Meloniová: Pápež potvrdil ochotu Vatikánu hostiť mierové rokovania

Mesto Sumy je po útokoch čiastočne bez elektriny, uviedla agentúra Ukrinform.

Päť zranených v dôsledku útoku bezpilotného lietadla, ktorého trosky poškodili obytný dom, oznámili ukrajinské úrady z Kyjevskej oblasti. Medzi zranenými sú aj trojročné dievča, 17-ročný mladík a 13-ročný chlapec, ktorý má reznú ranu na nohe. Zranenia utrpeli aj ich matka s otcom, ktorý má poranenia hlavy.

V oblasti útok poškodil tiež hospodárske budovy, sklady a automobil.

Ďalší útok na Sumy spôsobil jedno zranenie a výpadky elektriny. "Dnes ráno na Sumy zaútočili ruské bezpilotné lietadlá. Došlo k zásahom priemyselných objektov a poškodeniu elektrického vedenia. Údery spôsobili požiare," napísal na telegrame šéf oblastnej vojenskej správy Oleh Hryhorov.

Agentúra Reuters zasa s odvolaním sa na Moskvu napísala, že ruská protivzdušná obrana v noci zostrelila 159 ukrajinských dronov, vrátane šiestich nad Moskovskou oblasťou.

Tie podľa neho umožnia Washingtonu zhodnotiť, či Moskva skutočne chce uzavrieť mier.

„V istom veľmi blízkom horizonte, možno o niekoľko dní, možno snáď tento týždeň, predloží ruská strana podmienky, ktoré by si želali,“ uviedol Marco Rubio na vypočutí pred členmi zahraničného výboru amerického Senátu.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio pred členmi zahraničného výboru amerického senátu. (zdroj: TASR/AP)

Šéf americkej diplomacie uviedol, že časový odhad vychádza z pondelkového telefonátu amerického prezidenta Donalda Trumpa a jeho ruského náprotivku Vladimira Putina a tiež z jeho vlastného rozhovoru, ktorý cez víkend viedol s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom.

Rusko údajne ponúkne „iba široké podmienky, ktoré nám umožnia posunúť sa k prímeriu, ktoré nám potom umožní vstúpiť do detailných rokovaní o ukončení konfliktu,“ uviedol Rubio.

„Dúfame, že sa to stane. Veríme, že podmienky vypracované Rusmi nám mnoho napovedia o ich skutočných úmysloch. Na jednej strane to môžu byť realistické podmienky, s ktorými možno pracovať. Napovie nám aj to, ak predložia podmienky, o ktorých vieme, že sú nereálne,“ dodal. (TASR)

V médiách sa predtým objavili správy o finančných pochybeniach jej veliteľov, korupcii a odchodoch vojakov.

Hovorca ukrajinských pozemných síl potvrdil začatie vyšetrovania, ale odmietol poskytnúť bližšie informácie.

Jednotka mala byť vlajkovou loďou ukrajinskej armády a symbolom spolupráce medzi Parížom a Kyjevom. Mechanizovaná brigáda „Anna Kyjevská“ s poradovým číslom 155 však bola poznačená viacerými škandálmi vrátane správ o nedostatku vybavenia, nízkej morálke a odchode vojakov z výcviku vo Francúzsku.

Portál Ukrajinska Pravda nedávno napísal, že veliteľ brigády plukovník Taras Maximov bol pravdepodobne zapojený „do fiktívnych platieb za vojenský materiál a vydierania“. Brigádu tiež podľa média nedovolene opustilo 1200 vojakov.

„Po uverejnení článku v médiách, v ktorom sa objavili nové podrobnosti a okolnosti, bola nariadená dodatočná kontrola s cieľom objasniť všetky skutočnosti uvedené v článku,“ uviedol v písomnom vyhlásení pre agentúru AFP veliteľ ukrajinských pozemných síl Mychajlo Drapatyj.

Ozrejmil, že orgány činné v trestnom konaní spustili vyšetrovanie a pozemné sily prijímajú „všetky potrebné opatrenia na uľahčenie vyšetrovania a zistenie pravdy“.

Francúzsky prezident Macron ohlásil vznik brigády v júni minulého roka. Bola pomenovaná podľa dcéry kyjevského kniežaťa, ktorá sa vydala za francúzskeho kráľa Henricha I.

Zelenskyj ohlásil, že by chcel zriadiť ďalšie podobné jednotky vycvičené metódami a vybavené zbraňami NATO. Brigáda sa však zaplietla do korupčných škandálov v ukrajinskej armáde. (TASR)

Posilniť to má integráciu Fínska s Európskou úniou a NATO. Informuje o tom portál trenvista.net.

Zmena, ktorú predstavila fínska ministerka dopravy Lulu Ranneová na stretnutí ministrov severských krajín v Helsinkách, je reakciou na potrebu zlepšiť vojenskú mobilitu a regionálnu bezpečnosť.

Projekt, ktorý sa začne na severe krajiny, má za cieľ odstrániť technické prekážky prepravy vojakov a tovaru medzi Fínskom, Švédskom a Nórskom.

Očakáva sa, že vláda prijme konečné rozhodnutie do júla 2027, pričom výstavba sa má začať okolo roku 2032. Kľúčové bude európske financovanie.

EÚ by mohla pokryť až 50 % nákladov na plánovanie a 30 % na výstavbu. Prechod bude stáť miliardy eur, týkať sa bude viac ako 9 200 kilometrov tratí a bude sa realizovať desaťročia.

Prezident napadnutej krajiny zároveň poďakoval EÚ za schválenie 17. sankčného balíka.

O telefonáte so Zelenským informovala aj von der Leyenová, ktorá rovnako spomenula prípravu ďalších postihov voči Moskve.

"Je čas zintenzívniť tlak na Rusko, aby sa dosiahlo prímerie," napísala na sociálnej sieti šéfka EK, ktorá ďalej oznámila, že s ukrajinským prezidentom úzko koordinuje ďalšie kroky.

Zelenskyj 17. balík sankcií označil za krok správnym smerom. "Je dôležité zaviesť prísne obmedzenia pre ruskú tankerovú flotilu, ktorá slúži na financovanie zabíjania, a tiež pre všetky programy, ktoré Rusko používa na budovanie svojho vojenského priemyslu," napísal na X Zelenskyj.

"S Ursulou sme tiež diskutovali o prípravách 18. balíka únijných sankcií. Ruská ropa, infraštruktúra pre obchod s energiami, banky a finančné programy - to sú oblasti, ktoré Rusko najviac zraňujú, a preto najviac prispievajú k mieru," dodal ukrajinský prezident.

S von der Leyenovou tiež prerokoval svoje telefonáty s Trumpom, ktorého znovu ubezpečil o pripravenosti Ukrajiny na plné a bezpodmienečné prímerie. "Európa musí byť na palube a my každý krok koordinujeme tak úzko, ako to ide," dodal Zelenskyj.

Informovala o tom tlačová správa brigády.

Vojaka zachránilo robotické zariadenie Tarhan používané na logistiku. Pozemný robotický komplex úspešne evakuoval vojaka, ktorý potreboval lekársku pomoc, uviedla brigáda.

Záchrannú operáciu uskutočnili severne od Charkova.

Marco Rubio to povedal v Senáte USA.

„Nedostal ani jeden ústupok,“ povedal Rubio o  Putinovi. Reagoval tak na senátorku Jeanne Shaheenovú, demokratickú predstaviteľku výboru pre zahraničné vzťahy.

„Vzhľadom na čínsku podporu Ruska a preto, že prezident Trump sa vzdal nášho vplyvu, sa Putin necíti byť pod tlakom, aby súhlasil s prímerím na Ukrajine,“ povedala senátorka.

Rubio uviedol, že Trump, ktorý v pondelok opäť telefonicky hovoril s Putinom, nechce uvaliť na Rusko nové sankcie.

Dodal však: „Ak bude jasné, že Rusi nemajú záujem o mierovú dohodu a chcú len pokračovať vo vojne, môže to k tomuto bodu dôjsť."

Trump však podľa neho „verí, že práve teraz, ak sa začnete vyhrážať sankciami, Rusi prestanú rokovať, a je užitočné, aby sme s nimi mohli vyjednávať." (SITA)

Výsledok telefonátu prezidentov USA a Ruska, keď  Trump naznačil, že by sa USA mohli stiahnuť z mierových rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou, Lipavského neprekvapil.

K rýchlemu dosiahnutiu prímeria je skeptický, Rusko chce podľa neho pokračovať vo vojne. Povedal to v Bruseli, kde sa stretli európski ministri na pravidelnej Rade EÚ pre zahraničné veci.

„Ohľadom Ukrajiny sa potvrdzuje, kto má záujem na mieri a kto chce viesť vojnu – je to ruská strana. Tých šancí už dostali skutočne mnoho. Som veľmi skeptický k nejakému dohodnutému rýchlemu prímeriu. Zatiaľ sa táto skepsa potvrdzuje, potvrdzuje to aj výsledok toho telefonátu,“ povedal Lipavský s tým, že ho to neprekvapilo.

Dodal, že Česko je pripravené rokovať o ďalších bezpečnostných garanciách pre Ukrajinu v prípade prímeria napríklad na úrovni „koalície ochotných“.

Privítal tiež, že na Rade s ministrami schválili 17. balík sankcií proti Rusku. Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová avizovala aj ďalší balík, do ktorého by Lipavský chcel dostať český návrh na obmedzenie pohybu ruských diplomatov, technického personálu a ich rodinných príslušníkov v schengenskom priestore.

Podobne ako český prezident Petr Pavel, aj Lipavský si myslí, že je potrebné, aby Západ v sankciách proti Rusku pritvrdil a ukázal mu tak určitú silu. Poukázal na návrh balíka opatrení v americkom Kongrese, ktorý je podľa neho „silný“.