Fínsko dokončilo prvých 35 kilometrov plota na hranici s Ruskom

Aj potrebe vyvíjať tlak na Rusko s cieľom zabezpečiť na Ukrajine „spravodlivý mier“.

„Je dôležité, aby boli všetky rozhodnutia koordinované. Potom budú sankcie fungovať. Bez tlaku na Moskvu sa spravodlivý mier nedá dosiahnuť. Každý to chápe,“ deklaroval Zelenskyj.

Agentúra Reuters pripomenula, že ukrajinský líder v posledných dvoch dňoch telefonoval európskymi spojencami a nabádal ich, aby sa snažili vyvinúť na Rusko väčší tlak.

Táto Zelenského diplomatická „ofenzíva“ súvisí s pondelkovým telefonátom Trumpa s Putinom.

Reuters konštatoval, že Ukrajina a jej spojenci, ktorí sa mesiace snažili získať Trumpovu administratívu na svoju stranu vo vojne rozpútanej Ruskom, interpretujú Trumpov telefonát s Putinom ako krok, ktorý ich „vrátil na začiatok“ ich snáh.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Trump mal spolu s EÚ prijať ďalšie sankcie voči Rusku. Po telefonáte s Putinom otočil Čítajte 

„Je veľmi pravdepodobné, že budúci týždeň sa napríklad vo Vatikáne uskutoční technické stretnutie za účasti Ukrajincov, Rusov, Američanov a Európanov,“ uviedol Alexander Stubb.

USA sa podľa neho stále nevzdali úlohy sprostredkovateľa konfliktu. „Sprostredkovateľov je viac: predtým túto úlohu zohrávali len USA, teraz sa do nej zapojila aj Európa," povedal.

Myšlienku mierových rokovaní vo Vatikáne načrtol v pondelok americký prezident Donald Trump po telefonáte s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Ochotu hostiť takéto rozhovory potvrdil pápež Lev XIV. aj talianskej premiérke Giorgie Meloniovej.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok vyhlásil, že Kyjev spoločne so svojimi partnermi zvažuje organizáciu summitu na vysokej úrovni medzi Ukrajinou, Ruskom, Spojenými štátmi, krajinami EÚ a Britániou. Konať by sa podľa neho mohlo v Turecku, Vatikáne či Švajčiarsku. (TASR)

Merz podľa denníka Handelsblatt vyhlásil, že na diplomatickom poli sa skúša všetko možné, aby obe strany zasadli k rokovaciemu stolu.

Merz sa o terajšom hľadaní cesty k diplomatickému riešeniu konfliktu vyjadril skepticky, avšak istú nádej dal najavo v súvislosti s návrhom pápeža Leva XIV., ktorý ponúkol Vatikán ako dejisko mierových rokovaní.

Merz v tejto súvislosti hovoril o poslednej pozemskej inštancii, kde snáď možno dúfať v konštruktívne rozhovory. (ČTK)

Do vojensky využiteľnej infraštruktúry investuje ďalších 1,5 percenta HDP. Teraz dáva Nemecko na zbrojenie dve percentá HDP, čo je súčasný cieľ Severoatlantickej aliancie.

"Na ceste k summitu NATO na konci júna sme si stanovili: Kvótu NATO 3,5 percenta na vojenské nákupy a navyše 1,5 percenta pre vojensky využiteľnú infraštruktúru, ako sú mosty a cesty," povedal Merz.

Na konci júna sa v Haagu uskutoční summit NATO, ktorého hlavnou témou budú väčšie investície do armády. Aliančné štáty sa zaviazali, že budú na obranu dávať dve percentá HDP, čo zatiaľ nie každý člen plní. Vzhľadom na pokračujúcu ruskú inváziu na Ukrajinu lídri štátov NATO hovoria o potrebe ďalších investícií do zbrojenia.

Nemecký minister zahraničia Johann Wadephul pred týždňom na neformálnom zasadnutí šéfov diplomacií krajín Severoatlantickej aliancie podporil požiadavku Trumpa, aby štáty NATO masívne zvýšili výdavky na armádu a dostali sa s nimi až na päť percent HDP.

Ako cestu k tomu označil zvýšenie investícií do armády na 3,5 percenta HDP a ďalších 1,5 percenta HDP v podobe podpory vojensky využiteľnej infraštruktúry, čo už skôr navrhol generálny tajomník NATO Mark Rutte.

Nemecko rovnako ako Česko existujúci dvojpercentný cieľ investícií do armády splnilo prvýkrát v minulom roku. Merz minulý týždeň v piatok v Tirane na summite Európskeho politického spoločenstva (EPC) ubezpečil, že jeho vláda bude so zvyšovaním zbrojných výdavkov pokračovať.

"Míňame veľa a budeme míňať ešte viac," povedal nemecký kancelár v albánskej metropole. Zároveň poukázal na to, že nie je možné hovoriť len o peniazoch, ale že je potrebné sa zamerať aj na efektivitu investícií a zbrojného vybavenia. (ČTK)