Drony zasiahli ruský závod produkujúci súčiastky pre lietadlá Suchoj a rakety Iskander a Kinžal

Uviedla to agentúra Reuters.

Plot na 200 z 1344 kilometrov dlhej hranici Fínsko začalo stavať minulý rok v reakcii na nárast ilegálnej migrácie. Podľa Helsínk bola migrácia zámerne podnecovaná Moskvou.

Plot tvorí 3,5 metra vysoké kovové pletivo zakončené metrovým zvitkom ostnatého drôtu. Dopĺňajú ho kamery, senzory, reproduktory a reflektory a podľa pohraničnej stráže bude dokončený do konca roku 2026.

„Hlavným účelom plota je kontrolovať veľkú masu ľudí, ktorí sa snažia dostať z Ruska do Fínska," povedal agentúre Reuters zástupca veliteľa juhovýchodného pohraničného sektora Antti Virta.

Dlhodobo neutrálne Fínsko v roku 2023 vstúpilo do NATO v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu. V tom istom roku prišlo cez fínske hranice z Ruska približne 1300 migrantov z tretích krajín, aby požiadali o azyl. Helsinki následne na neurčito uzavreli všetkých osem hraničných priechodov do Ruska. Odvtedy podľa Reuters na hraniciach nezaznamenali žiadnych migrantov.

Fínsko pre uzavretie hranice a stavbu plota kritizuje nielen Moskva, ktorá to označila za prejav protiruských postojov. Európsky súd pre ľudské práva požiadal Fínsko, aby odôvodnilo časovo neobmedzené uzavretie hranice.

Pohraničná stráž rozhodnutie postaviť plot obhajuje. „Hraničná bariéra je absolútne nevyhnutná na zachovanie bezpečnosti hraníc,“ povedal vedúci operačného oddelenia stráže Samuel Siljanen

 „Z pohľadu pohraničnej stráže zlepšuje našu schopnosť vykonávať hraničný dozor, konať, ak dôjde k nejakému narušeniu hranice alebo k incidentu na nej,“ vysvetlil. (TASR)

Do vojensky využiteľnej infraštruktúry investuje ďalších 1,5 percenta HDP. Teraz dáva Nemecko na zbrojenie dve percentá HDP, čo je súčasný cieľ Severoatlantickej aliancie.

"Na ceste k summitu NATO na konci júna sme si stanovili: Kvótu NATO 3,5 percenta na vojenské nákupy a navyše 1,5 percenta pre vojensky využiteľnú infraštruktúru, ako sú mosty a cesty," povedal Merz.

Na konci júna sa v Haagu uskutoční summit NATO, ktorého hlavnou témou budú väčšie investície do armády. Aliančné štáty sa zaviazali, že budú na obranu dávať dve percentá HDP, čo zatiaľ nie každý člen plní. Vzhľadom na pokračujúcu ruskú inváziu na Ukrajinu lídri štátov NATO hovoria o potrebe ďalších investícií do zbrojenia.

Nemecký minister zahraničia Johann Wadephul pred týždňom na neformálnom zasadnutí šéfov diplomacií krajín Severoatlantickej aliancie podporil požiadavku Trumpa, aby štáty NATO masívne zvýšili výdavky na armádu a dostali sa s nimi až na päť percent HDP.

Ako cestu k tomu označil zvýšenie investícií do armády na 3,5 percenta HDP a ďalších 1,5 percenta HDP v podobe podpory vojensky využiteľnej infraštruktúry, čo už skôr navrhol generálny tajomník NATO Mark Rutte.

Nemecko rovnako ako Česko existujúci dvojpercentný cieľ investícií do armády splnilo prvýkrát v minulom roku. Merz minulý týždeň v piatok v Tirane na summite Európskeho politického spoločenstva (EPC) ubezpečil, že jeho vláda bude so zvyšovaním zbrojných výdavkov pokračovať.

"Míňame veľa a budeme míňať ešte viac," povedal nemecký kancelár v albánskej metropole. Zároveň poukázal na to, že nie je možné hovoriť len o peniazoch, ale že je potrebné sa zamerať aj na efektivitu investícií a zbrojného vybavenia. (ČTK)

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že Rusko plánuje predstaviť svoje podmienky prímeria, no neuviedol, kedy sa tak stane.

„Nikto nemá záujem naťahovať tento proces. Všetci pracujú dynamicky,“ povedal Peskov novinárom. Dodal, že Rusko predloží „zoznam podmienok prímeria“, ktorý bol dohodnutý na rokovaniach v Istanbule, no nešpecifikoval, kedy budú tieto dokumenty zverejnené alebo odovzdané Kyjevu.

Moskva už niekoľko týždňov odoláva tlaku Západu na úplné, bezpodmienečné a okamžité prímerie na Ukrajine, kde viac ako trojročná ruská ofenzíva pripravila o život desaťtisíce ľudí. Napriek priamym rokovaniam v Istanbule a tohtotýždňovému telefonátu medzi prezidentom Vladimirom Putinom a jeho americkým náprotivkom Donaldom Trumpom, Kremeľ naďalej pokračuje v útokoch na Ukrajinu.

Zelenskyj tvrdí, že Moskva sa snaží „získať čas“ na pokračovanie ofenzívy a obsadenie ďalšieho územia. Putin po telefonáte s Trumpom uviedol, že Rusko predloží Kyjevu návrh „memoranda“ o možných krokoch k mieru, no detaily nešpecifikoval.

Zelenskyj uviedol, že o obsahu memoranda nemá žiadne informácie.

Kyjev súhlasil s bezpodmienečným prímerím, ktoré Trump navrhol ešte v marci, no Rusko odvtedy opakovane odmietlo 30-dňové zastavenie bojov navrhované Západom a stanovilo prakticky nerealizovateľné požiadavky. (SITA)

Zameriava sa na subjekty poskytujúce podporu pre Ukrajinu, ako sú napríklad západné logistické a technologické spoločnosti.

Terčom týchto útokov boli aj kamery na strategických miestach na území Slovenska.

Informuje o tom agentúra Reuters a web českého Národného úradu pre kybernetickú a informačnú bezpečnosť (NÚKIB).

Za kampaňou stojí jednotka ruskej vojenskej rozviedky GRU č. 26165, známa tiež pod označením APT28 či Fancy Bear. Táto skupina podľa NÚKIB funguje už viac ako dva roky a na útoky využíva rôzne taktiky ako krádež hesla, podvodné emaily či zneužívanie zraniteľnosti softvéru. Keď sa jej podarí získať prístup do určitého zariadenia, inštaluje doň škodlivý malvér, ktorým z nich kradne dáta.

„Táto škodlivá kampaň ruskej vojenskej spravodajskej služby predstavuje vážne riziko pre cieľové organizácie vrátane tých, ktoré sa podieľajú na poskytovaní pomoci Ukrajine,“ uviedol riaditeľ britského Národného centra kybernetickej bezpečnosti (NCSC) Paul Chichester.

Kampaň bola podľa NCSC zameraná na sektory obrany, IT služieb, námorníctva, letísk, prístavov a tiež útočila na viaceré členské štáty Severoatlantickej aliancie (NATO). Skupina 26165 tiež monitorovala prepravu pomoci na Ukrajinu prostredníctvom kamier na hraničných priechodoch a iných strategických miestach, uviedol NÚKIB.

Z analýz podľa neho vyplýva, že hoci sa väčšina týchto kamier nachádzala na území Ukrajiny, iné sa vyskytovali aj na Slovensku, v Poľsku či v Maďarsku.

Stredajšie varovanie vydalo Spojené kráľovstvo v spolupráci so Spojenými štátmi, Českom, Francúzskom, Nemeckom a ďalšími spojencami. Organizácie upozornilo na zvýšenú hrozbu a vyzýva ich na okamžité prijatie opatrení na ochranu.

„Dôrazne odporúčame organizáciám, aby sa oboznámili s hrozbou a radami na zmiernenie jej následkov, ktoré sú súčasťou tohto odporúčania, a pomohli tak chrániť svoje siete,“ dodal Chichester.

Oznámil to hovorca pohraničnej stráže, píše agentúry DPA.

Približne 45-tisíc z týchto mužov bolo zadržaných na tzv. zelenej hranici alebo niektorom z neoficiálnych priechodov počas kontrol v pohraničných oblastiach, uviedol hovorca ukrajinskej pohraničnej stráže Andrij Demčenko.

Zvyšok prípadov sa stal priamo na hraničných priechodoch.

Celkovo bolo odhalených takmer 900 skupín, ktoré sa s pomocou prevádzačov pokúšali o útek z krajiny. Podľa Demčenka platia zbehovia prevádzačom v prepočte 4500 až 11.000 eur za pomoc pri úteku.

Na Ukrajine platí stanné právo a prísne mobilizačné pravidlá, odkedy Rusko 24. februára 2022 napadlo Ukrajinu.

Muži v brannom veku (18 až 60-roční) môžu z krajiny odísť len vtedy, ak dostanú povolenie od miestneho vojenského odvodového úradu. Ako píše DPA, aj napriek tomu viac ako 800-tisíc z nich poskytli krajiny EÚ po odchode z Ukrajiny na svojom území nejakú formu právnej ochrany. (TASR)

Na tlačovej konferencii v Jerevane ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov spolu s arménskym partnerom Araratom Mirzojanom priznal, že niektoré dodávky zbraní boli oneskorené, píše agentúra AFP.

Arménsko sa dlhodobo spolieha na Moskvu v poskytovaní zbraní, predovšetkým v súvislosti s konfliktom so susedným Azerbajdžanom. Jerevan sa bol však v posledných rokoch nútený obrátiť sa na Francúzsko a Indiu, keďže Moskva mu nedodala zbrane, za ktoré krajina už zaplatila.

„V súčasnosti sa nachádzame v situácii, keď sme nútení, ako sa to už stalo v minulosti, bojovať s celou Európou,“ povedal Lavrov a obvinil európske krajiny, že podporujú Ukrajinu „pod nacistickými heslami“. „Naši arménski priatelia chápu, že v takýchto podmienkach nemôžeme splniť všetky naše záväzky načas,“ dodal ruský minister.

Na otázku o rastúcich vojenských väzbách Arménska s inými dodávateľmi zbraní vrátane Francúzska Lavrov uviedol, že Rusko nebude proti tomu, aby si Jerevan zaobstarával zbrane z tretích krajín. Dodal však, že tento krok vyvoláva obavy zo strategického smerovania Arménska.

„Keď sa spojenec obráti na krajinu ako Francúzsko, ktorá vedie nepriateľský tábor a ktorej prezident a ministri otvorene hovoria s nenávisťou voči Rusku, vyvoláva to otázky,“ povedal Lavrov.

Vyjadrenia ruského ministra prichádzajú podľa AFP v čase rastúceho napätia medzi Moskvou a Jerevanom, keďže Arménsko prehlbuje svoje väzby so Západom, no formálne naďalej zostáva spojencom Ruska. (TASR)