Ruské dronové útoky na Ukrajine spôsobili materiálne škody

Informoval o tom v utorok portál Axios, ktorý sa odvolal na dvoch účastníkov telefonátu a tretí zdroj oboznámený s rozhovorom.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a lídri Nemecka, Francúzska, Talianska, Fínska a Európskej komisie dúfali, že Trump im po približne dvojhodinovom telefonáte s Putinom oznámi, že šéf Kremľa pristúpil na návrh prímeria, alebo že na neho USA uvalia sankcie, pretože to odmietol.

Americký prezident im však namiesto toho povedal, že Putin súhlasil s mierovými rokovaniami; zdôraznil, že USA sa do týchto rozhovorov nebudú zapájať; a odmietol myšlienku uvalenia sankcií na Putina v súčasnosti, uviedli tri nemenované zdroje.

Vyvolal tým dojem, že sa blíži k rozhodnutiu úplne stiahnuť Spojené štáty od sprostredkovania rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom, píše Axios. Niektorí európski lídri preto podľa zdrojov portálu v telefonáte vyzerali „prekvapení“ alebo dokonca „šokovaní“.

Trump potom o niekoľko hodín novinárom v Oválnej pracovni podľa stanice CNN povedal, že nové sankcie na Rusko zatiaľ neuvalí, pretože podľa neho existuje šanca dosiahnuť pokrok smerom k ukončeniu vojny. „Ak to urobíte, môže sa to ešte zhoršiť,“ dodal Trump, pričom súčasne nevylúčil, že v budúcnosti môže svoje rozhodnutie prehodnotiť.

Trump a Zelenskyj spolu niekoľko minút hovorili v pondelok ráno - ešte pred telefonátom s Putinom. Trump sa údajne svojho ukrajinského náprotivka pýtal, čo by mal ruskému prezidentovi povedať. Zelenskyj ho podľa zdrojov požiadal, aby trval na okamžitom prímerí, Rusku pohrozil ďalšími sankciami a Putinovi neponúkol žiadne ústupky bez konzultácie s Ukrajinou.

Po telefonáte s Putinom sa Trump so Zelenským opäť spojil, tentokrát však boli na linke aj piati európski lídri. Ukrajinská hlava štátu neskôr uviedla, že druhý hovor bol „dlhší a mal iný charakter“ ako ten prvý.

Európsky predstaviteľ, ktorý bol prítomný pri telefonáte, ho pre Axios označil za konštruktívny. Zelenskyj však podľa iného zdroja takýto pozitívny dojem z neho nemal. Biely dom na žiadosť o komentár nereagoval.

Lídri sa okrem iného pýtali Trumpa na možnosť uvalenia sankcií proti Rusku. Jeho reakciou vraj bolo, že to nepovažuje za dobrý nápad, pretože, ako zdôraznil, Putin sa podľa neho chce dohodnúť. Napríklad talianska premiérka Giorgia Meloniová chcela vedieť, prečo nemôže byť nastolené aspoň dvojtýždňové prímerie pred rokovaniami, zatiaľ čo nemeckého kancelára Friedrich Merza zaujímalo, aké ústupky je Rusko schopné urobiť, tvrdia zdroje.

Trump lídrom povedal, že Putin predloží „mierové memorandum“ so svojimi podmienkami pre prímerie a ukončenie vojny. Sám ho vraj požiadal, aby predložil „niečo, s čím je možné súhlasiť“ a nie návrh, ktorý bude okamžite odmietnutý. Zelenskyj pripomínal, že predošlé rokovania s ruskou stranou nič nepriniesli, a zdôrazňoval, že ak Trump nebude tlačiť, Putin svoju pozíciu nezmení.

Európski vedúci predstavitelia potom vyjadrovali prekvapenie, že Trump sa zdal byť relatívne spokojný s tým, čo počul od Putina, a prezentoval to ako nový vývoj. (TASR)

Jedna sa vyrába v Rusku a druhá v Iráne.

Nová 90-kilogramová hlavica ruskej výroby má kombinovaný kumulatívny, fragmentačný, vysoko explozívny a zápalný účinok. Iránska hlavica váži tiež 90 kilogramov a má podobné vlastnosti.

Ako poznamenávajú novinári, použitie iránskych bojových jednotiek opäť naznačuje veľmi aktívnu spoluprácu medzi Moskvou a Teheránom, a to napriek tomu, že iránske drony už vyrábajú vo dvoch továrňach v Rusku.

Uvalenie stovky sankcií podľa vyhlásenia britskej vlády prichádza po tom, čo Rusko počas uplynulého víkendu podniklo dosiaľ najväčší dronový útok na Ukrajinu. 

Nové opatrenia sa zameriavajú na dodávateľské reťazce ruských zbraňových systémov vrátane rakiet Iskander, informačné operácie financované Kremľom, finančné inštitúcie, ktoré pomáhajú Rusku obchádzať sankcie, ako aj na 18 ďalších lodí z tzv. ruskej tieňovej flotily. „Týmto sa ochránia ukrajinské životy a naša kolektívna bezpečnosť narušením ruskej vojenskej mašinérie,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Vláda pripomenula, že Rusko v noci na sobotu vypustilo rekordných 273 dronov na Ukrajinu. Pri útoku na minibus v Sumskej oblasti zahynulo deväť civilistov.

Ruský prezident Vladimir Putin podľa britskej vlády dosiaľ nepristúpil k úplnému bezpodmienečnému prímeriu, na ktoré vyzval šéf Bieleho domu Donald Trump, a s ktorým pred viac ako dvoma mesiacmi súhlasil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

„Putinove najnovšie útoky opäť odhaľujú jeho skutočnú tvár vojnového štváča,“ uviedol britský minister zahraničných vecí David Lammy. Vyzval šéfa Kremľa, aby okamžite súhlasil s úplným a bezpodmienečným prímerím, aby mohli prebehnúť rokovania o spravodlivom a trvalom mieri.

„Dali sme jasne najavo, že odkladanie mierových snáh iba posilní naše odhodlanie pomáhať Ukrajine brániť sa a využívať sankcie na obmedzenie Putinovej vojenskej mašinérie,“ dodal.

Nové sankcie sa vzťahujú aj na ruskú štátnu Agentúru pre sociálny dizajn (SDA), ktorá „vykonáva Kremľom financované informačné operácie zamerané na podkopávanie suverenity, demokracie a právneho štátu na Ukrajine a na celom svete,“ tvrdí vláda Británie. Na túto agentúru uvalil Londýn sankcie aj v roku 2024.

Terčom najnovších sankcií je aj britský občan John Michael Ormerod, ktorý obstarával lode pre tieňovú flotilu Ruska, a dvaja ruskí kapitáni tankerov patriacich k tejto flotile. (TASR)

Rokoval s ním o ďalšej podpore brániacej sa Ukrajine.

Šmyhaľ vôľu ČR naďalej pomáhať ocenil a vyzdvihol, že sa Česko odstrihlo od ruskej ropy a plynu. Mohlo by v tom byť podľa neho vzorom pre iné krajiny. Povedal to po rokovaní na tlačovej konferencii.

Ukrajinský premiér ocenil českú muničnú iniciatívu, vďaka ktorej bolo podľa jeho slov na Ukrajinu dodaných pol milióna kusov delostreleckej munície. Poďakoval sa aj za to, že ČR na seba prevzala patronát nad rekonštrukciou Dnepropetrovskej oblasti. Spresnil, že v súčasnosti sa tam obnovuje šesť nemocníc. Vďačnosť vyjadril aj za pomoc v oblasti energetiky.

„Vysoko hodnotíme, že ČR sa vzdala ruského plynu a ruskej ropy. V tomto zmysle by mohla byť vzorom pre iné krajiny,“ zdôraznil Šmyhaľ. ČR je podľa jeho slov odhodlaná Ukrajine naďalej pomáhať tak, aby sa celý proces skončil tým, že agresor sa bude za svoje skutky zodpovedať. Dodal, že krajiny v utorok podpísali memorandum o spolupráci v poľnohospodárstve.

Šmyhaľ tiež privítal, že európski ministri v utorok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli schválili 17. balík sankcií proti Rusku. Dodal, že do konca roka by sa malo otvoriť všetkých šesť kapitol v procese prístupových rokovaní o vstupe Ukrajiny do EÚ.

Fiala podľa ČT24 podotkol, že Ukrajina zostáva pre jeho vládu najvyššou zahraničnopolitickou prioritou. „Česká republika podporuje a bude podporovať Ukrajinu všetkými dostupnými prostriedkami, politicky, ekonomicky a vojensky. Sme si vedomí toho, že bojuje nielen za svoju bezpečnosť, ale za bezpečnosť celej Európy,“ povedal český premiér.

Politici na stretnutí podpísali avizovanú dohodu o diplomatickom zastúpení oboch krajín, ktorá umožní, aby bezplatne využívali pozemky na účely diplomatických misií na obdobie 49 rokov. Šéf českej diplomacie Jan Lipavský potom na sociálnej sieti X napísal, že ČR a Ukrajina sa chcú usilovať o zdvojnásobenie objemu vzájomného obchodu do roku 2029.

Spolu s českým premiérom na Ukrajinu vycestovali aj ministri financií, dopravy a poľnohospodárstva. Podľa webu Novinky.cz česká delegácia vycestovala v utorok ráno vládnym špeciálom do Košíc a odtiaľ v kolóne k slovensko-ukrajinskej hranici. Do Užhorodu politici dorazili okolo poludnia miestneho času. (TASR)

Oznámil to v utorok gubernátor Sumskej oblasti Oleh Hryhorov.

Evakuácia sa má celkovo týkať 86-tisíc civilistov. Dosiaľ sa podarilo dostať do bezpečia zhruba 60 percent z nich, a to dovedna 52-tisíc ľudí, povedal Hryhorov v ukrajinskej televízii.

„Zabezpečujeme dopravu, ubytovanie, ako aj humanitárnu, finančnú a psychologickú pomoc,“ povedal Hryhorov. Nespresnil, dokedy sa očakáva, že budú tieto evakuácie prebiehať.

Sumská oblasť je už niekoľko mesiacov dejiskom intenzívnych ruských útokov. Vojenskí experti ju pritom považujú za jeden z cieľov očakávanej letnej ofenzívy Moskvy.

DPA pripomína, že cez víkend sa tam terčom ruského dronového útoku stal mikrobus, ktorý prevážal civilistov, pričom zahynulo deväť z nich. (TASR)

Vyzval tiež na zosilnenie tlaku na Moskvu prostredníctvom ďalších západných sankcií.

"Je zjavné, že sa Rusko snaží získať čas, aby mohlo pokračovať vo vojne a v okupácii," uviedol na platforme Telegram Zelenskyj, ktorého krajina sa už viac ako tri roky bráni vojenskej agresii nariadenej Putinom.

Zelenskyj doplnil, že už telefonicky hovoril s fínskym prezidentom Alexandrom Stubbom a že dnes bude rokovať s ďalšími európskymi partnermi. Kyjev s nimi podľa Zelenského spolupracuje na príprave opatrení, ktoré by mali Moskvu prinútiť k zmene postoja.

Prezident poďakoval spojencom za prípravu a prijímanie ďalších sankcií. (ČTK)

Cielia na takmer 200 plavidiel, ktoré sú podľa Bruselu súčasťou takzvanej ruskej tieňovej flotily. Nové opatrenia sa týkajú aj hybridných hrozieb a ľudských práv, oznámila šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová. Ďalšie sankcie proti Rusku sa podľa nej pripravujú.

"Čím dlhšie bude Rusko bojovať, tým tvrdšia bude naša reakcia," dodala šéfka diplomacie.

Pôvodne sa špekulovalo, že balík bude obsahovať aj zákaz dovozu ruského skvapalneného plynu (LNG) do Európy, nakoniec však komisia od tohto kroku upustila. Narazila totiž na odpor niektorých krajín a zároveň panuje neistota ohľadom alternatívnych zdrojov.

Pre schválenie sankcií je potrebná jednomyseľnosť a Maďarsko a Slovensko, ktoré udržiavajú s Ruskom úzke vzťahy, už niekoľkokrát zopakovali, že akékoľvek sankcie týkajúce sa energetického sektora zablokujú.

Krajiny EÚ sa tiež dohodli na rozšírení právneho základu sankčného rámca týkajúceho sa ruských hybridných hrozieb. Jedno z nových opatrení umožní EÚ uvaliť sankcie na plavidlá, ktoré ničia podmorské káble.

V súvislosti s nedodržiavaním ľudských práv v Rusku sa štáty dohodli na uvalení sankcií na ďalších 20 osôb, sudcov a prokurátorov, ktorí boli zapojení do prípadov proti ruskému opozičnému politikovi a kritikovi Kremľa Vladimirovi Kara-Murzovi alebo zohrali kľúčovú úlohu pri uväznení a smrti ruského opozičného vodcu Alexeja Navaľného.

Európska komisia pracuje už teraz na ďalšom, osemnástom balíku sankcií, oznámila šéfka exekutívy Ursula von der Leyenová minulý týždeň v Tirane. 

Podľa von der Leyenovej by mal osemnásty balík sankcií zahŕňať okrem iného obmedzenia proti teraz nefunkčným baltským plynovodom Nord Stream 1 a Nord Stream 2, proti ďalším lodiam takzvanej ruskej tieňovej flotily a tiež by malo ísť o ďalšie postihy ruského finančného sektora. (TASR)