Putin tvrdí, že chce „eliminovať“ príčiny konfliktu na Ukrajine

Brániť zvrchovanosť a územnú celistvosť je podľa prezidenta ústavnou povinnosťou ako hlavy štátu, tak aj vojakov.

Rusko podľa skorších vyjadrení Putina a aj podľa vyjadrení ruských predstaviteľov pri mierových rokovaniach v Istanbule trvá na tom, aby Ukrajina stiahla svojich vojakov zo štyroch ukrajinských regiónov, ktoré Rusko čiastočne okupuje a ktoré Moskva na jeseň 2022 vyhlásila za pripojené k Rusku: Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti

Rusko tiež chce, aby Ukrajina uznala za súčasť Ruska polostrov Krym, ktorý Rusko nelegálne anektovalo na jar 2014. Vtedy sa začal konflikt, ktorý vpádom ruských vojsk vo februári 2022 prerástol v najkrvavejšiu vojnu v Európe od druhej svetovej vojny.

"Problém sa tu netýka prezidenta Trumpa. Prečo? Pri všetkej úcte preto, lebo je to naša krajina, náš štát, naša armáda a naša nezávislosť. Problém tkvie v tom, na čo si môže Ukrajina dovoliť pristúpiť, a na čo nemôže. Sťahovať naše vojská z nášho územia nikto nebude. To je ústavná povinnosť, ako moja, tak je aj ústavnou povinnosťou našich vojakov brániť zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny," povedal Zelenskyj novinárom podľa serveru RBK-Ukrajina.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas brífingu pred novinármi. (zdroj: TASR/AP)

Zelenskyj pripustil, že Rusko svojou agresiou dosiahlo to, že získalo "dočasne okupované územia". Žiadne ultimáta ale podľa neho Ukrajina nesplní a nevzdá sa svojho územia a svojich ľudí.

"Ak Rusko kladie podmienku, že sa naše vojská stiahnu z našej krajiny, znamená to, že nechce prímerie a ani ukončiť vojnu," zdôraznil prezident s tým, že to isté už opakovane hovoril prezidentovi Trumpovi a jeho tímu aj lídrom ďalších krajín. Moskva podľa Zelenského dobre vie, že to Ukrajina neurobí.

Zelenskyj podľa serveru BBC News tiež uviedol, že len po tom, ako Ukrajina dostane od Rusov Putinom spomínané memorandum či iné návrhy, bude môcť sformulovať svoje stanovisko. Ruský prezident predtým uviedol, že Rusko je pripravené s Ukrajinou pracovať na memorande o budúcich mierových rozhovoroch. Zelenskyj tvrdí, že žiadne podrobnosti o dokumente nepozná.

Opäť tiež vyzval na zvýšenie tlaku na Rusko, ktorý by Moskvu prinútil usilovať o mier. "Ak Rusko nepristúpi na ukončenie vraždenia, ak neoslobodí zajatcov a rukojemníkov, ak Putin bude klásť nerealistické podmienky, bude to znamenať, že Rusko ďalej naťahuje vojnu a zaslúži si, aby Európa, Amerika a celý svet reagovali zodpovedajúcim spôsobom, najmä dodatočnými sankciami. Rusko musí ukončiť vojnu, ktorú samo začalo, a môže s tým začať kedykoľvek. Ukrajina je vždy pripravená na mier," napísal Zelenskyj na sociálnej sieti podľa BBC News.

Ukrajinský prezident uviedol, že s americkým prezidentom Trumpom hovoril dvakrát - pred a po jeho telefonáte s Putinom. Druhého rozhovoru sa zúčastnili tiež lídri Francúzska, Talianska, Nemecka, Fínska a Európskej únie.

Zelenskyj dodal, že počas prvého bilaterálneho rozhovoru ubezpečil o pripravenosti Ukrajiny na úplné a bezpodmienečné prímerie, ako ho navrhli USA.

Ak Rusi nie sú pripravení zastaviť zabíjanie, mali by nasledovať silnejšie sankcie, aby prinútili Rusko k mieru, povedal Zelenskyj.

Ubezpečil tiež, že Ukrajina je pripravená viesť s Ruskom priame rozhovory v akomkoľvek formáte, ktorý povedie k výsledku. Je však potrebné, aby bolo pripravené aj Rusko, dodal. (ČTK)

"Obaja prezidenti majú o takéto stretnutie záujem. Ale obaja prezidenti majú záujem aj na tom, aby táto schôdzka nebola bezobsažná, ale zameraná na výsledok," povedal Putinov poradca s tým, že obaja štátnici sa zhodli na potrebe takéto stretnutie starostlivo pripraviť.

Termín ani miesto schôdzky zatiaľ podľa Ušakova nie sú stanovené.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Trump telefonoval s Putinom. USA aj Rusko hovoria o mierových rozhovoroch Čítajte 

Ušakov ďalej povedal, že Putin s Trumpom sa vyslovili za normalizáciu vzťahov svojich krajín. Americký prezident upozornil, že Rusku kvôli pokračujúcej vojne s Ukrajinou hrozia nové sankcie, hoci sám ich priaznivcom nie je, poznamenal Putinov poradca.

Nový balík sankcií pripravuje Európska únia, aby Moskvu prinútila pristúpiť na prímerie, a návrh tvrdých protiruských sankcií vzniká tiež v Senáte USA, kde má širokú nadstranícku podporu.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov k telefonátu povedal, že Putin ho viedol zo Soči. Dodal, že európski predstavitelia sa Trumpa, ktorý zastáva neutrálnu pozíciu, snažia získať na svoju a proukrajinskú stranu.

Moskva v minulých týždňoch opakovane ocenila Trumpov postoj ako vyvážený a naopak kritizovala európske krajiny, ktoré podľa nej stoja o ďalšie pokračovanie vojny a oslabovanie Ruska. (SITA)

Pre agentúru AFP to uviedol anonymný vysokopostavený ukrajinský predstaviteľ.

„Je potrebné také prímerie, aké navrhol sám prezident Trump, a ak sa tak nestane, budú potrebné ďalšie sankcie,“ vyhlásil podľa zdroja AFP Zelenskyj. Ukrajinský prezident údajne s Trumpom hovoril približne desať až pätnásť minúť predtým, ako zavolal Putinovi.

Po telefonáte medzi šéfmi Bieleho domu a Kremľa Donaldom Trumpom a Vladimirom Putinom to podľa agentúry Reuters vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Zároveň uviedol, že takéto rokovanie by sa mohlo uskutočniť čo najskôr a že hostiť by ho mohlo Turecko, Švajčiarsko či Vatikán.

Server denníka Ukrajinská pravda napísal, že Trump krátko hovoril so Zelenským ešte pred telefonátom s Putinom.

Zelenskyj telefonát s Trumpom využil podľa AFP na to, že amerického prezidenta požiadal, aby nerobil žiadne rozhodnutie týkajúce sa Ukrajiny bez súhlasu Kyjeva. (ČTK)

Ruská prokuratúra rozhodnutím fakticky zakázala činnosť organizácie a jej podporovateľov vystavila trestnému stíhaniu.

„Toto rozhodnutie je súčasťou širšieho úsilia ruskej vlády umlčať disent a izolovať občiansku spoločnosť,“ uviedla generálna tajomníčka organizácie Agnes Callamardová. Amnesty International tvrdí, že tento krok nezabráni organizácii naďalej dokumentovať porušovanie ľudských práv vrátane údajných vojnových zločinov ruských jednotiek na Ukrajine.

Podľa tvrdení ruskej prokuratúry londýnska centrála Amnesty International slúži ako „centrum prípravy globálnych rusofóbnych projektov financovaných spojencami kyjevského režimu“.

V tlačovej správe sa ďalej uvádza, že aktivisti Amnesty údajne „robia všetko pre zintenzívnenie vojenského konfliktu v regióne – ospravedlňujú zločiny ukrajinských neonacistov, vyzývajú na zvýšenie ich financovania a presadzujú politickú a ekonomickú izoláciu Ruska“.

Rusko od začiatku vojny na Ukrajine zakázalo desiatky medzinárodných ľudskoprávnych organizácií. Amnesty International zatiaľ nebola zapísaná do oficiálneho zoznamu „nežiaducich organizácií“, ktorý vedie ruské ministerstvo spravodlivosti. Zvyčajne k tomu dochádza približne týždeň po zverejnení rozhodnutia prokuratúry. Aktuálne sa v tomto zozname nachádza 223 subjektov.

Amnesty International existuje od roku 1961 a v roku 1977 získala Nobelovu cenu za mier. Rusi spolupracujúci s „nežiaducimi organizáciami“ čelia obvineniam zo spolupáchateľstva, ktoré sa trestá pokutami či väzobnými trestami. (TASR)

Napísal to na svojej sociálnej sieti Truth Social.

"Rusko a Ukrajina okamžite začnú rokovania o prímerí a, čo je ešte dôležitejšie, o UKONČENÍ vojny," napísal Trump.

Oznámil tiež, že o rokovaní s Putinom už informoval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a tiež európskych lídrov vrátane predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej, francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona či nemeckého kancelára Friedricha Merza.

Trump podobne ako Putin označil vzájomný rozhovor za veľmi dobrý. "Tón aj duch konverzácie boli vynikajúce," uviedol americký prezident.

Rusko podľa amerického prezidenta stojí o rozsiahle obchodovanie so Spojenými štátmi, len čo sa "krvavá" vojna skončí.

"A ja súhlasím," dodal s tým, že ťažiť z obnovy krajiny môže aj Ukrajina.

Podmienky na spomínané rozhovory medzi Ukrajinou a Ruskom si dohodnú Moskva s Kyjevom.

Podľa agentúry TASS to ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil po telefonáte s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

Viac ako dvojhodinový rozhovor Putin podľa agentúry Interfax označil za "veľmi obsažný", "veľmi otvorený" a "veľmi užitočný".

Priame rokovanie delegácií Ukrajiny a Ruska, ktoré sa uskutočnilo minulý týždeň v Istanbule, ukázalo podľa Putina, že obe strany sú na správnej ceste, keďže obnovili kontakty.

Ruský prezident ďalej uviedol, že Rusko je za mierové riešenie a že obe krajiny musia nájsť kompromisy prijateľné pre Kyjev aj pre Moskvu.

"Ruský postoj je jasný. Pre nás je hlavné odstrániť základné príčiny tejto krízy," povedal šéf Kremľa. Keď pred viac ako tromi rokmi vydal rozkaz na inváziu na Ukrajinu, hovoril o potrebe túto krajinu denacifikovať a demilitarizovať.

Putin podľa TASS uviedol, že podrobnosti o telefonáte s Trumpom neskôr oznámia hovorca Kremľa Dmitrij Peskov a prezidentov poradca Jurij Ušakov (ČTK)

Organizácia potvrdila, že od Moskvy dostala žiadosť o konzultácie. Takáto žiadosť formálne začína spor vo WTO.

Moskva tvrdí, že mechanizmus CBAM aj systém obchodovania s kvótami sú v rozpore so všeobecnou dohodou o clách a obchode, ktorú sa EÚ zaviazala dodržiavať.

"Konzultácie dávajú stranám príležitosť vec prerokovať a nájsť uspokojivé riešenie bez toho, aby bolo potrebné pokračovať v spore súdnou cestou," pripomenula WTO.

Ak sa spor nepodarí vyriešiť do 60 dní, Moskva môže požiadať o rozhodovanie v paneli najvyššieho odvolacieho orgánu WTO. Ten je ale v poslednom čase ochromený pre nedostatok sudcov v dôsledku nespokojnosti Spojených štátov s organizáciou.

O zavedení mechanizmu CBAM, označovaného aj ako uhlíkové clo, rozhodli členské štáty EÚ v roku 2022. Poplatok sa má vzťahovať na dovoz železa, ocele, hliníka, elektriny, hnojív a cementárenských produktov. (ČTK)