Trump ešte pred telefonátom s Putinom hovoril so Zelenským, informujú ukrajinské médiá

Pre agentúru AFP to uviedol anonymný vysokopostavený ukrajinský predstaviteľ.

„Je potrebné také prímerie, aké navrhol sám prezident Trump, a ak sa tak nestane, budú potrebné ďalšie sankcie,“ vyhlásil podľa zdroja AFP Zelenskyj. Ukrajinský prezident údajne s Trumpom hovoril približne desať až pätnásť minúť predtým, ako zavolal Putinovi.

Po telefonáte medzi šéfmi Bieleho domu a Kremľa Donaldom Trumpom a Vladimirom Putinom to podľa agentúry Reuters vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Zároveň uviedol, že takéto rokovanie by sa mohlo uskutočniť čo najskôr a že hostiť by ho mohlo Turecko, Švajčiarsko či Vatikán.

Server denníka Ukrajinská pravda napísal, že Trump krátko hovoril so Zelenským ešte pred telefonátom s Putinom.

Zelenskyj telefonát s Trumpom využil podľa AFP na to, že amerického prezidenta požiadal, aby nerobil žiadne rozhodnutie týkajúce sa Ukrajiny bez súhlasu Kyjeva. (ČTK)

Ruská prokuratúra rozhodnutím fakticky zakázala činnosť organizácie a jej podporovateľov vystavila trestnému stíhaniu.

„Toto rozhodnutie je súčasťou širšieho úsilia ruskej vlády umlčať disent a izolovať občiansku spoločnosť,“ uviedla generálna tajomníčka organizácie Agnes Callamardová. Amnesty International tvrdí, že tento krok nezabráni organizácii naďalej dokumentovať porušovanie ľudských práv vrátane údajných vojnových zločinov ruských jednotiek na Ukrajine.

Podľa tvrdení ruskej prokuratúry londýnska centrála Amnesty International slúži ako „centrum prípravy globálnych rusofóbnych projektov financovaných spojencami kyjevského režimu“.

V tlačovej správe sa ďalej uvádza, že aktivisti Amnesty údajne „robia všetko pre zintenzívnenie vojenského konfliktu v regióne – ospravedlňujú zločiny ukrajinských neonacistov, vyzývajú na zvýšenie ich financovania a presadzujú politickú a ekonomickú izoláciu Ruska“.

Rusko od začiatku vojny na Ukrajine zakázalo desiatky medzinárodných ľudskoprávnych organizácií. Amnesty International zatiaľ nebola zapísaná do oficiálneho zoznamu „nežiaducich organizácií“, ktorý vedie ruské ministerstvo spravodlivosti. Zvyčajne k tomu dochádza približne týždeň po zverejnení rozhodnutia prokuratúry. Aktuálne sa v tomto zozname nachádza 223 subjektov.

Amnesty International existuje od roku 1961 a v roku 1977 získala Nobelovu cenu za mier. Rusi spolupracujúci s „nežiaducimi organizáciami“ čelia obvineniam zo spolupáchateľstva, ktoré sa trestá pokutami či väzobnými trestami. (TASR)

Napísal to na svojej sociálnej sieti Truth Social.

"Rusko a Ukrajina okamžite začnú rokovania o prímerí a, čo je ešte dôležitejšie, o UKONČENÍ vojny," napísal Trump.

Oznámil tiež, že o rokovaní s Putinom už informoval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a tiež európskych lídrov vrátane predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej, francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona či nemeckého kancelára Friedricha Merza.

Trump podobne ako Putin označil vzájomný rozhovor za veľmi dobrý. "Tón aj duch konverzácie boli vynikajúce," uviedol americký prezident.

Rusko podľa amerického prezidenta stojí o rozsiahle obchodovanie so Spojenými štátmi, len čo sa "krvavá" vojna skončí.

"A ja súhlasím," dodal s tým, že ťažiť z obnovy krajiny môže aj Ukrajina.

Podmienky na spomínané rozhovory medzi Ukrajinou a Ruskom si dohodnú Moskva s Kyjevom.

Podľa agentúry TASS to ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil po telefonáte s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

Viac ako dvojhodinový rozhovor Putin podľa agentúry Interfax označil za "veľmi obsažný", "veľmi otvorený" a "veľmi užitočný".

Priame rokovanie delegácií Ukrajiny a Ruska, ktoré sa uskutočnilo minulý týždeň v Istanbule, ukázalo podľa Putina, že obe strany sú na správnej ceste, keďže obnovili kontakty.

Ruský prezident ďalej uviedol, že Rusko je za mierové riešenie a že obe krajiny musia nájsť kompromisy prijateľné pre Kyjev aj pre Moskvu.

"Ruský postoj je jasný. Pre nás je hlavné odstrániť základné príčiny tejto krízy," povedal šéf Kremľa. Keď pred viac ako tromi rokmi vydal rozkaz na inváziu na Ukrajinu, hovoril o potrebe túto krajinu denacifikovať a demilitarizovať.

Putin podľa TASS uviedol, že podrobnosti o telefonáte s Trumpom neskôr oznámia hovorca Kremľa Dmitrij Peskov a prezidentov poradca Jurij Ušakov (ČTK)

Organizácia potvrdila, že od Moskvy dostala žiadosť o konzultácie. Takáto žiadosť formálne začína spor vo WTO.

Moskva tvrdí, že mechanizmus CBAM aj systém obchodovania s kvótami sú v rozpore so všeobecnou dohodou o clách a obchode, ktorú sa EÚ zaviazala dodržiavať.

"Konzultácie dávajú stranám príležitosť vec prerokovať a nájsť uspokojivé riešenie bez toho, aby bolo potrebné pokračovať v spore súdnou cestou," pripomenula WTO.

Ak sa spor nepodarí vyriešiť do 60 dní, Moskva môže požiadať o rozhodovanie v paneli najvyššieho odvolacieho orgánu WTO. Ten je ale v poslednom čase ochromený pre nedostatok sudcov v dôsledku nespokojnosti Spojených štátov s organizáciou.

O zavedení mechanizmu CBAM, označovaného aj ako uhlíkové clo, rozhodli členské štáty EÚ v roku 2022. Poplatok sa má vzťahovať na dovoz železa, ocele, hliníka, elektriny, hnojív a cementárenských produktov. (ČTK)

„Pred nami je pomerne veľa náročnej práce a v niektorých oblastiach to môže byť dlhý proces,“ povedal Peskov. Riešenie podľa hovorcu Kremľa „zahŕňa množstvo detailov, ktoré je potrebné prediskutovať“.

Peskov v pondelok tiež vyhlásil, že Rusko by uprednostnilo ukončenie konfliktu na Ukrajine prostredníctvom diplomacie pred vojenským riešením.

Vyjadril sa tak pred telefonátom ruského prezidenta Vladimira Putina a amerického prezidenta Donalda Trumpa. Hovorca Kremľa tiež povedal, že Rusko veľmi oceňuje úsilie Washingtonu ukončiť boje. (TASR)

Ako uvádza web united24media.com, 74-ročný muž skonal v nemocnici, kam ho transportovali s vážnymi zraneniami po páde zo schodov v meste Kolomna v Moskovskej oblasti.

Podľa predbežných zistení zraneniam predchádzala konfrontácia medzi Nedošivinom a 32-ročným miestnym inštalatérom Anatolijom Kolobajcevom, ktorá bola údajne vyvolaná nevhodným správaním v spoločnom priestore budovy.

Svedkovia uviedli, že Nedošivin vykonával potrebu priamo na schodisku, čo údajne viedlo k slovnej hádke a fyzickej potýčke. Vyšetrovatelia sa domnievajú, že podozrivý počas incidentu Nedošivina strčil zo schodov.

Nedošivin pracoval desaťročia v KBM, kľúčovom podniku ruského obranného priemyslu.

Priamo sa podieľal na vývoji balistického raketového systému krátkeho doletu 9P78-1 Iskander-M. (SITA)