Raši hovoril s ukrajinským veľvyslancom aj o povojnovej obnove krajiny

„Ukrajina preukázala všetku ochotu zrealizovať prímerie a mierové rokovania bez predchádzajúcich podmienok,“ povedal Wadephul na pôde nemeckého parlamentu.

"Teraz očakávame od pána Putina, aby prišiel k rokovaciemu stolu,“ dodal. Podľa neho každý, kto chce mier v Európe, musí rokovať teraz a „na ťahu je pán Putin“.

Holandsko je v stave pohotovosti označovanom Alfa od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu z februára 2022. Teraz však prechádza na úroveň Alfa plus, ktorá je druhou najnižšou v šesťstupňovom systéme pohotovosti.

Vyhlásenie tohto nového stavu pohotovosti je dôsledkom „zvýšených hrozieb“ v Európe. Sprísnené bezpečnostné opatrenia vyžadujú od vojenského personálu, aby intenzívnejšie sledoval podozrivé osoby a vozidlá, ako aj bezpilotné lietadlá, uviedlo ministerstvo obrany.

Dôvodom tohto kroku je zverejnenie výročnej správy holandskej Vojenskej spravodajskej a bezpečnostnej služby (MIVD). V nej sa uvádza, že zahraničné mocnosti sú „čoraz viac pripravené páchať sabotáže, a to aj v blízkosti holandských hraníc“. Konkrétnu hrozbu proti vojenskému objektu však MIVD v súčasnosti neeviduje.

MIVD ešte v apríli uviedla, že ruskí hackeri sa pri vlaňajšom útoku na holandskú infraštruktúru zamerali na verejné zariadenia. O aký objekt išlo, bližšie nespresnila.

Bývalá holandská ministerka obrany Anka Bijleveldová pred „kybernetickou vojnou“ s Ruskom varovala už v roku 2018. Svojho času to vyhlásila po údajnom pokuse o hackerský útok na sídlo Organizácie pre zákaz chemických zbraní (OPCW) v Haagu. V dôsledku toho boli z Holandska vyhostení štyria údajní členovia ruskej vojenskej rozviedky GRU. (TASR)

Tvrdia to podľa holandských médií zdroje z Aliancie. Administratíva prezidenta 

Na minuloročnom summite NATO vo Washingtone sa zišla Rada NATO - Ukrajina, prostredníctvom ktorej sa Zelenskyj pripojil k lídrom členských štátov Aliancie ako rovnocenný člen, napísal denník NL Times.

Tento formát stretnutia, ktorý je v súčasnosti pravidelnou súčasťou podujatí NATO, si však USA na summite v Haagu neprajú, uviedli nemenované zdroje. Spojené štáty majú v tejto veci vraj podporu aj ďalších členských štátov vrátane Maďarska.

Napriek tomu mnohé krajiny podľa holandského denníka považujú stretnutie Rady NATO - Ukrajina za dôležité, a preto je možné, že sa uskutoční aspoň schôdzka na úrovni ministrov zahraničných vecí a obrany.

Diplomati uviedli, že Zelenskyj by mohol prísť do Haagu a zúčastniť sa na večeri, ktorú bude pre ostatných lídrov hostiť holandský kráľ Viliam Alexander, a aj na ďalších stretnutiach, ktoré prebehnú mimo oficiálneho programu summitu NATO v dňoch 24. až 25. júna.

Účasť Trumpa na stretnutí na najvyššej úrovni v Haagu potvrdil v utorok americký stály predstaviteľ pri Aliancii Matt Whitaker.

Očakáva sa, že na summite NATO prijmú členské štáty rozhodnutie zvýšiť svoje obranné výdavky. (TASR)

Dvaja zo zranených sú vo vážnom stave, uviedli miestne úrady na sociálnej sieti. Už dnes ráno útok ruského dronu na nákladné auto v Sumskej oblasti pripravil o život jedného človeka a ďalších dvoch zranil, uviedol starosta Sum Artem Kobzar.

Sumská oblasť, ktorá susedí s ruskou Kurskou oblasťou, čelí prakticky každý deň ostreľovaniu nepriateľom, uviedla agentúra Unian.

Pripomenula, že 6. mája si výbuch ruskej rakety na predmestí oblastného centra Sumy vyžiadal tri životy: 20-ročné dievča zahynulo na mieste, dospelý muž a chlapec podľahli zraneniam v nemocnici.

Ďalších šesť ľudí, prevažne deti, utrpelo zranenia. A 35 obetí mal ruský útok na Sumy z 13. apríla, keď centrum mesta zasiahli krátko po sebe dve ruské rakety.

Členstvo v oboch združeniach krajín má podporu vyššiu ako 70 percent.

Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky v deviatich krajinách východnej a strednej Európy Globsec Trends 2025, ktorého výsledky organizácia prezentovala na tlačovej konferencii.

„Ďalšia otázka bola, či by respondenti bránili svoju krajinu v prípade, ak by bola napadnutá cudzím štátom. Tu vidíme, že áno, vo väčšine krajín je to tak. Slovensko je výnimkou v tomto regióne, kde len 49 percent respondentov Slovenska by išlo a bránilo krajinu, ak by bola napadnutá cudzím štátom. Sú to obrovské rozdiely, hlavne keď to porovnávame s Poľskom, kde tá ochota brániť svoju krajinu je na úrovni 84 percent,“ uviedla analytička Centra pre demokraciu a odolnosť organizácie Globsec Katarína Klingová.

Z prieskumu vyplynulo, že v rámci regiónu si 73 percent respondentov myslí, že ich krajina by mala zvyšovať výdavky na obranu. Na Slovensku je to 63 percent opýtaných. Viac ako dve tretiny slovenských respondentov zároveň súhlasia so zavedením dobrovoľnej vojenskej služby. Pre porovnanie - v Poľsku je to 89 percent.

Dáta zároveň ukázali, že väčšina ľudí na Slovensku aj v regióne si myslí, že demokracia je pre danú krajinu prospešná. Približne 43 percent respondentov si však myslí, že demokracia neexistuje a svet je tajne ovládaný elitami. Je to mierny podpriemer oproti všetkým sledovaným krajinám.

Rusko vníma podľa prieskumu ako hrozbu na Slovensku polovica opýtaných. Ako hrozba sú niektoré jeho činnosti vnímané viac - 54 percent respondentov zo Slovenska. Nezrovnalosť v názoroch respondentov je silnejšia pri Číne, ktorú vníma ako hrozbu 33 percent obyvateľov Slovenska. Obavy sa však zvýšili na 51 percent, keď bola otázka smerovaná priamo na konkrétnu kategóriu čínskych aktivít.

„Základná premisa je to, že keď sa spýtame povedzme na tú bezpečnostnú hrozbu, tak myslím si, že často si ľudia predstavia, že je to o fyzickom napadnutí,“ uviedla Klingová. Spoločnosti je podľa nej potrebné vysvetliť koncept hybridných hrozieb. Po napadnutí Ukrajiny sa miera vnímania Ruska ako hrozby zvýšila. (TASR)

Uviedla to analytická a poradenská spoločnosť ExPro, ktorej údaje zverejnila agentúra Reuters.

Podľa ExPro dosiahli rezervy plynu v ukrajinských zásobníkoch k 11. máju zhruba 6 miliárd kubických metrov (m3). V porovnaní s celkovou kapacitou ukrajinských zásobníkov, ktorá predstavuje vyše 30 miliárd m3, sú tak naplnené na menej než 20 %.

Na porovnanie, v rovnakom období minulého roka dosahovala naplnenosť 31,7 %. Ukrajina bola prinútená výrazne zvýšiť odber plynu zo zásobníkov a dovoz suroviny zo zahraničia v dôsledku útokov Ruska, ktoré poškodili ťažobné zariadenia na východe krajiny.

Spoločnosť ExPro dodala, že od začiatku súčasného obdobia napĺňania zásobníkov, ktoré sa začalo v polovici apríla, bolo do ukrajinských zásobníkov natlačených 610 miliónov m3 plynu. Z toho väčšina v tomto mesiaci.

„Tempo napĺňania zásobníkov je v tohtoročnom máji vyššie než pred rokom. Od začiatku mesiaca bolo do nich natlačených viac než 350 miliónov m3 plynu, čo medziročne predstavuje rast o 33 %,“ uviedla ExPro. Firma odhaduje, že do konca mája by mohli rezervy Ukrajiny dosiahnuť 6,6 miliardy m3 plynu.

Bývalý šéf ukrajinskej prepravnej sústavy GTSO Serhij Makogon pritom v apríli uviedol, že Ukrajina potrebuje na vykurovaciu sezónu 2025/2026 doviezť okolo 6,3 miliardy m3 suroviny, pretože jej vlastné rezervy klesli na historické minimum.

Ukrajinská štátna ropná a plynárenská spoločnosť Naftogaz v tejto súvislosti oznámila, že rokuje s vládou a medzinárodnými finančnými inštitúciami s cieľom získať jednu miliardu eur na nákup vyše 2 miliárd m3 plynu na zimnú vykurovaciu sezónu.

Naftogaz dodal, že si zároveň zakontrahoval 300 miliónov m3 amerického LNG. Dodávky by mala zabezpečiť poľská PKN Orlen. (TASR)

Pred časom do neho údajne narazil ruský dron. Sumu, ktorú prisľúbilo Francúzsko, oznámili na výročnej konferencii Európskej banky pre obnovu a rozvoj v Londýne, píše  agentúra AFP.

Ukrajina obviňuje Rusko, že pri útoku v noci na 14. februára použilo dron s vysoko výbušnou hlavicou, ktorý zasiahol kryt 4. energetického bloku odstavenej elektrárne Černobyľ. Radiácia v jej okolí sa po poškodení sarkofágu nezvýšila. Britský denník The Guardian tvrdí, že opravy by mohli vyjsť na desiatky miliónov eur, podľa EBOR je však ešte skoro na presné vyčíslenie nákladov.

Černobyľská elektráreň sa 26. apríla 1986 stala dejiskom jednej z najhorších jadrových katastrof v dejinách. Definitívne bola odstavená v decembri 2000. Bezprostredne po napadnutí Ukrajiny vo februári 2022 okupovali elektráreň ruskí vojaci. Opustili ju v apríli 2022 a Ukrajina ju odvtedy udržuje pod osobitnou vojenskou kontrolou.

Francúzsko po februárovom incidente ponúklo finančné prostriedky „na podporu obnovy kľúčových funkcií“ betónového sarkofágu. Vo vyhlásení EBOR sa uvádza, že prisľúbené peniaze „podporia opatrenia na opravu vonkajšieho opláštenia s cieľom zastaviť vnikanie vody.

Zásah dronom podľa európskej banky znemožnil fungovanie systémov, ktoré mali zabezpečiť 100-ročnú životnosť krytu, a výrazne zvýšil riziko ďalšieho zhoršovania stavu, ak by nebol urýchlene núdzovo opravený.

„Z dlhodobého hľadiska sa vykonajú práce na obnovení základnej funkčnosti zariadenia, aby sa minimalizovalo uvoľňovanie ďalšieho kontaminovaného prachu do životného prostredia,“ dodala banka.

Príspevok Francúzska sa pripíše na medzinárodný účet určený pre Černobyľ a spravovaný bankou EBOR, na ktorom bolo predtým 25 miliónov eur. Paríž uviedol, že záväzok svedčí o dlhodobej francúzskej podpore Ukrajiny a dúfa, že bude podnetom pre prísľuby od ďalších krajín. (TASR)