Putin údajne včera zavítal do Kurskej oblasti susediacej s Ukrajinou

Na tlačovej konferencii v Bruseli po rokovaní s generálnym tajomníkom NATO Marekom Ruttem to povedal český prezident Petr Pavel.

Na summite by sa lídri členských štátov mali zhodnúť na novom cieli výdavkov na obranu. Rutte podľa agentúry Reuters navrhuje, aby krajiny zvýšili výdavky na 3,5 percenta HDP a ďalších 1,5 percenta HDP vynakladali na položky s obranou súvisiace.

Vyhovelo by sa tým požiadavke Trumpa, ktorý od spojencov žiada päťpercentné výdavky na obranu, ktoré ale aktuálne nevynakladajú ani Spojené štáty.

Česko vlani prvýkrát splnilo doterajší cieľ vo výške dvoch percent HDP, vláda Petra Fialu sa zaviazala výdavky zvýšiť na tri percentá HDP do roku 2030. (ČTK)

 Každá strana by mala v rámci tejto výmeny prepustiť po deväť väzňov. Oznámil to v stredu hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, píše TASR podľa správy agentúry TASS.

„Príslušné agentúry sú určite naďalej v kontakte,“ odpovedal Peskov na otázku, či prebieha komunikácia o navrhovanej výmene väzňov. Hovorca Kremľa dodal, že nie je jasné, kedy sa tieto výmeny uskutočnia.

Prezidenti Ruska a USA diskutovali o výmene väzňov v pondelok (19. mája) počas telefonického rozhovoru o vojne na Ukrajine. Okrem toho však počas dvojhodinového telefonátu hovorili aj o normalizácii rusko-amerických vzťahov či o Iráne.

TASS pripomína, že Rusko a USA si už tento rok dvakrát vymenili väzňov. Washington vo februári prepustil ruského občana Alexandra Vinnika, ktorý bol v USA obvinený z podvodov z kryptomenami, výmenou za amerického učiteľa Marca Fogela. Ten si v ruskom väzení odpykával 14-ročný trest odňatia slobody za pašovanie drog po tom, ako ho chytili na moskovskom letisku s malým množstvom marihuany.

Druhá výmena sa uskutočnila 10. apríla v Spojených arabských emirátoch. Rusko vydalo Spojeným štátom americko-ruskú občianku Xeniu Karelinovú, ktorú minulý rok odsúdili na 12 rokov väzenia za „vlastizradu“.

Tej sa údajne dopustila tým, že darovala necelých 52 dolárov charitatívnej organizácii Razom so sídlom v New Yorku, ktorá pomáha Ukrajine. Výmenou za to Spojené štáty vydali Rusku nemecko-ruského občana Arthura Petrova, ktorého zatkli v roku 2023 na Cypre na žiadosť USA pre obvinenia z nezákonného vývozu americkej elektroniky do Ruska. (TASR)

Na sieti X o tom informoval poľský premiér Donald Tusk, pričom uviedol, že po zásahu poľskej armády sa plavidlo stiahlo do jedného z ruských prístavov. 

Tusk uviedol, že k miestu incidentu smeruje aj loď poľského námorníctva ORP Heweliusz.

Takzvaná ruská tieňová flotila pozostáva zo zastaraných lodí plaviacich sa pod vlajkami tretích krajín, prevažne afrických, ktoré Rusko využíva na obchádzanie medzinárodných sankcií na predaj ropy, často bez dodržiavania ekologických štandardov.

Západné krajiny vrátane Európskej únie a Spojeného kráľovstva na tieto plavidlá postupne rozširujú sankcie. V utorok Brusel a Londýn oznámili nové opatrenia, ktoré majú zasiahnuť ďalšie lode tejto flotily.

Uviedol to ukrajinský generálny štáb. Závod sa nachádza v Oriolskej oblasti.

Gubernátor ruskej Oriolskej oblasti Andrej Klyčkov pôvodne nehlásil žiadne škody ani obete. Neskôr však uviedol, že poškodený bol závod na výrobu polovodičov a niekoľko obytných budov.

Výbuchy hlásili aj v ruskej Tulskej a Riazanskej oblasti. Ruské letiská Jaroslavľ, Kostroma a Kaluga dočasne obmedzili lety.

Ako uvádza web denníka El País, vražda sa stala o 9:15 pred vchodom do prestížnej americkej školy American School Madrid. Muž na mieste zomrel po tom, ako naňho päťkrát vystrelili. Páchatelia sú na úteku, pričom boli dvaja alebo traja.

Incident nahlásil tiesňovej linke občan, ktorý „upozornil, že pred školou sa strieľalo a na zemi leží muž v bezvedomí“. V tej chvíli už boli všetci študenti školy vo svojich triedach a vyučovanie bolo v plnom prúde.

Lekár záchranky, ktorý dorazil na miesto, už len skonštatoval smrť. Muž podľa jeho slov „utrpel zranenia nezlučiteľné so životom“. „Jedna rana, tá smrteľná, mierila na hlavu, ďalšie skončili v bruchu a v boku,“ povedal zdroj denníka El País.

„Sme v šoku a snažíme sa trochu zorientovať,“ povedal denníku zamestnanec školy. Zatiaľ nie je jasné, či je obeť otcom niektorého zo študentov.

Portnov bol poradcom Janukovyča v roku 2014, keď vláda tohto proruského exprezidenta čelila silným protestom. Portnov sa na nejaký čas ocitol aj na sankčnom zozname EÚ, z ktorého ho však neskôr vyškrtli.

Na Ukrajine čelil podozreniu z vlastizrady pre údajné zapojenie do ruskej anexie ukrajinského polostrova Krym v roku 2014. (ČTK, SITA)

Uvádza sa to v ukrajinskom dokumente, na ktorý sa agentúra Reuters odvolala. Okrem iného spomína ďalšie kroky s cieľom izolovať Moskvu - vrátane zmrazenia ruských aktív a uvalenia sekundárnych sankcií na niektorých odberateľov ruskej ropy.

Ukrajinská biela kniha, o ktorej sa podľa Reuters doteraz neinformovalo, bude predložená Bruselu v čase neistoty nad budúcou úlohou USA, ktorých Trump sa po telefonáte s Putinom rozhodol nezaviesť prísnejšie protiruské sankcie.

Trump po rozhovore hovoril s ukrajinskými a európskymi lídrami a podľa médií im povedal, že teraz chce dať šancu mierovým rokovaniam, ktoré by uvalenie ďalších sankcií mohlo skomplikovať. Súčasne však nevylúčil, že by svoje rozhodnutie mohol v budúcnosti prehodnotiť.

Európska únia i Británia v utorok aj tak uvalili ďalšie sankcie proti Rusku a vyjadrili nádej, že sa k nim pripoja aj USA. Európski predstavitelia však otvorene diskutujú o spôsoboch, ako môžu udržať tlak na Moskvu, ak sa Washington už nebude chcieť na tomto úsilí podieľať.

„Washington v súčasnosti prakticky ukončil účasť na takmer všetkých medzivládnych platformách zameraných na sankcie a kontrolu vývozu,“ uvádza sa v ukrajinskom dokumente, ktorý zdôrazňuje „bezprecedentné“ sankcie doteraz uvalené Európskou úniou a spomína aj potenciál rozšíriť ich záber.

Biela kniha podľa Reuters tiež obsahuje strohé hodnotenie doterajšieho záväzku Trumpovej administratívy v oblasti koordinačného úsilia. Washington spomalil prácu v monitorovacej skupine na presadzovanie cenových stropov na ruskú ropu, rozpustil federálnu pracovnú skupinu zameranú na stíhanie porušovania sankcií a preradil značný počet odborníkov na sankcie do iných sektorov, uvádza sa v dokumente s tým, že postoj USA by nemal podnietiť EÚ k zmierneniu sankčného tlaku. „Naopak, malo by to EÚ povzbudiť, aby v tejto oblasti prevzala vedúcu úlohu,“ píše sa v texte.

Medzi 40 stranami odporúčaní sa objavujú výzvy na prijatie právnych predpisov, ktoré by urýchlili skonfiškovanie majetku jednotlivcov, na ktorých sa vzťahujú sankcie, a jeho odsun na Ukrajinu. Tieto osoby by potom mohli žiadať odškodnenie od Ruska.

EÚ by taktiež podľa Kyjeva mala zvážiť celý rad krokov, aby sa jej sankcie uplatňovali dôraznejšie aj mimo jej vlastného územia - vrátane zamerania sa na zahraničné spoločnosti, ktoré využívajú technológie EÚ na pomoc Rusku, a „zavedenia sekundárnych sankcií voči odberateľom ruskej ropy“.

Takéto sankcie, ktoré by mohli zasiahnuť veľkých odberateľov, ako sú India a Čína, by boli podľa Reuters významným krokom, ktorý sa Európa doteraz zdráhala podniknúť. Trump verejne spomínal hrozbu uvalenia sekundárnych sankcií na Rusko predtým, než prijal rozhodnutie zatiaľ nekonať, dodala agentúra. (TASR)

Zranené ženy sú vo veku od 47 do 67 rokov.

Rusko počas noci vyslalo proti Ukrajine 76 dronov, z ktorých 22 sa podarilo zostreliť a ďalších 41 kvôli rušeniu nedoletelo do cieľa, uviedlo ukrajinské letectvo. Vo svojej zvodke pripustilo, že drony spôsobili škody v Sumskej a Charkovskej oblasti na severovýchode krajiny.

Ruská protivzdušná obrana v noci na dnes zostrelila 159 ukrajinských dronov, vrátane šiestich nad Moskovskou oblasťou, uviedlo ruské ministerstvo obrany.

Ukrajinské drony okrem iného napadli Volchovskú továreň na polovodiče, uviedol gubernátor Orelskej oblasti Andrej Klyčkov. O rozsahu škôd sa nezmienil, útok sa zaobišiel bez obetí a ranených. Ministerstvo obrany v dvoch príspevkoch na platforme Telegram informovalo o zostrelení 37 a 16 dronov nad týmto regiónom, ležiacom v juhozápadnej časti centrálneho Ruska.

Ukrajinské drony zasiahli dôležitú továreň vyrábajúcu polovodiče pre ruské zbrojovky a rakety, potvrdil Kyjev.

V susednej Lipeckej oblasti operátori na pokyn ruskej armády počas náletu ukrajinských dronov vypli mobilný internet. Akonáhle to situácia dovolí, prístup k mobilnému internetu bude obnovený, informoval gubernátor Igor Artamonov. Server BBC News dodal, že vypínanie mobilného internetu z bezpečnostných dôvodov sa v ruských regiónoch deje už pravidelne, na začiatku mája toto obmedzenie na niekoľko dní postihlo Moskvu kvôli riziku útoku dronov počas osláv sovietskeho víťazstva vo vojne s účasťou predstaviteľov spriatelených štátov. Obmedzenia podľa BBC postihli už tri desiatky veľkých miest. (ČTK)

Ďalšie z týchto priamych rozhovorov by sa podľa neho mohli uskutočniť vo Vatikáne alebo Švajčiarsku. Informoval o tom komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

„Napriek tomu, že sa nezúčastnili na mierových rokovaniach (v Istanbule, pozn. TASR) najvyšší predstavitelia Ruskej federácie a Ukrajiny, je dôležité, čo potvrdil aj ukrajinský minister zahraničných vecí Andryj Sybiha, že budú v týchto rokovaniach pokračovať,“ uviedol Blanár.

Členské štáty EÚ v utorok formálne potvrdili schválenie 17. sankčného balíka voči Rusku za jeho inváziu na Ukrajinu. Jeho najdôležitejšou časťou sú opatrenia proti takzvanej ruskej tieňovej flotile. Blanár upozornil, že Slovensko prijíma takéto rozhodnutia len v prípade, ak sankcie nijakým spôsobom nepoškodzujú Slovensko, jeho ekonomiku ani životnú úroveň jeho obyvateľov.

Vláda však podľa vyhlásenia rezortu trvá na tom, že sankcie neprinášajú potrebný výsledok. O tom podľa slov Blanára svedčí aj samotné číslo 17. „Dokazuje, že sankcie nenapomohli tomu, aby sa zastavili boje. Sankcie preto neriešia problém, no naopak dôsledné rokovania, ktoré začala práve americká administratívaTrumpa. Ako jediná nabrala odvahu a iniciovala mierové rokovania,“ zdôraznil minister. SR a ostatné členské štáty Únie podľa neho podporujú mierové iniciatívy prezidenta USA.

Blanár po zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci zopakoval aj postoj vlády SR k návrhu Európskej komisie pod označením REPower EU, ktorý má za cieľ ukončiť závislosť od ruských fosílnych palív. Bratislava má k tomuto plánu o odtrhnutí sa od všetkých energetických zdrojov z Ruska výhrady, pričom najviac by podľa Blanára utrpela SR, ktorá je vnútrozemskou krajinou. Slovenská diplomacia bude preto aktívne vystupovať pri rokovaniach o tomto návrhu eurokomisie. Blanár sa domnieva, že by závislosť od Ruska v dôsledku kroku EÚ nahradila závislosť od inej krajiny.

Eurokomisárka pre rozširovanie Marta Kosová zároveň na zasadnutí rady prezentovala mieru pripravenosti Ukrajiny v rámci jej prístupového procesu do EÚ. Blanár v tejto súvislosti deklaroval podporu SR s podmienkou dodržania pravidiel platných pre všetky kandidátske štáty, ktoré musia splniť rovnaké podmienky.

„Podporujeme eurointegračné úsilie Ukrajiny, pretože si myslíme, že prostredníctvom prístupového procesu môže náš východný sused riešiť problémy, ktorým čelí v rámci svojej krajiny, a to je boj s korupciou, otázky právneho štátu či súdnictva, čo podrobne prezentovala aj pani komisárka Kosová,“ dodal šéf slovenskej diplomacie. (TASR)