Rozhovor s primátorom Trenčína Richardom Rybníčkom

Frontman skupiny U2 na premiére dokumentu založeného na jeho autobiografii povedal publiku na filmovom festivale v Cannes, že svet je opäť ohrozený fašizmom, rovnako ako v čase založenia festivalu v roku 1939.

„Mussolini, malý muž s fúzikmi a jeho kamarát Goebbels prevzali filmový festival v Benátkach, takže tento festival bol založený na boj proti fašizmu,“ povedal írsky spevák. „Trvalo to až do roku 1946 (kým sa festival rozbehol), ale teraz predstavuje túto slobodu.“

Povedal, že hviezdny hollywoodský herec Sean Penn, ktorý je hlasným zástancom Ukrajiny, „nám priviedol niekoľko priateľov zo zákopov, z frontovej línie na Ukrajine, a sú tu dnes večer“.

„Chcem sa vám len poďakovať, pretože nás držíte slobodných,“ dodal Bono za hlasného jasotu. „Sláva Ukrajine! Sláva Ukrajine.“

Bono, gitarista skupiny U2 The Edge a Penn sa pred premiérou odfotili na červenom koberci s vojakmi.

Spevák, ktorý desaťročia bojoval za väčšiu pomoc pre Afriku a za zmiernenie dlhového bremena chudobných krajín, predtým skritizoval rozpustenie USAID americkým prezidentom Donaldom Trumpom, čo podľa neho ohrozilo aj pokrok v boji proti AIDS a HIV.

„Je úplne iracionálne je tešiť sa z ničenia týchto inštitúcií milosrdenstva,“ povedal Bono novinárom. (SITA)

„Bohužiaľ, v dôsledku cynického útoku Rusov na autobus s civilistami sú mŕtvi,“ napísala vojenská administratíva v príspevku na platforme Telegram k fotografiám zničeného modrého minibusu. Dodala, že pri útoku zahynulo deväť ľudí a štyria boli zranení. Vozidlo smerovalo do mesta Sumy.

Gubernátor Sumskej oblasti Oleh Hryhorov opísal ruský útok ako „neľudský“.

„Nejde len o ďalšie ostreľovanie — je to cynický vojnový zločin,“ uviedla ukrajinská polícia na Telegrame. Reuters píše, že ruská tlačová agentúra TASS s odvolaním na ruské ministerstvo obrany informovala, že ruské sily zasiahli dronmi miesto zhromažďovania ukrajinskej vojenskej techniky v Sumskej oblasti.

Sumská oblasť hraničí s ruskou Kurskou oblasťou a počas viac ako tri roky trvajúcej vojny je opakovane terčom ruských útokov, a to najmä v uplynulých mesiacoch, píše Reuters. (TASR)

Ruskom ovládaná prokuratúra v samozvanej Luhanskej republike v piatok 33-ročného Jenkinsa usvedčila „zo žodnierstva v ozbrojenom konflikte“.

„Austrálska vláda je zhrozená vykonštruovaným procesom a 13-ročným rozsudkom uloženým Austrálčanovi Oscarovi Jenkinsovi,“ uviedla austrálska ministerka zahraničných vecí Penny Wongová.

Vláda Moskve „jasne vysvetlila“, že Jenkins musí byť považovaný za vojnového zajatca a člena pravidelnej ukrajinskej armády, uviedla Wongová vo vyhlásení.

„Rusko má povinnosť zaobchádzať s ním v súlade s medzinárodným humanitárnym právom, do ktorého patrí aj humánne zaobchádzanie,“ uviedla austrálska ministerka zahraničia.

Austrália má podľa nej o Jenkinsa „vážne obavy“ a v spolupráci s partnermi vrátane Ukrajiny a Medzinárodného výboru Červeného kríža (ICRC, MVČK) tlačí na dobré zaobchádzanie s ním a jeho prepustenie.

Rusko a samozvané republiky na východe Ukrajiny považujú cudzincov cestujúcich na Ukrajinu, aby za ňu bojovali, za žoldnierov. Umožňuje im to stíhať ich podľa trestného zákonníka, a nepovažovať ich za vojnových zajatcov s ochranou a právami podľa Ženevských dohovorov, objasňuje AFP. (TASR)

Konkrétne sa to malo týkať dôvodu jej absencie na stretnutiach s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a ďalšími lídrami.

Podľa Macrona je potrebné s informáciami nakladať zodpovedne, pretože Rusko už i bez toho rozširuje mnoho dezinformácií. Uviedol, že účelom stretnutí bolo dosiahnutie prímeria a trvalého mieru na Ukrajine.

Meloniová vysvetľovala „nápadnú absenciu“ Talianska počas stretnutí tým, že jej krajina v súčasnosti nemá vôbec v úmysle vyslať na Ukrajinu vojakov s cieľom zaistiť mierovú dohodu.

„Nemalo by pre nás zmysel zúčastňovať sa formátov usilujúcich sa dosiahnuť ciele, o ktorých sme výslovne vyhlásili, že o ne nestojíme,“ uviedla Meloniová.

Nemecký kancelár Friedrich Merz, Macron, Zelenskyj, poľský premiér Donald Tusk a britský premiér Keir Starmer v piatok popri stretnutí lídrov Európskeho politického spoločenstva (EPC) v albánskej metropole Tirana telefonicky hovorili s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

Merz, Macron, Tusk a Starmer okrem toho v sobotu 10. mája spoločne pricestovali do Kyjeva na stretnutie so Zelenským. (TASR)

Potrebu upraviť medzinárodné predpisy a námorné právo zdôraznili 11 ministri zahraničných vecí členských krajín po piatkovom stretnutí v lotyšskej metropole Riga.

„Nemáme problém so schopnosťou reagovať i silou, máme problém s medzinárodným právom,“ vyhlásil hostiteľ stretnutia, estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna.

„Potrebujeme lepšiu reguláciu, ktorá vytvorí predvídateľné a bezpečné prostredie pre fungovanie medzinárodného obchodu a námorníctiev,“ dodal jeho poľský náprotivok Radosław Sikorski.

Ministri svojimi vyjadreniami narážali na utorkový incident, počas ktorého ruská stíhačka nakrátko vstúpila do estónskeho vzdušného priestoru. Estónske námorníctvo sa predtým pokúšalo skontrolovať tanker plaviaci sa bez vlajky.

Ide o prvý prípad, keď Rusko oficiálne dokázalo svoje spojenie s tieňovou flotilou tvorenou loďami s nejasným vlastníctvom. Rusko tieňovú flotilu používa na obchádzanie sankcií, ktoré naň uvalili západné krajiny v spojitosti s vojnou na Ukrajine.

Európska únia už uvalila sankcie na stovky lodí, predpokladá sa však, že skutočná veľkosť flotily je omnoho väčšia. Podľa lotyšskej ministerky zahraničných vecí Baiby Bražeovej prúdi vďaka tieňovej flotile Baltským morom približne 84 percent ruského exportu surovej ropy, ktorá tvorí viac než tretinu rozpočtových príjmov Moskvy.

Štáty v okolí Baltského mora počas uplynulých mesiacov sprísnili dohľad nad podmorskou infraštruktúrou po tom, ako sa objavili podozrenia, že poškodenia káblov a potrubí boli sabotážami zo strany tieňovej flotily, píše DPA.

CBSS bola založená v roku 1992. Jej členmi je osem štátov s prístupom k Baltskému moru (Dánsko, Estónsko, Fínsko, Litva, Lotyšsko, Nemecko, Poľsko a Švédsko) a tiež Island, Nórsko a Európska únia.

Členstvo Ruska bolo začiatkom marca 2022 pozastavené po tom, ako vojensky napadlo Ukrajinu. Rusko sa z rady stiahlo v máji 2022. (TASR)

Ako informovala agentúra AFP, francúzsky prezident to uviedol po prvých priamych rokovaniach medzi Kyjevom a Moskvou, ktoré sa konali v piatok v Istanbule, ale skončili sa bez prelomovej dohody, aj keď o možnosti vyhlásiť prímerie sa diskutovalo.

Na stretnutí lídrov Európskeho politického spoločenstva (EPC) v albánskej metropole Tirana Macron súčasne informoval, že americký prezident Donald Trump plánuje v najbližších hodinách alebo dňoch nadviazať kontakt s ruskou stranou, aby sa pokúsil posunúť rokovania vpred. Macron však dodal, že je na Trumpovi, aby túto iniciatívu potvrdil a verejne oznámil.

Francúzsky prezident v Tirane potvrdil svoju podporu pre bezpodmienečné 30-dňové prímerie vo vojne rozpútanej Ruskom voči Ukrajine. 

Súčasne opäť vyjadril poľutovanie nad tým, že ruský prezident Vladimir Putin odmietol výzvu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na stretnutie na najvyššej úrovni v Turecku.

Aj ukrajinský minister obrany Rustem Umerov počas krátkej tlačovej konferencie po rokovaniach v Istanbule vyhlásil, že „ďalším krokom by malo byť stretnutie na úrovni lídrov.“

Tlačové agentúry v piatok podvečer citovali vyjadrenie šéfa ruskej delegácie v Istanbule Vladimira Medinského, podľa ktorého si ukrajinská strana vyžiadala priame rozhovory Putina so Zelenským. „Vzali sme to na vedomie,“ konštatoval Medinskij. (TASR)

Podľa kardinála Pietra Parolina pápež Lev XIV. v prípade potreby poskytne Vatikán ako miesto na takého rozhovory.

„Je to všetko tragické, pretože sme dúfali, že sa začne proces, možno pomalý, ale vedúci k mierovému riešeniu konfliktu. Namiesto toho sme späť na začiatku,“ povedal v piatok Parolin.

Situáciu opísal ako veľmi náročnú a dramatickú. Ak to bude potrebné, pápež „poskytne Vatikán, Svätú stolicu, na priame stretnutie medzi oboma stranami,“ dodal vatikánsky štátny tajomník.

Pápež sa vo štvrtok vo Vatikáne stretol s hlavou ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi arcibiskupom Sviatoslavom Ševčukom. Išlo o jednu z prvých audiencií nového rímskeho pontifika. Ševčuk pápeža pozval na návštevu Ukrajiny a odovzdal mu zoznam ukrajinských zajatcov zadržiavaných Ruskom.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok telefonoval s Levom XIV. a pozval ho na návštevu Ukrajiny. Parolin vo štvrtok povedal, že je „predčasné“ uvažovať o možnej pápežskej návšteve Kyjeva. (TASR)