Dosiaľ neexistujú žiadne konkrétne dohody o ďalších stretnutiach,“ povedal Peskov.

Vatikánsky štátny tajomník Pietro Parolin ešte minulý týždeň povedal, že pápež Lev XIV. je ochotný poskytnúť Vatikán ako miesto na priame stretnutie medzi Ruskom a Ukrajinou.

Vyjadril sa tak uplynulý piatok, keď sa v tureckom Istanbule uskutočnili prvé priame rusko-ukrajinské rozhovory za viac ako tri roky trvania vojny na Ukrajine. Výsledkom týchto rokovaní nebola žiadna dohoda o prímerí.

Americký denník The Wall Street Journal v stredu s odvolaním sa na svoje zdroje informoval, že nové kolo rozhovorov medzi oboma stranami by sa mohlo vo Vatikáne uskutočniť v polovici júna. Peskov to vzápätí poprel. „V tejto veci (dosiaľ) nedošlo k nijakým dohodám,“ povedal.

Poprel aj slová fínskeho prezidenta Alexandra Stubba, ktorý v stredu povedal, že rozhovory Kyjeva s Moskvou na technickej úrovni by sa vo Vatikáne mohli konať už na budúci týždeň. (TASR)