Rusi na rokovaniach s Ukrajinou sledujú svoje ciele. Mier k nim nepatrí (podcast)

Kvôli ochrane obyvateľov a slovenských podnikov je potrebné definitívne ukončenie mimoriadneho obchodného režimu s Ukrajinou a vyrokovanie takých podmienok, ktoré nebudú likvidačné pre naše poľnohospodárstvo, pre naše potravinárstvo a najmä pre náš ťažko skúšaný priemysel, uviedli predstavitelia koaličnej strany.

„Sme tu preto, aby sme vytvorili tlak na Európsku komisiu, aby nepredĺžila platnosť týchto Slovensko poškodzujúcich opatrení, ktoré neférovo zvýhodňujú ukrajinských producentov pred tými našimi,“ uviedol predseda strany Matúš Šutaj Eštok.

Hlas nechce podľa jeho slov dovoliť, aby nekalá konkurencia z Ukrajiny likvidovala domácich poľnohospodárov, potravinárov a niektoré priemyselné odvetvia.

Strana nesúhlasí s ďalším predlžovaním nulových ciel a najmä nulových kvót na bezcolné dovozy z Ukrajiny pre všetky tovary a služby.

„Je to niečo, čo likviduje slovenský priemysel a robí ho ťažko konkurencieschopný,“ upozornil Šutaj Eštok. Doplnil, že strana podporuje solidaritu s Ukrajinou a humanitárnu pomoc, žiadne opatrenia však podľa strany nemôžu ísť na úkor obyvateľov SR a slovenských firiem.

Podpredsedníčka strany a ministerka hospodárstva Denisa Saková zdôraznila nutnosť vrátenia sa k bilaterálnej obchodnej dohode s Ukrajinou, ktorá by opätovne stanovovala dovozné clá a dovozné kvóty pre priemyselné a poľnohospodárske výrobky. „

Všetky dohody majú byť solidárne, ale hlavne majú byť solidárne voči slovenským priemyselníkom, voči slovenským poľnohospodárom, voči slovenskému hospodárstvu a takto budeme vždy konať,“ povedala Saková.

„My robíme všetko pre to, aby od 6. júna roku 2025 už platil riadny obchodný režim medzi Európskou úniou a Ukrajinou, ako platí s ktoroukoľvek inou kandidátskou krajinou,“ doplnil europoslanec za stranu Hlas Branislav Ondruš. (TASR)

Mao Ning sa tak vyjadrila sa tak po tom, čo americký prezident Donald Trump po telefonáte so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom oznámil, že Moskva a Kyjev okamžite začnú rokovať o prímerí a ukončení vojny. 

„Čína podporuje všetky snahy o dosiahnutie prímeria,“ vyhlásila Mao. Čína, ktorá je kľúčovým spojencom Ruska, podľa hovorkyne rezortu diplomacie podporuje „priamy dialóg a vyjednávania medzi Ruskom a Ukrajinou a obhajuje politické riešenie krízy“.

„Dúfame, že zainteresované strany budú pokračovať v dialógu a rokovaniach, aby dosiahli spravodlivú, trvalú a záväznú mierovú dohodu prijateľnú pre všetky strany,“ dodala. (TASR)

Tankervyplával z estónskeho prístavu, teraz sa plaví do holandského Rotterdamu, informovala estónska verejnoprávna televízia ERR.

Aj agentúra Reuters na základe svojej analýzy globálnych údajov o plavbách lodí uviedla, že tanker zjavne pokračuje v plavbe v Baltskom mori a ako cieľovú destináciu má uvedený Rotterdam.

Loď Green Admire plaviaca sa pod libérijskou vlajkou vyplávala v sobotu večer z estónskeho prístavu Sillamäe, pričom využila dohodnutý plavebný kanál, ktorý prechádza cez teritoriálne vody Ruska. Následne tam bola zadržaná, informovalo v nedeľu estónske ministerstvo zahraničných vecí.

Estónsky dopravný úrad uviedol, že plavidlo s nákladom estónskej bridlicovej ropy smerovalo do Rotterdamu, pričom jeho plavba cez ruské vody bola vytýčená na základe dohody Estónska, Fínska a Ruska, aby sa vyhlo plytčinám v estónskych vodách.

Estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna sa domnieva, že ruské zadržanie plavidla bolo pravdepodobne reakciou na kontroly tankerov používaných na prevoz miliónov barelov ruskej ropy, ktoré vo v Baltskom mori vykonáva estónske námorníctvo. (TASR)

Európa podľa neho musí zvýšiť tlak na Rusko zavedením ďalších sankcií, najmä na predaj ruskej energie. 

Unijní ministri by mali dnes schváliť sedemnásty balík sankcií proti Rusku. Nové obmedzenia sa zamerajú na lode z takzvanej ruskej tieňovej flotily, teda zahraničné plavidlá, ktoré prepravujú ruské ropné produkty. Na príslušnom zozname by malo byť takmer 200 lodí vrátane ropných tankerov.

Na sankčné zoznamy tiež pribudnú ďalšie osoby a spoločnosti, ktoré sa podieľajú na ruskej agresii voči Ukrajine. Podľa diplomatických zdrojov má ísť o 75 ľudí a subjektov napojených na ruský vojenský priemysel a 30 spoločností zapojených do obchádzania sankcií.

Ministri obrany budú rokovať najmä o vojenskej podpore Ukrajiny, ktorá sa už viac ako tri roky bráni ruskej agresii. Na úvod sa spoja prostredníctvom videokonferencie s ukrajinským ministrom obrany Umerovom. Rokovania sa zúčastní aj generálny tajomník NATO Mark Rutte. Druhou témou stretnutia je obranná pripravenosť. (ČTK)

Povedal to hovorca ministerstva zahraničných vecí Daniel Drake. Úrad zopakoval svoje dlhodobé dôrazné varovanie pred cestami do Ruska a vyzval českých občanov na opustenie krajiny.

V danom prípade bude postupovať v súlade s českými zákonmi a Viedenským dohovorom o konzulárnych stykoch. 

“Česká diplomacia aktuálne rieši prípad českého občana, ktorý pred časom odcestoval do Ruska, kde nastúpil do ruskej armády a teraz sa dožaduje pomoci českých úradov. V tejto súvislosti si dovoľujeme upozorniť, že dlhodobo dôrazne varujeme pred cestami do Ruska a vyzývame českých občanov na opustenie krajiny," uviedol Drake.

"Bezpečnostná situácia je napätá, naša ambasáda má obmedzené možnosti poskytovať pomoc a ochranu. Aktuálny prípad je toho dôkazom, budeme samozrejme postupovať riadne v súlade s českými zákonmi a Viedenským dohovorom o konzulárnych stykoch, "dodal. (ČTK)

Protivzdušnej obrane sa podarilo zostreliť 35 z nich. Ďalších 58 dronov ukrajinská obrana vyradila z činnosti systémami elektronického boja, alebo ani nedosiahli svoj cieľ.

Dronovým útokom bola vystavená Donecká, Dnepropetrovská, Sumská a Žytomyrská oblasť, uvádza sa vo vyhlásení ukrajinskej armády.

V Dnepropetrovskej oblasti v dôsledku útoku dronu vznikli škody na jednej z fariem, k zraneniam ľudí však nedošlo. Požiare, ktoré po dronovom útoku, vznikli, sa podarilo uhasiť.

V Sumskej oblasti podľa záchranárov došlo v dôsledku útoku dronom k ​​dvom požiarom, bez obetí na životoch alebo zranení.

Ruské ministerstvo obrany oznámilo zostrelenie 35 ukrajinských dronov, a to nad Krymským polostrovom a dvoma pohraničnými oblasťami - Brianskou a Belgorodskou. Gubernátor Brianskej oblasti Alexandr Bogomaz uviedol, že pri dronových útokoch nedošlo k žiadnym obetiam ani škodám.

BBC doplnila, že ruské jednotky pokračujú v náletoch, dronových i delostreleckých útokoch na ukrajinské mestá a dediny, pričom spôsobujú aj civilné obete. Za posledných 24 hodín prišiel o život najmenej jeden civilista a ďalších najmenej 13 ich utrpelo zranenia. (TASR)

Ide o rozsiahlu kauzu, proces by mal trvať najmenej do konca roka; do 23. decembra je totiž v rámci neho naplánovaných vyše 40 pojednávaní, píše agentúra DPA.

Trojica mužov je obvinená z plánovania sabotážnych operácií proti vojenskej infraštruktúre i železničným tratiam v Nemecku. Vodca tejto skupinky údajne bojoval aj na Ukrajine v rámci ozbrojenej teroristickej organizácie.

Prípad vyvolal v Nemecku rozruch zhruba pred rokom, keď polícia v spolkovej krajine Bavorsko zadržala dvoch zo zmienenej trojice mužov.

Obdobná kauza sa vynorila aj minulý týždeň, keď v Nemecku a Švajčiarsku zadržali dovedna troch Ukrajincov podozrivých z toho, že ich Rusko naverbovalo, aby v Nemecku páchali sabotážne akcie. (TASR)