Rusko za uplynulý deň stratilo ďalších viac ako 1 200 vojakov

Išlo o jednu z prvých audiencií nového pontifika.

Ševčuk pápeža pozval na návštevu Ukrajiny a odovzdal mu zoznam zajatcov zadržiavaných Ruskom. Vatikán po audiencii na pozvánku neodpovedal, uviedla tlačová agentúra AP.

Počas nedeľňajšej modlitby, a tiež počas audiencie s pútnikmi z cirkví východného obradu tento týždeň, Lev XIV. apeloval na ukončenie vojny a vyjadril solidaritu s ukrajinským ľudom.

„Vo svojom srdci nosím utrpenie milovaného ukrajinského ľudu. Nech sa urobí všetko pre to, aby sa čo najskôr dosiahol skutočný, spravodlivý a trvalý mier. Nech sú oslobodení všetci zajatci a nech sa deti vrátia k svojim rodinám,“ povedal v nedeľu.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Pápež vyzval na mier na Ukrajine a v Pásme Gaze Čítajte 

Vatikánsky štátny tajomník kardinál Pietro Parolin povedal, že je „predčasné“ uvažovať o možnej pápežskej návšteve Kyjeva, ktorú počas pondelkového telefonátu s pápežom navrhol aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Ako AP pripomína, Vatikán má tradíciu diplomatickej neutrality. Lev prisľúbil, že „vynaloží všetko úsilie“, aby sa pokúsil priviesť Rusko a Ukrajinu k rokovaciemu stolu.

„Svätá stolica je vždy pripravená pomôcť pri spájaní nepriateľov, tvárou v tvár, (pomôcť im) hovoriť spolu, aby národy na celom svete opäť našli nádej a získali späť dôstojnosť, ktorú si zaslúžia, dôstojnosť mieru,“ vyhlásil Lev.

„Národy nášho sveta túžia po mieri a ja apelujem na ich vodcov z celého srdca: Poďme sa stretnúť, poďme sa porozprávať, poďme rokovať!“ dodal.

Na nedeľnej inauguračnej omši pápeža Leva XIV. by sa mal zúčastniť aj Zelenskyj a americkú delegáciu bude viesť americký viceprezident J.D. Vance.

Vatikán sa pod vedením pápeža Františka usiloval o výmenu zajatcov, ako aj o návrat ukrajinských detí odvlečených na územia okupované Ruskom. (TASR)

Šéf Kremľa odmietol prísť na rokovania v Istanbule a stretnúť sa tam s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenskym.

„Čo sa dnes stalo, je len ďalším dôkazom toho, že je to Putin, kto otáľa. Je to Putin, kto spôsobuje odklad prímeria. Ukrajina sa už dávno, pred niekoľkými mesiacmi, jasne vyjadrila, že bude mať 30-dňové bezpodmienečné prímerie, a my už dávno hovoríme, že je to Putin, kto tomuto mieru stojí v ceste,“ povedal.

Britský minister obrany John Healey zase uviedol, že spojenci Ukrajiny teraz „musia konať“ a „vyvíjať tlak na Putina“. Vyzval pritom na ďalšie sankcie voči Rusku.

„Musíme na Putina vyvinúť tlak, ktorý ho privedie k rokovaciemu stolu,“ povedal Healey po tom, ako sa vo štvrtok v Berlíne stretol so svojím nemeckým rezortným kolegom Borisom Pistoriusom. „Teraz je čas na to, aby rokoval a ukončil boje,“ dodal.

Britský minister obrany John Healey (vľavo) a nemecký minister obrany Boris Pistorius po stretnutí v Berlíne. (zdroj: TASR/AP/dpa)

Pistorius podľa správy agentúry AFP uviedol, že práve „Putin má moc ukončiť vojnu“ a mohol odcestovať do Istanbulu, rokovať a nariadiť prímerie.

Dodal, že v reakcii na najnovšie kroky Ruska zaznamenal akúsi „zmenu tónu“ zo strany predstaviteľov USA. Zdôraznil však, že je potrebné počkať, aké budú prípadné dôsledky. (TASR)

Zelenskyj pri tejto príležitosti zverejnil na sociálnych sieťach fotografiu, na ktorej sú aj s manželkou Olenou vo vyšívanom odeve.

Kým Zelenskyj má čiernu košeľu s bielou a červenou výšivkou, jeho manželka má bohato riasenú bielu blúzku s výrezovou výšivkou.

V sprievodnom texte Zelenskyj pripomenul, že „každý vzor na ukrajinskej vyšyvanke nesie silu nášho rodu, našich tradícií, našej histórie“ a vyžaruje „silu mnohých ľudí, vďaka ktorým sme všetci nažive“. Tradičnú výšivku označil za „puto prenášané z pokolenia na pokolenie, ktoré si musíme vážiť a ceniť“ a zachovať pre ďalšie generácie.

Pôvodná vyšyvanka je biela, ale v súčasnosti sú už vyšyvanky dostupné v akejkoľvek farbe. Vzory sa líšia v závislosti od regiónu. Nosením tejto košele Ukrajinci dávajú najavo svoj patriotizmus. Organizujú sa aj takzvané vyšyvankové pochody na podporu ľudových tradícií. Deň vyšyvanky býva obvykle v tretí štvrtok mesiaca máj.

(zdroj: Volodymyr Zelenskyy/X)

Reagoval tak na výroky nemeckého ministra zahraničných vecí Johanna Wadephula, ktorý tejto požiadavke Trumpa predtým vyjadril podporu. Na rokovaniach v rámci Aliancie sa podľa Pistoriusa bude pravdepodobne hovoriť o zvýšení výdavkov na tri percentná HDP alebo viac.

Informuje o tom agentúra DPA.

Spojenci v Severoatlantickej aliancii sa v roku 2014 zaviazali, že budú na obranu vyčleňovať dve percentá svojho HDP. Trump však na členské štáty teraz nalieha, aby prispievali až piatimi percentami HDP. Zo všetkých členov Aliancie je k tomuto cieľu najbližšie Poľsko, ktoré chce dať tento rok na svoju obranu 4,7 percenta HDP.

Wadephul na neformálnom stretnutí ministrov zahraničných vecí krajín NATO v tureckej Antalyi Trumpov návrh verejnej podporil. Podľa svojich slov sa na tom zhodol so šéfom americkej diplomacie Marcom Rubiom.

Šéf nemeckej diplomacie zároveň dal najavo, že investície do obrany vo výške tri a pol percenta HDP by boli dostačujúce za predpokladu, že ďalšie percento a pol by sa vynakladalo na vojenskú infraštruktúru. Takýto prístup nedávno predstavil generálny tajomník NATO Mark Rutte.

Pistorius nepovažuje percentuálny podiel HDP pri obranných výdavkoch za príliš dôležitý. „Dôležité je, aby sa ciele spôsobilostí NATO, ktoré sa potom stanovia, plnili rýchlo, komplexne a včas,“ povedal. Neskôr tiež podľa DPA vyjadril nesúhlas s vyjadreniami svojho kolegu.

„Teší ma veľmi, veľmi dobrý štart, ktorý som mal a mám s mojím kolegom, ministrom zahraničných vecí Wadephulom. Zároveň vie rovnako dobre ako ja, že rozpočet na obranu je stanovený v sekcii 14, čo je môj rezort,“ dodal Pistorius. (TASR)

Rubio uviedol, že neočakáva prelom v rozhovoroch medzi Ukrajinou a Ruskom v Istanbule, kam Moskva vyslala len delegáciu na nižšej úrovni.

Uviedol to po neformálnych rokovaniach ministrov zahraničných vecí krajín NATO, ktoré sa konali v tureckej Antalyi, informuje agentúra AFP a stanica Sky News.

Rubio povedal, že v piatok sa v Istanbule stretne s tureckým ministrom zahraničných vecí a tiež s ukrajinskou delegáciou. Čo sa však týka samotných priamych rokovaní Ukrajiny s Ruskom, šéf americkej diplomacie uviedol, že USA od nich nemajú „veľké očakávania“.

Zopakoval pritom skoršie štvrtkové tvrdenie Trumpa, že riešenie vojny na Ukrajine si vyžaduje rozhovory medzi ním a Putinom.

„Dúfam, že sa mýlim. Dúfam, že zajtra dosiahnu obrovský pokrok... Ale úprimne povedané, neverím, že dôjde k prelomu, dokým sa prezident Trump nestretne tvárou v tvár s prezidentom Putinom a nevytýči svoje zámery ohľadom ďalšieho postupu,“ povedal Rubio. Uviedol tiež, že po tom, ako sa skončia rozhovory v Istanbule, USA rozhodnú, kedy by mohlo dôjsť k stretnutiu Trumpa s Putinom.

Šéf americkej diplomacie uznal, že ruská delegácia v Istanbule nie je na takej úrovni, „ako sme dúfali“. Oznámil tiež, že v Istanbule sa v piatok stretne s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Andrijom Sybihom, zatiaľ čo s ruskou delegáciou sa stretne nižšie postavený predstaviteľ USA. (TASR)

Informovala o tom ruská štátna agentúra TASS s odvolaním sa na nemenovaný zdroj, ktorý označila za blízky k organizácii rozhovorov.

TASS už skôr písala, že rozhovory budú pravdepodobne odložené na piatok.

Ukrajinská delegácia, ktorá je na ceste z Ankary do Istanbulu, má ešte dnes pricestovať do istanbulského paláca Dolmabahçe, kde sa prvé priame rokovania po troch rokoch vojny majú konať, ale dnes sa rozhovory neuskutočnia, napísal na svojom webe ruský denník Kommersant.

Podľa neho sa dnes večer s ruskou delegáciou stretne šéf tureckej diplomacie Hakan Fidan. Schôdzku medzitým podľa agentúr potvrdil hovorca tureckého ministerstva zahraničia, podľa ktorého sa toto stretnutie uskutoční v paláci Dolmabahçe. (ČTK)

Oznámil to v Berlíne nemecký minister obrany Boris Pistorius na stretnutí so svojím britským kolegom Johnom Healeym, zameranom na implementáciu tzv. Dohody z Trinity House, bilaterálnej dohody o vojenskej spolupráci medzi Nemeckom a Britániou podpísanej vlani v októbri.

Informuje o tom agentúra DPA.

„Konkrétne to znamená, že sme začali vyvíjať zbraňové systémy s dosahom viac ako 2000 kilometrov,“ povedal Pistorius. Súčasná situácia vo svete podľa neho jednoznačne ukazuje, že je potrebné preklenúť všetky medzery v obranných schopnostiach, a to čo najrýchlejšie.

Vývojom presnej zbrane s dlhým dosahom prevzali obe krajiny vedúcu úlohu v európskom projekte ELSA (European Long-Range Strike Approach) zameranom na schopnosť zničiť vojenské zariadenia alebo dôležitú infraštruktúru potenciálneho nepriateľa aj v hĺbke jeho územia, konštatovala DPA.

O vývoji novej zbrane v spolupráci s Nemeckom informoval Healey už pred svojou cestou do Nemecka, neuviedol však podrobnosti o časovom harmonograme ani rozpočte projektu. S Pistoriusom diskutoval aj o spoločnom obstarávaní torpéd Sting Ray pre námorné hliadkové a prieskumné lietadlá P-8 Poseidon a nákupe pontónových mostov pre nemecké ozbrojené sily vyrobených v Británii. (TASR)