V rámci 18. balíka sankcií EÚ sa neuvažuje o použití zmrazených ruských aktív

Ďalšie dve osoby sú zranené, oznámila prokuratúra Doneckej oblasti.

Ruské jednotky ostreľovali Kostjantynivku delostrelectvom približne o 7:30 ráno. Žena vo veku 54 rokov bola zabitá po zásahu obytného domu . Jej 27-ročná dcéra utrpela zranenia na hlave krku a nohách.

O 10:35 miestneho času vybuchol kamikadze dron Lancet neďaleko obchodu v Rajhorodoku v okrese Kramatorsk. Zahynula 51-ročná žena, pracujúca v stánku, a 39-ročná žena predávajúca tovar na trhu bola prevezená do nemocnice po zraneniach od črepín.

Robí však aktívne kroky na svoju účinnú obranu. Povedal to český premiér Petr Fiala po rokovaní najvyšších ústavných činiteľov v reakcii na stredajšie varovanie západných spravodajských služieb.

„Nie je to len Rusko, ktoré využíva formu kyberútoku proti ČR. Nielen, že s tým počítame, ale robíme aktívne kroky, aby sme sa tomu dokázali stále účinnejšie brániť. Chcel by som uistiť verejnosť, že vďaka veľmi kvalitnej práci našich bezpečnostných zložiek, spravodajských služieb a ďalších orgánov, ktoré sa tomu venujú, sme schopní mnohým pokusom o útok zabrániť a naše preventívne opatrenia fungujú veľmi dobre,“ povedal Fiala. Dodal, že počet pokusov o útoky neubúda.

To, že kybernetickým útokom je Česko vystavené dlhodobo, potvrdil aj prezident ČR Petr Pavel. Okrem Ruska podľa neho útočí aj Čína či Severná Kórea.

„Sú motivovaní nielen ekonomicky, ale dosť často aj bezpečnostne, politicky. Zdôraznil by som, ako je v tejto veci dôležité, že sme členmi EÚ či NATO, lebo kybernetická bezpečnosť je jednou z hlavných tém pre obe tieto organizácie,“ podotkol prezident.

Vyzdvihol najmä možnosť zdieľať poznatky a skúsenosti o útokoch, ktorým boli vystavené iné krajiny či možnosť využiť expertízu napríklad tímov NATO. V prípade rozsiahlejšieho útoku môžu prísť napadnutej krajine na pomoc, a to nielen s technikou, ale aj s expertmi.

„To je neoceniteľné a sami by sme to ťažko dosiahli. Takže aj v kybernetickej bezpečnosti nám členstvo v týchto organizáciách výrazne pomáha,“ dodal Pavel.

Západné tajné služby vrátane českých v stredu varovali pred kybernetickými útokmi Ruska proti spoločnostiam zapojeným do pomoci Ukrajine.

Spravodajcom sa podarilo zistiť, že za kampaňou stojí jednotka ruskej vojenskej rozviedky GRU. Terčom útokov bol napríklad sektor obrany či IT služieb, námorníctvo, letiská alebo prístavy.

Jednotka tiež útočila na viaceré členské štáty NATO a monitorovala prepravu pomoci na Ukrajinu prostredníctvom kamier na hraničných priechodoch a iných strategických miestach, a to aj na území Slovenska. (TASR)

Tie mali byť zasiahnuté pri meste Pokrov v Dnepropetrovskej oblasti.

Kyjev potvrdil ruský útok v oblasti, nešpecifikoval však rozsah poškodenia. Podľa ruského ministerstva obrany jeho vojaci vo štvrtok medzi polnocou a skorým ránom zostrelili 105 dronov vrátane 35 letiacich na územie Moskovskej oblasti.

Primátor ruskej metropole Sergej Sobjanin toto číslo potvrdil a dodal, že letiská Domodedovo a Žukovskij preto nakrátko pozastavili lety.

Proruskí vojnoví blogeri tvrdia, že Rusko prerazilo ukrajinské línie medzi mestami Pokrovsk a Kosťantynivka v Doneckej oblasti. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj potvrdil ťažké boje v okolí Pokrovsku, k údajnému ruskému postupu sa však nevyjadril.

Zelenskyj v každodennom večernom príhovore uviedol, že najťažšie boje prebiehajú na frontovej línii v okolí Pokrovska. (TASR)

Agentúra TASS citovala hovorcu ruského prezidenta Dmitrija Peskova.

„Medzi spoločnosťami sú veľké rozdiely. Niektoré spoločnosti odišli veľmi opatrne, plniac si svoje záväzky, predovšetkým sociálne. A niektoré spoločnosti sa správali absolútne ‚hulvátsky‘, nesplnili svoje záväzky, opustili svoje pracovné kolektívy, opustili odvetvia, ktorých boli súčasťou,“ povedal novinárom vo štvrtok Peskov.

Spoločnosti, ktoré odišli neprijateľným spôsobom, budú predmetom osobitného zaobchádzania, zdôraznil.

„Ale so spoločnosťami, ktoré odišli veľmi opatrne, v súlade so všetkými pravidlami, sa bude, samozrejme, zaobchádzať úplne inak a budeme mať záujem, aby tieto spoločnosti u nás pokračovali vo svojej investičnej činnosti,“ dodal hovorca Kremľa. (TASR)

Povedal to hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. „Dosiaľ neexistujú žiadne konkrétne dohody o ďalších stretnutiach,“ povedal Peskov.

Vatikánsky štátny tajomník Pietro Parolin ešte minulý týždeň povedal, že pápež Lev XIV. je ochotný poskytnúť Vatikán ako miesto na priame stretnutie medzi Ruskom a Ukrajinou.

Vyjadril sa tak uplynulý piatok, keď sa v tureckom Istanbule uskutočnili prvé priame rusko-ukrajinské rozhovory za viac ako tri roky trvania vojny na Ukrajine. Výsledkom týchto rokovaní nebola žiadna dohoda o prímerí.

Americký denník The Wall Street Journal v stredu s odvolaním sa na svoje zdroje informoval, že nové kolo rozhovorov medzi oboma stranami by sa mohlo vo Vatikáne uskutočniť v polovici júna. Peskov to vzápätí poprel. „V tejto veci (dosiaľ) nedošlo k nijakým dohodám,“ povedal.

Poprel aj slová fínskeho prezidenta Alexandra Stubba, ktorý v stredu povedal, že rozhovory Kyjeva s Moskvou na technickej úrovni by sa vo Vatikáne mohli konať už na budúci týždeň. (TASR)

Friedrich Merz prišiel do pobaltského štátu pri príležitosti vytvorenia prvej stálej zahraničnej vojenskej jednotky Nemecka od druhej svetovej vojny. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Rusko nás všetkých ohrozuje,“ uviedol kancelár počas tlačovej konferencie vo Vilniuse. „Chránime sa proti tejto hrozbe, a preto sme dnes tu,“ dodal.

Cieľom 5000-člennej ťažkej bojovej brigády, ktorá sa bude budovať v nasledujúcich rokoch, je posilniť východné krídlo NATO a zabrániť potenciálnej ruskej agresii, upresňuje AFP. Podnetom na nasadenie brigády bola ruská invázia na Ukrajinu vo februári 2022.

Trvalé umiestnenie vojenskej jednotky v zahraničí nemá v povojnovej histórii nemeckej armády (Bundeswehr) obdobu, konštatuje AFP.

Merz, ktorý nastúpil do úradu kancelára tento mesiac, povedal, že bezpečnostná situácia na východnom okraji NATO „zostáva veľmi napätá“.

„Ruský agresívny revizionizmus ohrozuje nielen bezpečnosť a územnú integritu Ukrajiny, tento revizionizmus ohrozuje našu spoločnú bezpečnosť v Európe,“ vyhlásil nemecký kancelár.

Nasadením brigády v Litve a zvýšením výdavkom na obranu chce Nemecko podľa Merza „poslať jasný signál“ svojim spojencom, ktorým je „investovanie do našej bezpečnosti“.

„Spolu s našimi partnermi sme odhodlaní brániť územie Aliancie proti každej agresii. Bezpečnosť pobaltských spojencov je taktiež našou bezpečnosťou,“ tvrdí kancelár. Pobaltské štáty Litva, Lotyšsko a Estónsko sa obávajú hrozby zo strany Ruska, pripomína AFP.

Nemecko je po Spojených štátoch druhým najväčším vojenským podporovateľom Ukrajiny počas už viac ako tri roky trvajúcej vojny. Merz tvrdí, že spojenci Kyjeva nedovolia Rusku, aby medzi nich „vrazilo klin“.

„Pevne stojíme pri Ukrajine, ale tiež stojíme spolu ako Európania a kedykoľvek je to možné, pracujeme spolu ako tím so Spojenými štátmi,“ dodal. Berlín podľa neho dúfa, že existuje šanca, že dôjde k dosiahnutiu prímeria a následne k mierovým rokovaniam medzi Ruskom a Ukrajinou. Tento proces by však mohol trvať niekoľko týždňov či mesiacov, uzavrel Merz. (TASR)

Informoval o tom vo štvrtok ruský vojenský denník Krasnaja zvezda.

Minister obrany Andrej Belousov označil 49-ročného Mordvičeva za „skúseného bojového dôstojníka, ktorý naplno preukázal svoje veliteľské schopnosti počas špeciálnej vojenskej operácie,“ uvádza denník. Termínom špeciálna vojenská operácia Moskva označuje svoju dobyvačnú vojnu na Ukrajine.

Vo februári 2024, pod velením Mordvičeva, ruská armáda po troch mesiacoch bojov dobyla mesto Avdijivka v Doneckej oblasti. Ukrajina považuje Mordvičeva za vojnového zločinca a obviňuje ho z riadenia zverstiev spáchaných na ukrajinských civilistoch a vojakoch.

Jeho predchodcu 70-ročného Olega Saľukova ruský prezident Vladimir Putin minulý týždeň odvolal z funkcie a vymenoval ho za zástupcu tajomníka Bezpečnostnej rady Ruska. (SITA)