Nemecko a jeho spojenci podľa Merza skonfiškujú ruské aktíva, ak to bude právne možné

Zelenskyj pri tejto príležitosti zverejnil na sociálnych sieťach fotografiu, na ktorej sú aj s manželkou Olenou vo vyšívanom odeve.

Kým Zelenskyj má čiernu košeľu s bielou a červenou výšivkou, jeho manželka má bohato riasenú bielu blúzku s výrezovou výšivkou.

V sprievodnom texte Zelenskyj pripomenul, že „každý vzor na ukrajinskej vyšyvanke nesie silu nášho rodu, našich tradícií, našej histórie“ a vyžaruje „silu mnohých ľudí, vďaka ktorým sme všetci nažive“. Tradičnú výšivku označil za „puto prenášané z pokolenia na pokolenie, ktoré si musíme vážiť a ceniť“ a zachovať pre ďalšie generácie.

Pôvodná vyšyvanka je biela, ale v súčasnosti sú už vyšyvanky dostupné v akejkoľvek farbe. Vzory sa líšia v závislosti od regiónu. Nosením tejto košele Ukrajinci dávajú najavo svoj patriotizmus. Organizujú sa aj takzvané vyšyvankové pochody na podporu ľudových tradícií. Deň vyšyvanky býva obvykle v tretí štvrtok mesiaca máj.

(zdroj: Volodymyr Zelenskyy/X)

Reagoval tak na výroky nemeckého ministra zahraničných vecí Johanna Wadephula, ktorý tejto požiadavke Trumpa predtým vyjadril podporu. Na rokovaniach v rámci Aliancie sa podľa Pistoriusa bude pravdepodobne hovoriť o zvýšení výdavkov na tri percentná HDP alebo viac.

Informuje o tom agentúra DPA.

Spojenci v Severoatlantickej aliancii sa v roku 2014 zaviazali, že budú na obranu vyčleňovať dve percentá svojho HDP. Trump však na členské štáty teraz nalieha, aby prispievali až piatimi percentami HDP. Zo všetkých členov Aliancie je k tomuto cieľu najbližšie Poľsko, ktoré chce dať tento rok na svoju obranu 4,7 percenta HDP.

Wadephul na neformálnom stretnutí ministrov zahraničných vecí krajín NATO v tureckej Antalyi Trumpov návrh verejnej podporil. Podľa svojich slov sa na tom zhodol so šéfom americkej diplomacie Marcom Rubiom.

Šéf nemeckej diplomacie zároveň dal najavo, že investície do obrany vo výške tri a pol percenta HDP by boli dostačujúce za predpokladu, že ďalšie percento a pol by sa vynakladalo na vojenskú infraštruktúru. Takýto prístup nedávno predstavil generálny tajomník NATO Mark Rutte.

Pistorius nepovažuje percentuálny podiel HDP pri obranných výdavkoch za príliš dôležitý. „Dôležité je, aby sa ciele spôsobilostí NATO, ktoré sa potom stanovia, plnili rýchlo, komplexne a včas,“ povedal. Neskôr tiež podľa DPA vyjadril nesúhlas s vyjadreniami svojho kolegu.

„Teší ma veľmi, veľmi dobrý štart, ktorý som mal a mám s mojím kolegom, ministrom zahraničných vecí Wadephulom. Zároveň vie rovnako dobre ako ja, že rozpočet na obranu je stanovený v sekcii 14, čo je môj rezort,“ dodal Pistorius. (TASR)

Rubio uviedol, že neočakáva prelom v rozhovoroch medzi Ukrajinou a Ruskom v Istanbule, kam Moskva vyslala len delegáciu na nižšej úrovni.

Uviedol to po neformálnych rokovaniach ministrov zahraničných vecí krajín NATO, ktoré sa konali v tureckej Antalyi, informuje agentúra AFP a stanica Sky News.

Rubio povedal, že v piatok sa v Istanbule stretne s tureckým ministrom zahraničných vecí a tiež s ukrajinskou delegáciou. Čo sa však týka samotných priamych rokovaní Ukrajiny s Ruskom, šéf americkej diplomacie uviedol, že USA od nich nemajú „veľké očakávania“.

Zopakoval pritom skoršie štvrtkové tvrdenie Trumpa, že riešenie vojny na Ukrajine si vyžaduje rozhovory medzi ním a Putinom.

„Dúfam, že sa mýlim. Dúfam, že zajtra dosiahnu obrovský pokrok... Ale úprimne povedané, neverím, že dôjde k prelomu, dokým sa prezident Trump nestretne tvárou v tvár s prezidentom Putinom a nevytýči svoje zámery ohľadom ďalšieho postupu,“ povedal Rubio. Uviedol tiež, že po tom, ako sa skončia rozhovory v Istanbule, USA rozhodnú, kedy by mohlo dôjsť k stretnutiu Trumpa s Putinom.

Šéf americkej diplomacie uznal, že ruská delegácia v Istanbule nie je na takej úrovni, „ako sme dúfali“. Oznámil tiež, že v Istanbule sa v piatok stretne s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Andrijom Sybihom, zatiaľ čo s ruskou delegáciou sa stretne nižšie postavený predstaviteľ USA. (TASR)

Informovala o tom ruská štátna agentúra TASS s odvolaním sa na nemenovaný zdroj, ktorý označila za blízky k organizácii rozhovorov.

TASS už skôr písala, že rozhovory budú pravdepodobne odložené na piatok.

Ukrajinská delegácia, ktorá je na ceste z Ankary do Istanbulu, má ešte dnes pricestovať do istanbulského paláca Dolmabahçe, kde sa prvé priame rokovania po troch rokoch vojny majú konať, ale dnes sa rozhovory neuskutočnia, napísal na svojom webe ruský denník Kommersant.

Podľa neho sa dnes večer s ruskou delegáciou stretne šéf tureckej diplomacie Hakan Fidan. Schôdzku medzitým podľa agentúr potvrdil hovorca tureckého ministerstva zahraničia, podľa ktorého sa toto stretnutie uskutoční v paláci Dolmabahçe. (ČTK)

Oznámil to v Berlíne nemecký minister obrany Boris Pistorius na stretnutí so svojím britským kolegom Johnom Healeym, zameranom na implementáciu tzv. Dohody z Trinity House, bilaterálnej dohody o vojenskej spolupráci medzi Nemeckom a Britániou podpísanej vlani v októbri.

Informuje o tom agentúra DPA.

„Konkrétne to znamená, že sme začali vyvíjať zbraňové systémy s dosahom viac ako 2000 kilometrov,“ povedal Pistorius. Súčasná situácia vo svete podľa neho jednoznačne ukazuje, že je potrebné preklenúť všetky medzery v obranných schopnostiach, a to čo najrýchlejšie.

Vývojom presnej zbrane s dlhým dosahom prevzali obe krajiny vedúcu úlohu v európskom projekte ELSA (European Long-Range Strike Approach) zameranom na schopnosť zničiť vojenské zariadenia alebo dôležitú infraštruktúru potenciálneho nepriateľa aj v hĺbke jeho územia, konštatovala DPA.

O vývoji novej zbrane v spolupráci s Nemeckom informoval Healey už pred svojou cestou do Nemecka, neuviedol však podrobnosti o časovom harmonograme ani rozpočte projektu. S Pistoriusom diskutoval aj o spoločnom obstarávaní torpéd Sting Ray pre námorné hliadkové a prieskumné lietadlá P-8 Poseidon a nákupe pontónových mostov pre nemecké ozbrojené sily vyrobených v Británii. (TASR)

Od roku 2014 velil napríklad aj vojenským prehliadkam na Červenom námestí v Moskve. Informovala o tom agentúra AFP.

Saľukov bude podľa stanice BBC pôsobiť ako zástupca tajomníka Bezpečnostnej rady Ruskej federácie Sergeja Šojgua. Kto ho vo funkcii nahradí, bezprostredne nie je známe.

Saľukov bol vrchným veliteľom pozemných síl ruskej armády od mája 2014. Táto zložka ruských ozbrojených síl je podľa ruských médií najpočetnejšia, a to aj z hľadiska techniky.

Patria pod ňu motostrelecké, tankové a raketové jednotky či delostrelectvo, ale aj prieskumné útvary a jednotky protivzdušnej obrany. (TASR)

Vo štvrtok sa k návrhu pripojili aj kľúčoví európski hráči - Nemecko a Francúzsko.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte navrhol, aby sa 32-členná aliancia zaviazala do roku 2032 vynakladať 3,5 percenta HDP na priame vojenské výdavky a ďalších 1,5 percenta na širšie bezpečnostné opatrenia. Tento kompromis by Trumpovi poskytol požadované číslo, no zároveň by dal európskym spojencom priestor, keďže mnohí z nich len ťažko dosahujú súčasný cieľ dvoch percent HDP.

Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul na stretnutí so svojimi partnermi v Turecku uviedol, že Berlín je pripravený „nasledovať“ Trumpovu výzvu. „Návrh pána Rutteho znamená dosiahnutie piatich percent, ktoré prezident Trump požadoval a považuje za nevyhnutné. A my ho v tom podporujeme,“ povedal Wadephul.

Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noel Barrot tiež podporil návrh: „Cieľ 3,5 percenta je správna suma pre základné obranné výdavky,“ uviedol novinárom v Turecku. Podpora Nemecka a Francúzska sťažuje ostatným európskym spojencom a Kanade možnosť odmietnuť dohodu na júnovom samite NATO v holandskom Haagu. Plán už podporili aj Spojené štáty.

Trump opakovane varoval, že nebude chrániť krajiny, ktoré podľa neho neplnia svoje záväzky. V snahe nevyvolať napätie neboli na stretnutí v Turecku žiadne verejné námietky. Taliansky minister zahraničných vecí Antonio Tajani oznámil, že Taliansko tento týždeň dosiahlo dvojpercentný cieľ NATO a je pripravené diskutovať o ďalšom zvyšovaní výdavkov.

Východoeurópski členovia NATO, najviac znepokojení hrozbou z Ruska, ako pobaltské štáty a Poľsko, už avizovali ochotu prekročiť úroveň piatich percent na priame vojenské výdavky. Žiadna z 32 krajín NATO, vrátane USA, však v súčasnosti na obranu nevynakladá päť percent HDP. (SITA)