Ukrajinská stráž zabránila od začiatku vojny v úteku 49-tisíc mužom v brannom veku

Aj potrebe vyvíjať tlak na Rusko s cieľom zabezpečiť na Ukrajine „spravodlivý mier“.

„Je dôležité, aby boli všetky rozhodnutia koordinované. Potom budú sankcie fungovať. Bez tlaku na Moskvu sa spravodlivý mier nedá dosiahnuť. Každý to chápe,“ deklaroval Zelenskyj.

Agentúra Reuters pripomenula, že ukrajinský líder v posledných dvoch dňoch telefonoval európskymi spojencami a nabádal ich, aby sa snažili vyvinúť na Rusko väčší tlak.

Táto Zelenského diplomatická „ofenzíva“ súvisí s pondelkovým telefonátom Trumpa s Putinom.

Reuters konštatoval, že Ukrajina a jej spojenci, ktorí sa mesiace snažili získať Trumpovu administratívu na svoju stranu vo vojne rozpútanej Ruskom, interpretujú Trumpov telefonát s Putinom ako krok, ktorý ich „vrátil na začiatok“ ich snáh.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Trump mal spolu s EÚ prijať ďalšie sankcie voči Rusku. Po telefonáte s Putinom otočil Čítajte 

„Je veľmi pravdepodobné, že budúci týždeň sa napríklad vo Vatikáne uskutoční technické stretnutie za účasti Ukrajincov, Rusov, Američanov a Európanov,“ uviedol Alexander Stubb.

USA sa podľa neho stále nevzdali úlohy sprostredkovateľa konfliktu. „Sprostredkovateľov je viac: predtým túto úlohu zohrávali len USA, teraz sa do nej zapojila aj Európa," povedal.

Myšlienku mierových rokovaní vo Vatikáne načrtol v pondelok americký prezident Donald Trump po telefonáte s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Ochotu hostiť takéto rozhovory potvrdil pápež Lev XIV. aj talianskej premiérke Giorgie Meloniovej.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok vyhlásil, že Kyjev spoločne so svojimi partnermi zvažuje organizáciu summitu na vysokej úrovni medzi Ukrajinou, Ruskom, Spojenými štátmi, krajinami EÚ a Britániou. Konať by sa podľa neho mohlo v Turecku, Vatikáne či Švajčiarsku. (TASR)

Merz podľa denníka Handelsblatt vyhlásil, že na diplomatickom poli sa skúša všetko možné, aby obe strany zasadli k rokovaciemu stolu.

Merz sa o terajšom hľadaní cesty k diplomatickému riešeniu konfliktu vyjadril skepticky, avšak istú nádej dal najavo v súvislosti s návrhom pápeža Leva XIV., ktorý ponúkol Vatikán ako dejisko mierových rokovaní.

Merz v tejto súvislosti hovoril o poslednej pozemskej inštancii, kde snáď možno dúfať v konštruktívne rozhovory. (ČTK)

Uviedla to agentúra Reuters.

Plot na 200 z 1344 kilometrov dlhej hranici Fínsko začalo stavať minulý rok v reakcii na nárast ilegálnej migrácie. Podľa Helsínk bola migrácia zámerne podnecovaná Moskvou.

Plot tvorí 3,5 metra vysoké kovové pletivo zakončené metrovým zvitkom ostnatého drôtu. Dopĺňajú ho kamery, senzory, reproduktory a reflektory a podľa pohraničnej stráže bude dokončený do konca roku 2026.

„Hlavným účelom plota je kontrolovať veľkú masu ľudí, ktorí sa snažia dostať z Ruska do Fínska," povedal agentúre Reuters zástupca veliteľa juhovýchodného pohraničného sektora Antti Virta.

Dlhodobo neutrálne Fínsko v roku 2023 vstúpilo do NATO v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu. V tom istom roku prišlo cez fínske hranice z Ruska približne 1300 migrantov z tretích krajín, aby požiadali o azyl. Helsinki následne na neurčito uzavreli všetkých osem hraničných priechodov do Ruska. Odvtedy podľa Reuters na hraniciach nezaznamenali žiadnych migrantov.

Fínsko pre uzavretie hranice a stavbu plota kritizuje nielen Moskva, ktorá to označila za prejav protiruských postojov. Európsky súd pre ľudské práva požiadal Fínsko, aby odôvodnilo časovo neobmedzené uzavretie hranice.

Pohraničná stráž rozhodnutie postaviť plot obhajuje. „Hraničná bariéra je absolútne nevyhnutná na zachovanie bezpečnosti hraníc,“ povedal vedúci operačného oddelenia stráže Samuel Siljanen

 „Z pohľadu pohraničnej stráže zlepšuje našu schopnosť vykonávať hraničný dozor, konať, ak dôjde k nejakému narušeniu hranice alebo k incidentu na nej,“ vysvetlil. (TASR)