Fínsko prebuduje železnice zo širokého ruského rozchodu na európsky štandard

V médiách sa predtým objavili správy o finančných pochybeniach jej veliteľov, korupcii a odchodoch vojakov.

Hovorca ukrajinských pozemných síl potvrdil začatie vyšetrovania, ale odmietol poskytnúť bližšie informácie.

Jednotka mala byť vlajkovou loďou ukrajinskej armády a symbolom spolupráce medzi Parížom a Kyjevom. Mechanizovaná brigáda „Anna Kyjevská“ s poradovým číslom 155 však bola poznačená viacerými škandálmi vrátane správ o nedostatku vybavenia, nízkej morálke a odchode vojakov z výcviku vo Francúzsku.

Portál Ukrajinska Pravda nedávno napísal, že veliteľ brigády plukovník Taras Maximov bol pravdepodobne zapojený „do fiktívnych platieb za vojenský materiál a vydierania“. Brigádu tiež podľa média nedovolene opustilo 1200 vojakov.

„Po uverejnení článku v médiách, v ktorom sa objavili nové podrobnosti a okolnosti, bola nariadená dodatočná kontrola s cieľom objasniť všetky skutočnosti uvedené v článku,“ uviedol v písomnom vyhlásení pre agentúru AFP veliteľ ukrajinských pozemných síl Mychajlo Drapatyj.

Ozrejmil, že orgány činné v trestnom konaní spustili vyšetrovanie a pozemné sily prijímajú „všetky potrebné opatrenia na uľahčenie vyšetrovania a zistenie pravdy“.

Francúzsky prezident Macron ohlásil vznik brigády v júni minulého roka. Bola pomenovaná podľa dcéry kyjevského kniežaťa, ktorá sa vydala za francúzskeho kráľa Henricha I.

Zelenskyj ohlásil, že by chcel zriadiť ďalšie podobné jednotky vycvičené metódami a vybavené zbraňami NATO. Brigáda sa však zaplietla do korupčných škandálov v ukrajinskej armáde. (TASR)

Prezident napadnutej krajiny zároveň poďakoval EÚ za schválenie 17. sankčného balíka.

O telefonáte so Zelenským informovala aj von der Leyenová, ktorá rovnako spomenula prípravu ďalších postihov voči Moskve.

"Je čas zintenzívniť tlak na Rusko, aby sa dosiahlo prímerie," napísala na sociálnej sieti šéfka EK, ktorá ďalej oznámila, že s ukrajinským prezidentom úzko koordinuje ďalšie kroky.

Zelenskyj 17. balík sankcií označil za krok správnym smerom. "Je dôležité zaviesť prísne obmedzenia pre ruskú tankerovú flotilu, ktorá slúži na financovanie zabíjania, a tiež pre všetky programy, ktoré Rusko používa na budovanie svojho vojenského priemyslu," napísal na X Zelenskyj.

"S Ursulou sme tiež diskutovali o prípravách 18. balíka únijných sankcií. Ruská ropa, infraštruktúra pre obchod s energiami, banky a finančné programy - to sú oblasti, ktoré Rusko najviac zraňujú, a preto najviac prispievajú k mieru," dodal ukrajinský prezident.

S von der Leyenovou tiež prerokoval svoje telefonáty s Trumpom, ktorého znovu ubezpečil o pripravenosti Ukrajiny na plné a bezpodmienečné prímerie. "Európa musí byť na palube a my každý krok koordinujeme tak úzko, ako to ide," dodal Zelenskyj.

Informovala o tom tlačová správa brigády.

Vojaka zachránilo robotické zariadenie Tarhan používané na logistiku. Pozemný robotický komplex úspešne evakuoval vojaka, ktorý potreboval lekársku pomoc, uviedla brigáda.

Záchrannú operáciu uskutočnili severne od Charkova.

Marco Rubio to povedal v Senáte USA.

„Nedostal ani jeden ústupok,“ povedal Rubio o  Putinovi. Reagoval tak na senátorku Jeanne Shaheenovú, demokratickú predstaviteľku výboru pre zahraničné vzťahy.

„Vzhľadom na čínsku podporu Ruska a preto, že prezident Trump sa vzdal nášho vplyvu, sa Putin necíti byť pod tlakom, aby súhlasil s prímerím na Ukrajine,“ povedala senátorka.

Rubio uviedol, že Trump, ktorý v pondelok opäť telefonicky hovoril s Putinom, nechce uvaliť na Rusko nové sankcie.

Dodal však: „Ak bude jasné, že Rusi nemajú záujem o mierovú dohodu a chcú len pokračovať vo vojne, môže to k tomuto bodu dôjsť."

Trump však podľa neho „verí, že práve teraz, ak sa začnete vyhrážať sankciami, Rusi prestanú rokovať, a je užitočné, aby sme s nimi mohli vyjednávať." (SITA)

Výsledok telefonátu prezidentov USA a Ruska, keď  Trump naznačil, že by sa USA mohli stiahnuť z mierových rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou, Lipavského neprekvapil.

K rýchlemu dosiahnutiu prímeria je skeptický, Rusko chce podľa neho pokračovať vo vojne. Povedal to v Bruseli, kde sa stretli európski ministri na pravidelnej Rade EÚ pre zahraničné veci.

„Ohľadom Ukrajiny sa potvrdzuje, kto má záujem na mieri a kto chce viesť vojnu – je to ruská strana. Tých šancí už dostali skutočne mnoho. Som veľmi skeptický k nejakému dohodnutému rýchlemu prímeriu. Zatiaľ sa táto skepsa potvrdzuje, potvrdzuje to aj výsledok toho telefonátu,“ povedal Lipavský s tým, že ho to neprekvapilo.

Dodal, že Česko je pripravené rokovať o ďalších bezpečnostných garanciách pre Ukrajinu v prípade prímeria napríklad na úrovni „koalície ochotných“.

Privítal tiež, že na Rade s ministrami schválili 17. balík sankcií proti Rusku. Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová avizovala aj ďalší balík, do ktorého by Lipavský chcel dostať český návrh na obmedzenie pohybu ruských diplomatov, technického personálu a ich rodinných príslušníkov v schengenskom priestore.

Podobne ako český prezident Petr Pavel, aj Lipavský si myslí, že je potrebné, aby Západ v sankciách proti Rusku pritvrdil a ukázal mu tak určitú silu. Poukázal na návrh balíka opatrení v americkom Kongrese, ktorý je podľa neho „silný“.

Výrok amerického prezidenta, v ktorom naznačil, že Spojené štáty sa stiahnu z mierových rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou, sú podľa českého prezidenta prejavom Trumpovej frustrácie, že sa mu nedarí rýchlo sa dohodnúť s Putinom.

Európske štáty by podľa neho mali v koordinácii s USA vyvinúť na Rusko výraznejší ekonomický tlak. Povedal to po rokovaní s predstaviteľmi EÚ v Bruseli.

„Vyhlásenie Donalda Trumpa vnímam ako výraz frustrácie z toho, že sa nedarí to, v čo dúfal, teda že sa s prezidentom Putinom dokáže rýchlo zhodnúť a že bude schopný vyhlásiť dosiahnutie mieru na Ukrajine a navyše obnoviť ekonomické vzťahy s Ruskom. Evidentne sa to nedarí. Nemyslím si ale, že by to nutne malo viesť k stiahnutiu sa USA z týchto rokovaní,“ povedal Pavel s tým, že by to nebol dobrý signál a Putinovi by to len vytvorilo ďalší priestor na manévrovanie.

Rusko podľa neho uplatňuje zdržovaciu taktiku, keď namiesto začiatku rokovania hovorí o začiatku práce na memorande, ktoré by eventuálne mohlo k nejakému rokovaniu viesť. To môže podľa Pavla celý proces nielen o niekoľko mesiacov zdržať, ale Rusku tiež vytvárať priestor, aby si kládlo nové podmienky.

„Mali by sme vyvinúť veľmi koordinovaný tlak, ktorý Rusko presvedčí, že je treba si sadnúť k stolu a rokovať,“ zdôraznil český prezident. Na zvýšení ekonomického tlaku na Rusko sa podľa jeho slov zhodol so všetkými predstaviteľmi EÚ. Zároveň však aj na tom, že zosilnený ekonomický a finančný tlak musí byť úzko koordinovaný so Spojenými štátmi, čo sa podľa neho zatiaľ veľmi nedarí.

Dodal, že európske štáty a USA by sa mali dohodnúť na takých opatreniach, ktoré Rusko skutočne silne pocíti a stanoviť dátum, odkedy začnú platiť, ak Moskva neurčí termín rokovania s Ukrajinou. (TASR)

Vyhlásil, že predseda vlády Robert Fico hovorí jedno a minister zahraničných vecí Juraj Blanár (obaja Smer) urobí druhé. Šéf SNS verí, že minister svoje kroky vysvetlí. Danko to uviedol na sociálnej sieti.

„Plne podporujem referendum, ktoré chce našu vládu zaviazať, že nebudeme môcť hlasovať za protiruské sankcie. O to zvláštnejšie mi pripadá vyjadrenie premiéra, ktorý si ako keby neuvedomuje, že dnes má moc, že môže on konať a tieto veci zastaviť. Slovenská národná strana navrhla na najbližšej schôdzi Národnej rady SR uznesenie, ktoré má práve zaviazať ministrov, ako je pán Blanár, aby takéto sankcie nepodporovali. Ja si uvedomujem, že iné je rozprávať v Bratislave a iné je konať v Bruseli, ale my nemôžme ľudí zavádzať,“ vyhlásil Danko.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Slovensko podporilo ďalší balík protiruských sankcií. Danko kritizuje Blanára Čítajte 

Informoval o tom portál Axios, ktorý sa odvolal na dvoch účastníkov telefonátu a tretí zdroj oboznámený s rozhovorom.

Zelenskyj a lídri Nemecka, Francúzska, Talianska, Fínska a Európskej komisie dúfali, že Trump im po približne dvojhodinovom telefonáte s Putinom oznámi, že šéf Kremľa pristúpil na návrh prímeria, alebo že na neho USA uvalia sankcie, pretože to odmietol.

Americký prezident im však namiesto toho povedal, že Putin súhlasil s mierovými rokovaniami; zdôraznil, že USA sa do týchto rozhovorov nebudú zapájať; a odmietol myšlienku uvalenia sankcií na Putina v súčasnosti, uviedli tri nemenované zdroje.

Vyvolal tým dojem, že sa blíži k rozhodnutiu úplne stiahnuť Spojené štáty od sprostredkovania rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom, píše Axios. Niektorí európski lídri preto podľa zdrojov portálu v telefonáte vyzerali „prekvapení“ alebo dokonca „šokovaní“.

Trump potom o niekoľko hodín novinárom v Oválnej pracovni podľa stanice CNN povedal, že nové sankcie na Rusko zatiaľ neuvalí, pretože podľa neho existuje šanca dosiahnuť pokrok smerom k ukončeniu vojny.

„Ak to urobíte, môže sa to ešte zhoršiť,“ dodal Trump, pričom súčasne nevylúčil, že v budúcnosti môže svoje rozhodnutie prehodnotiť.

Trump a Zelenskyj spolu niekoľko minút hovorili v pondelok ráno - ešte pred telefonátom s Putinom. Trump sa údajne svojho ukrajinského náprotivka pýtal, čo by mal ruskému prezidentovi povedať. Zelenskyj ho podľa zdrojov požiadal, aby trval na okamžitom prímerí, Rusku pohrozil ďalšími sankciami a Putinovi neponúkol žiadne ústupky bez konzultácie s Ukrajinou.

Po telefonáte s Putinom sa Trump so Zelenským opäť spojil, tentokrát však boli na linke aj piati európski lídri. Ukrajinská hlava štátu neskôr uviedla, že druhý hovor bol „dlhší a mal iný charakter“ ako ten prvý.

Európsky predstaviteľ, ktorý bol prítomný pri telefonáte, ho pre Axios označil za konštruktívny. Zelenskyj však podľa iného zdroja takýto pozitívny dojem z neho nemal. Biely dom na žiadosť o komentár nereagoval.

Lídri sa okrem iného pýtali Trumpa na možnosť uvalenia sankcií proti Rusku. Jeho reakciou vraj bolo, že to nepovažuje za dobrý nápad, pretože, ako zdôraznil, Putin sa podľa neho chce dohodnúť.

Napríklad talianska premiérka Giorgia Meloniová chcela vedieť, prečo nemôže byť nastolené aspoň dvojtýždňové prímerie pred rokovaniami, zatiaľ čo nemeckého kancelára Friedrich Merza zaujímalo, aké ústupky je Rusko schopné urobiť, tvrdia zdroje.

Trump lídrom povedal, že Putin predloží „mierové memorandum“ so svojimi podmienkami pre prímerie a ukončenie vojny. Sám ho vraj požiadal, aby predložil „niečo, s čím je možné súhlasiť“ a nie návrh, ktorý bude okamžite odmietnutý. Zelenskyj pripomínal, že predošlé rokovania s ruskou stranou nič nepriniesli, a zdôrazňoval, že ak Trump nebude tlačiť, Putin svoju pozíciu nezmení.

Európski vedúci predstavitelia potom vyjadrovali prekvapenie, že Trump sa zdal byť relatívne spokojný s tým, čo počul od Putina, a prezentoval to ako nový vývoj. (TASR)