Dankovi sa nepáči, že Slovensko podporilo ďalší balík sankcií voči Rusku

Informovala o tom tlačová správa brigády.

Vojaka zachránilo robotické zariadenie Tarhan používané na logistiku. Pozemný robotický komplex úspešne evakuoval vojaka, ktorý potreboval lekársku pomoc, uviedla brigáda.

Záchrannú operáciu uskutočnili severne od Charkova.

Marco Rubio to povedal v Senáte USA.

„Nedostal ani jeden ústupok,“ povedal Rubio o ruskom prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Reagoval tak na senátorku Jeanne Shaheenovú, demokratickú predstaviteľku výboru pre zahraničné vzťahy.

„Vzhľadom na čínsku podporu Ruska a preto, že prezident Trump sa vzdal nášho vplyvu, sa Putin necíti byť pod tlakom, aby súhlasil s prímerím na Ukrajine,“ povedala senátorka. Rubio uviedol, že Trump, ktorý v pondelok opäť telefonicky hovoril s Putinom, nechce uvaliť na Rusko nové sankcie.

Dodal však: „Ak bude jasné, že Rusi nemajú záujem o mierovú dohodu a chcú len pokračovať vo vojne, môže to k tomuto bodu dôjsť." Trump však podľa neho „verí, že práve teraz, ak sa začnete vyhrážať sankciami, Rusi prestanú rokovať, a je užitočné, aby sme s nimi mohli vyjednávať." (SITA)

Výsledok telefonátu prezidentov USA a Ruska, keď Donald Trump naznačil, že by sa Spojené štáty mohli stiahnuť z mierových rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou, Lipavského neprekvapil.

K rýchlemu dosiahnutiu prímeria je skeptický, Rusko chce podľa neho pokračovať vo vojne. Povedal to v utorok v Bruseli, kde sa stretli európski ministri na pravidelnej Rade EÚ pre zahraničné veci, informuje spravodajkyňa TASR.

„Ohľadom Ukrajiny sa potvrdzuje, kto má záujem na mieri a kto chce viesť vojnu – je to ruská strana. Tých šancí už dostali skutočne mnoho. Som veľmi skeptický k nejakému dohodnutému rýchlemu prímeriu. Zatiaľ sa táto skepsa potvrdzuje, potvrdzuje to aj výsledok toho telefonátu,“ povedal Lipavský s tým, že ho to neprekvapilo.

Dodal, že Česko je pripravené rokovať o ďalších bezpečnostných garanciách pre Ukrajinu v prípade prímeria napríklad na úrovni „koalície ochotných“.

Privítal tiež, že na Rade s ministrami schválili 17. balík sankcií proti Rusku. Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová avizovala aj ďalší balík, do ktorého by Lipavský chcel dostať český návrh na obmedzenie pohybu ruských diplomatov, technického personálu a ich rodinných príslušníkov v schengenskom priestore.

Podobne ako český prezident Petr Pavel, aj Lipavský si myslí, že je potrebné, aby Západ v sankciách proti Rusku pritvrdil a ukázal mu tak určitú silu. Poukázal na návrh balíka opatrení v americkom Kongrese, ktorý je podľa neho „silný“.

S ministrami chcel riešiť aj budúcnosť rozhlasovej stanice Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda, ktoré podľa jeho slov v súčasnosti hľadá spôsob, ako vo fungovaní pokračovať. Šéf českej diplomacie považuje jeho činnosť za zmysluplnú a dôležitú aj pre európsku bezpečnosť. „Pre nás, európske krajiny, je dôležité, aby sme hovorili o tom, ako zachovať fungovanie a poslanie rádia, možno nie tej inštitúcie nutne v takom rozsahu a veľkosti,“ dodal Lipavský. (TASR)

Výrok amerického prezidenta Donalda Trumpa, v ktorom naznačil, že Spojené štáty sa stiahnu z mierových rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou, sú podľa českého prezidenta prejavom Trumpovej frustrácie, že sa mu nedarí rýchlo sa dohodnúť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Európske štáty by podľa neho mali v koordinácii s USA vyvinúť na Rusko výraznejší ekonomický tlak. Povedal to po rokovaní s predstaviteľmi EÚ v Bruseli.

„Vyhlásenie Donalda Trumpa vnímam ako výraz frustrácie z toho, že sa nedarí to, v čo dúfal, teda že sa s prezidentom Putinom dokáže rýchlo zhodnúť a že bude schopný vyhlásiť dosiahnutie mieru na Ukrajine a navyše obnoviť ekonomické vzťahy s Ruskom. Evidentne sa to nedarí. Nemyslím si ale, že by to nutne malo viesť k stiahnutiu sa USA z týchto rokovaní,“ povedal Pavel s tým, že by to nebol dobrý signál a Putinovi by to len vytvorilo ďalší priestor na manévrovanie.

Rusko podľa neho uplatňuje zdržovaciu taktiku, keď namiesto začiatku rokovania hovorí o začiatku práce na memorande, ktoré by eventuálne mohlo k nejakému rokovaniu viesť. To môže podľa Pavla celý proces nielen o niekoľko mesiacov zdržať, ale Rusku tiež vytvárať priestor, aby si kládlo nové podmienky.

„Mali by sme vyvinúť veľmi koordinovaný tlak, ktorý Rusko presvedčí, že je treba si sadnúť k stolu a rokovať,“ zdôraznil český prezident. Na zvýšení ekonomického tlaku na Rusko sa podľa jeho slov zhodol so všetkými predstaviteľmi EÚ. Zároveň však aj na tom, že zosilnený ekonomický a finančný tlak musí byť úzko koordinovaný so Spojenými štátmi, čo sa podľa neho zatiaľ veľmi nedarí.

Dodal, že európske štáty a USA by sa mali dohodnúť na takých opatreniach, ktoré Rusko skutočne silne pocíti a stanoviť dátum, odkedy začnú platiť, ak Moskva neurčí termín rokovania s Ukrajinou. (TASR)

Informoval o tom v utorok portál Axios, ktorý sa odvolal na dvoch účastníkov telefonátu a tretí zdroj oboznámený s rozhovorom.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a lídri Nemecka, Francúzska, Talianska, Fínska a Európskej komisie dúfali, že Trump im po približne dvojhodinovom telefonáte s Putinom oznámi, že šéf Kremľa pristúpil na návrh prímeria, alebo že na neho USA uvalia sankcie, pretože to odmietol.

Americký prezident im však namiesto toho povedal, že Putin súhlasil s mierovými rokovaniami; zdôraznil, že USA sa do týchto rozhovorov nebudú zapájať; a odmietol myšlienku uvalenia sankcií na Putina v súčasnosti, uviedli tri nemenované zdroje.

Vyvolal tým dojem, že sa blíži k rozhodnutiu úplne stiahnuť Spojené štáty od sprostredkovania rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom, píše Axios. Niektorí európski lídri preto podľa zdrojov portálu v telefonáte vyzerali „prekvapení“ alebo dokonca „šokovaní“.

Trump potom o niekoľko hodín novinárom v Oválnej pracovni podľa stanice CNN povedal, že nové sankcie na Rusko zatiaľ neuvalí, pretože podľa neho existuje šanca dosiahnuť pokrok smerom k ukončeniu vojny. „Ak to urobíte, môže sa to ešte zhoršiť,“ dodal Trump, pričom súčasne nevylúčil, že v budúcnosti môže svoje rozhodnutie prehodnotiť.

Trump a Zelenskyj spolu niekoľko minút hovorili v pondelok ráno - ešte pred telefonátom s Putinom. Trump sa údajne svojho ukrajinského náprotivka pýtal, čo by mal ruskému prezidentovi povedať. Zelenskyj ho podľa zdrojov požiadal, aby trval na okamžitom prímerí, Rusku pohrozil ďalšími sankciami a Putinovi neponúkol žiadne ústupky bez konzultácie s Ukrajinou.

Po telefonáte s Putinom sa Trump so Zelenským opäť spojil, tentokrát však boli na linke aj piati európski lídri. Ukrajinská hlava štátu neskôr uviedla, že druhý hovor bol „dlhší a mal iný charakter“ ako ten prvý.

Európsky predstaviteľ, ktorý bol prítomný pri telefonáte, ho pre Axios označil za konštruktívny. Zelenskyj však podľa iného zdroja takýto pozitívny dojem z neho nemal. Biely dom na žiadosť o komentár nereagoval.

Lídri sa okrem iného pýtali Trumpa na možnosť uvalenia sankcií proti Rusku. Jeho reakciou vraj bolo, že to nepovažuje za dobrý nápad, pretože, ako zdôraznil, Putin sa podľa neho chce dohodnúť. Napríklad talianska premiérka Giorgia Meloniová chcela vedieť, prečo nemôže byť nastolené aspoň dvojtýždňové prímerie pred rokovaniami, zatiaľ čo nemeckého kancelára Friedrich Merza zaujímalo, aké ústupky je Rusko schopné urobiť, tvrdia zdroje.

Trump lídrom povedal, že Putin predloží „mierové memorandum“ so svojimi podmienkami pre prímerie a ukončenie vojny. Sám ho vraj požiadal, aby predložil „niečo, s čím je možné súhlasiť“ a nie návrh, ktorý bude okamžite odmietnutý. Zelenskyj pripomínal, že predošlé rokovania s ruskou stranou nič nepriniesli, a zdôrazňoval, že ak Trump nebude tlačiť, Putin svoju pozíciu nezmení.

Európski vedúci predstavitelia potom vyjadrovali prekvapenie, že Trump sa zdal byť relatívne spokojný s tým, čo počul od Putina, a prezentoval to ako nový vývoj. (TASR)

Jedna sa vyrába v Rusku a druhá v Iráne.

Nová 90-kilogramová hlavica ruskej výroby má kombinovaný kumulatívny, fragmentačný, vysoko explozívny a zápalný účinok. Iránska hlavica váži tiež 90 kilogramov a má podobné vlastnosti.

Ako poznamenávajú novinári, použitie iránskych bojových jednotiek opäť naznačuje veľmi aktívnu spoluprácu medzi Moskvou a Teheránom, a to napriek tomu, že iránske drony už vyrábajú vo dvoch továrňach v Rusku.

Uvalenie stovky sankcií podľa vyhlásenia britskej vlády prichádza po tom, čo Rusko počas uplynulého víkendu podniklo dosiaľ najväčší dronový útok na Ukrajinu. 

Nové opatrenia sa zameriavajú na dodávateľské reťazce ruských zbraňových systémov vrátane rakiet Iskander, informačné operácie financované Kremľom, finančné inštitúcie, ktoré pomáhajú Rusku obchádzať sankcie, ako aj na 18 ďalších lodí z tzv. ruskej tieňovej flotily. „Týmto sa ochránia ukrajinské životy a naša kolektívna bezpečnosť narušením ruskej vojenskej mašinérie,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Vláda pripomenula, že Rusko v noci na sobotu vypustilo rekordných 273 dronov na Ukrajinu. Pri útoku na minibus v Sumskej oblasti zahynulo deväť civilistov.

Ruský prezident Vladimir Putin podľa britskej vlády dosiaľ nepristúpil k úplnému bezpodmienečnému prímeriu, na ktoré vyzval šéf Bieleho domu Donald Trump, a s ktorým pred viac ako dvoma mesiacmi súhlasil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

„Putinove najnovšie útoky opäť odhaľujú jeho skutočnú tvár vojnového štváča,“ uviedol britský minister zahraničných vecí David Lammy. Vyzval šéfa Kremľa, aby okamžite súhlasil s úplným a bezpodmienečným prímerím, aby mohli prebehnúť rokovania o spravodlivom a trvalom mieri.

„Dali sme jasne najavo, že odkladanie mierových snáh iba posilní naše odhodlanie pomáhať Ukrajine brániť sa a využívať sankcie na obmedzenie Putinovej vojenskej mašinérie,“ dodal.

Nové sankcie sa vzťahujú aj na ruskú štátnu Agentúru pre sociálny dizajn (SDA), ktorá „vykonáva Kremľom financované informačné operácie zamerané na podkopávanie suverenity, demokracie a právneho štátu na Ukrajine a na celom svete,“ tvrdí vláda Británie. Na túto agentúru uvalil Londýn sankcie aj v roku 2024.

Terčom najnovších sankcií je aj britský občan John Michael Ormerod, ktorý obstarával lode pre tieňovú flotilu Ruska, a dvaja ruskí kapitáni tankerov patriacich k tejto flotile. (TASR)

Rokoval s ním o ďalšej podpore brániacej sa Ukrajine.

Šmyhaľ vôľu ČR naďalej pomáhať ocenil a vyzdvihol, že sa Česko odstrihlo od ruskej ropy a plynu. Mohlo by v tom byť podľa neho vzorom pre iné krajiny. Povedal to po rokovaní na tlačovej konferencii.

Ukrajinský premiér ocenil českú muničnú iniciatívu, vďaka ktorej bolo podľa jeho slov na Ukrajinu dodaných pol milióna kusov delostreleckej munície. Poďakoval sa aj za to, že ČR na seba prevzala patronát nad rekonštrukciou Dnepropetrovskej oblasti. Spresnil, že v súčasnosti sa tam obnovuje šesť nemocníc. Vďačnosť vyjadril aj za pomoc v oblasti energetiky.

„Vysoko hodnotíme, že ČR sa vzdala ruského plynu a ruskej ropy. V tomto zmysle by mohla byť vzorom pre iné krajiny,“ zdôraznil Šmyhaľ. ČR je podľa jeho slov odhodlaná Ukrajine naďalej pomáhať tak, aby sa celý proces skončil tým, že agresor sa bude za svoje skutky zodpovedať. Dodal, že krajiny v utorok podpísali memorandum o spolupráci v poľnohospodárstve.

Šmyhaľ tiež privítal, že európski ministri v utorok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli schválili 17. balík sankcií proti Rusku. Dodal, že do konca roka by sa malo otvoriť všetkých šesť kapitol v procese prístupových rokovaní o vstupe Ukrajiny do EÚ.

Fiala podľa ČT24 podotkol, že Ukrajina zostáva pre jeho vládu najvyššou zahraničnopolitickou prioritou. „Česká republika podporuje a bude podporovať Ukrajinu všetkými dostupnými prostriedkami, politicky, ekonomicky a vojensky. Sme si vedomí toho, že bojuje nielen za svoju bezpečnosť, ale za bezpečnosť celej Európy,“ povedal český premiér.

Politici na stretnutí podpísali avizovanú dohodu o diplomatickom zastúpení oboch krajín, ktorá umožní, aby bezplatne využívali pozemky na účely diplomatických misií na obdobie 49 rokov. Šéf českej diplomacie Jan Lipavský potom na sociálnej sieti X napísal, že ČR a Ukrajina sa chcú usilovať o zdvojnásobenie objemu vzájomného obchodu do roku 2029.

Spolu s českým premiérom na Ukrajinu vycestovali aj ministri financií, dopravy a poľnohospodárstva. Podľa webu Novinky.cz česká delegácia vycestovala v utorok ráno vládnym špeciálom do Košíc a odtiaľ v kolóne k slovensko-ukrajinskej hranici. Do Užhorodu politici dorazili okolo poludnia miestneho času. (TASR)