EÚ údajne plánuje zvýšiť clá na dovoz niektorých tovarov z Ukrajiny

Dvaja zo zranených sú vo vážnom stave, uviedli miestne úrady na sociálnej sieti. Už dnes ráno útok ruského dronu na nákladné auto v Sumskej oblasti pripravil o život jedného človeka a ďalších dvoch zranil, uviedol starosta Sum Artem Kobzar.

Sumská oblasť, ktorá susedí s ruskou Kurskou oblasťou, čelí prakticky každý deň ostreľovaniu nepriateľom, uviedla agentúra Unian.

Pripomenula, že 6. mája si výbuch ruskej rakety na predmestí oblastného centra Sumy vyžiadal tri životy: 20-ročné dievča zahynulo na mieste, dospelý muž a chlapec podľahli zraneniam v nemocnici.

Ďalších šesť ľudí, prevažne deti, utrpelo zranenia. A 35 obetí mal ruský útok na Sumy z 13. apríla, keď centrum mesta zasiahli krátko po sebe dve ruské rakety. (ČTK)

Informovali o tom z odboru komunikácie Kancelárie NR SR. Slovensko má podľa Rašiho záujem aktívne sa zapojiť do obnovy Ukrajiny, najmä v prihraničných regiónoch, kde vidí potenciál na realizáciu spoločných rozvojových projektov.

Raši s veľvyslancom hovoril aj o pokračovaní humanitárnej podpory Slovenska pre Ukrajinu a spoločnom úsilí pri povojnovej obnove krajiny. „Slovensko má záujem aktívne participovať na obnove Ukrajiny, predovšetkým v pohraničných oblastiach, kde vidíme reálny priestor pre efektívne cezhraničné iniciatívy,“ uviedol predseda NR SR.

Šéf parlamentu ocenil ochotu Ukrajiny viesť mierové rokovania a hľadať diplomatické riešenia. „Vítam každú iniciatívu smerujúcu k dosiahnutiu mieru. Je povzbudivé, že Ukrajina deklaruje pripravenosť rokovať v Turecku o možných cestách k uzavretiu prímeria,“ myslí si. Ukrajinu vníma ako stabilného a spoľahlivého partnera v regióne. „Životným záujmom Slovenska je mať za suseda nezávislú, demokratickú a prosperujúcu Ukrajinu,“ zdôraznil.

Národná rada SR je podľa neho pripravená zdieľať slovenské skúsenosti z fungovania parlamentnej demokracie. „Národné parlamenty zohrávajú kľúčovú úlohu pri presadzovaní potrebných reforiem. Sme pripravení podeliť sa o naše poznatky a podporiť Ukrajinu tam, kde to bude najviac prínosné,“ uzavrel. (TASR)

Členstvo v oboch združeniach krajín má podporu vyššiu ako 70 percent.

Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky v deviatich krajinách východnej a strednej Európy Globsec Trends 2025, ktorého výsledky organizácia prezentovala na tlačovej konferencii.

„Ďalšia otázka bola, či by respondenti bránili svoju krajinu v prípade, ak by bola napadnutá cudzím štátom. Tu vidíme, že áno, vo väčšine krajín je to tak. Slovensko je výnimkou v tomto regióne, kde len 49 percent respondentov Slovenska by išlo a bránilo krajinu, ak by bola napadnutá cudzím štátom. Sú to obrovské rozdiely, hlavne keď to porovnávame s Poľskom, kde tá ochota brániť svoju krajinu je na úrovni 84 percent,“ uviedla analytička Centra pre demokraciu a odolnosť organizácie Globsec Katarína Klingová.

Z prieskumu vyplynulo, že v rámci regiónu si 73 percent respondentov myslí, že ich krajina by mala zvyšovať výdavky na obranu. Na Slovensku je to 63 percent opýtaných. Viac ako dve tretiny slovenských respondentov zároveň súhlasia so zavedením dobrovoľnej vojenskej služby. Pre porovnanie - v Poľsku je to 89 percent.

Dáta zároveň ukázali, že väčšina ľudí na Slovensku aj v regióne si myslí, že demokracia je pre danú krajinu prospešná. Približne 43 percent respondentov si však myslí, že demokracia neexistuje a svet je tajne ovládaný elitami. Je to mierny podpriemer oproti všetkým sledovaným krajinám.

Rusko vníma podľa prieskumu ako hrozbu na Slovensku polovica opýtaných. Ako hrozba sú niektoré jeho činnosti vnímané viac - 54 percent respondentov zo Slovenska. Nezrovnalosť v názoroch respondentov je silnejšia pri Číne, ktorú vníma ako hrozbu 33 percent obyvateľov Slovenska. Obavy sa však zvýšili na 51 percent, keď bola otázka smerovaná priamo na konkrétnu kategóriu čínskych aktivít.

„Základná premisa je to, že keď sa spýtame povedzme na tú bezpečnostnú hrozbu, tak myslím si, že často si ľudia predstavia, že je to o fyzickom napadnutí,“ uviedla Klingová. Spoločnosti je podľa nej potrebné vysvetliť koncept hybridných hrozieb. Po napadnutí Ukrajiny sa miera vnímania Ruska ako hrozby zvýšila. (TASR)

Uviedla to analytická a poradenská spoločnosť ExPro, ktorej údaje zverejnila agentúra Reuters.

Podľa ExPro dosiahli rezervy plynu v ukrajinských zásobníkoch k 11. máju zhruba 6 miliárd kubických metrov (m3). V porovnaní s celkovou kapacitou ukrajinských zásobníkov, ktorá predstavuje vyše 30 miliárd m3, sú tak naplnené na menej než 20 %.

Na porovnanie, v rovnakom období minulého roka dosahovala naplnenosť 31,7 %. Ukrajina bola prinútená výrazne zvýšiť odber plynu zo zásobníkov a dovoz suroviny zo zahraničia v dôsledku útokov Ruska, ktoré poškodili ťažobné zariadenia na východe krajiny.

Spoločnosť ExPro dodala, že od začiatku súčasného obdobia napĺňania zásobníkov, ktoré sa začalo v polovici apríla, bolo do ukrajinských zásobníkov natlačených 610 miliónov m3 plynu. Z toho väčšina v tomto mesiaci.

„Tempo napĺňania zásobníkov je v tohtoročnom máji vyššie než pred rokom. Od začiatku mesiaca bolo do nich natlačených viac než 350 miliónov m3 plynu, čo medziročne predstavuje rast o 33 %,“ uviedla ExPro. Firma odhaduje, že do konca mája by mohli rezervy Ukrajiny dosiahnuť 6,6 miliardy m3 plynu.

Bývalý šéf ukrajinskej prepravnej sústavy GTSO Serhij Makogon pritom v apríli uviedol, že Ukrajina potrebuje na vykurovaciu sezónu 2025/2026 doviezť okolo 6,3 miliardy m3 suroviny, pretože jej vlastné rezervy klesli na historické minimum.

Ukrajinská štátna ropná a plynárenská spoločnosť Naftogaz v tejto súvislosti oznámila, že rokuje s vládou a medzinárodnými finančnými inštitúciami s cieľom získať jednu miliardu eur na nákup vyše 2 miliárd m3 plynu na zimnú vykurovaciu sezónu.

Naftogaz dodal, že si zároveň zakontrahoval 300 miliónov m3 amerického LNG. Dodávky by mala zabezpečiť poľská PKN Orlen. (TASR)

Pred časom do neho údajne narazil ruský dron. Sumu, ktorú prisľúbilo Francúzsko, oznámili na výročnej konferencii Európskej banky pre obnovu a rozvoj v Londýne, píše  agentúra AFP.

Ukrajina obviňuje Rusko, že pri útoku v noci na 14. februára použilo dron s vysoko výbušnou hlavicou, ktorý zasiahol kryt 4. energetického bloku odstavenej elektrárne Černobyľ. Radiácia v jej okolí sa po poškodení sarkofágu nezvýšila. Britský denník The Guardian tvrdí, že opravy by mohli vyjsť na desiatky miliónov eur, podľa EBOR je však ešte skoro na presné vyčíslenie nákladov.

Černobyľská elektráreň sa 26. apríla 1986 stala dejiskom jednej z najhorších jadrových katastrof v dejinách. Definitívne bola odstavená v decembri 2000. Bezprostredne po napadnutí Ukrajiny vo februári 2022 okupovali elektráreň ruskí vojaci. Opustili ju v apríli 2022 a Ukrajina ju odvtedy udržuje pod osobitnou vojenskou kontrolou.

Francúzsko po februárovom incidente ponúklo finančné prostriedky „na podporu obnovy kľúčových funkcií“ betónového sarkofágu. Vo vyhlásení EBOR sa uvádza, že prisľúbené peniaze „podporia opatrenia na opravu vonkajšieho opláštenia s cieľom zastaviť vnikanie vody.

Zásah dronom podľa európskej banky znemožnil fungovanie systémov, ktoré mali zabezpečiť 100-ročnú životnosť krytu, a výrazne zvýšil riziko ďalšieho zhoršovania stavu, ak by nebol urýchlene núdzovo opravený.

„Z dlhodobého hľadiska sa vykonajú práce na obnovení základnej funkčnosti zariadenia, aby sa minimalizovalo uvoľňovanie ďalšieho kontaminovaného prachu do životného prostredia,“ dodala banka.

Príspevok Francúzska sa pripíše na medzinárodný účet určený pre Černobyľ a spravovaný bankou EBOR, na ktorom bolo predtým 25 miliónov eur. Paríž uviedol, že záväzok svedčí o dlhodobej francúzskej podpore Ukrajiny a dúfa, že bude podnetom pre prísľuby od ďalších krajín. (TASR)

Maďarský parlamentný Výbor pre národnú bezpečnosť prerokoval kauzu ukrajinských tajných služieb a na následnej tlačovej konferencii člen výboru a predseda parlamentnej frakcie vládnej strany Fidesz Máté Kocsis menoval Ukrajincov vyhostených z Maďarska v súvislosti s uvedenou kauzou.

S odvolaním sa na server magyarnemzet.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Kocsis médiá informoval spolu so štátnym tajomníkom zodpovedným za riadenie Vojenskej národnej bezpečnostnej služby Zsoltom Barthelom-Rúzsom.

Podľa jeho slov maďarská tajná služba už dlhší čas vnímala intenzívnu činnosť ukrajinských tajných služieb namierených voči Maďarsku. Dodal, že veľká časť informácií, ktoré zazneli na zasadnutí výboru, bude utajená na 50 rokov.

Povedal však, že ukrajinská strana zverejnila minulý piatok (9.5.) citlivé informácie bez predchádzajúcej konzultácie a maďarské služby na to museli reagovať. Kocsis tiež zverejnil mená ukrajinských špiónov vyhostených Maďarskom.

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó minulý piatok oznámil, že Maďarsko vyhostilo dvoch ukrajinských špiónov pracujúcich pod diplomatickým krytím.

„My Maďari chceme mier a odmietame vojnu, nedovolíme, aby bolo Maďarsko zatiahnuté do vojny. To sú niektoré z dôvodov diskreditačnej kampane, ktorú spustila Ukrajina. Navyše Maďari v súčasnosti rozhodujú o tom, či sa Ukrajina má stať členom EÚ,“ povedal Szijjártó vo videu na Facebooku po tom, čo Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) v piatok dopoludnia oznámila zadržanie dvoch príslušníkov maďarských tajných služieb.

„Dnes boli z Maďarska vyhostení dvaja agenti pracujúci pod diplomatickým krytím na ukrajinskom veľvyslanectve v Budapešti,“ dodal šéf maďarskej diplomacie.

SBU vyhlásila, že podozrieva dvojicu príslušníkov maďarských tajných služieb zo zhromažďovania spravodajských informácií v Zakarpatskej oblasti susediacej s Maďarskom, okrem iného o polohe systémov protivzdušnej obrany.

„SBU prvýkrát v histórii Ukrajiny odhalila sieť agentov maďarskej vojenskej rozviedky, ktorá vykonávala špionážnu činnosť v neprospech našej krajiny,“ uvádza sa v jej vyhlásení. Podľa SBU mala okrem zhromažďovania informácií zisťovať názory miestnych obyvateľov, najmä scenáre ich správania v prípade vstupu maďarských vojsk do tohto regiónu.

Obaja podozriví boli vraj pod dohľadom maďarského vojenského spravodajského dôstojníka, ktorého SBU identifikovala. Jedným zo zadržaných je 40-ročný bývalý vojak z ukrajinského mesta Berehovo, ktorého maďarská strana vraj naverbovala v roku 2021. Aktivovaný bol podľa SBU v septembri 2024.

Druhým zadržaným je bývalý príslušník ukrajinských ozbrojených zborov, ktorý odišiel do výslužby v roku 2025, tvrdí SBU.

„Je zrejmé, že na Ukrajine sa často používa protimaďarská propaganda, ktorá sa v mnohých prípadoch ukázala ako úplne nepodložená,“ znela prvá reakcia Szijjártóa, ktorý vyzval na opatrnosť v prípade akýchkoľvek správ, ktoré sa objavia „v takejto ukrajinskej propagande“. (TASR)

Europoslanec Zdechovský chce, aby eurokomisia pripravila legislatívne opatrenia smerujúce k plošnému zákazu používania symbolov sovietskeho režimu a súčasnej ruskej vojenskej agresie tak, ako tomu bolo v prípade nacistických symbolov.

Výzvu už stihli podporiť ďalší českí europoslanci Danuše Nerudová, Jan Farský či Ondřej Kolář.

„Sovietsky komunizmus, ktorého symbolom bol kosák a kladivo, je zodpovedný za smrť viac ako 100 miliónov ľudí po celom svete. Režimy založené na marxisticko-leninskej dogme devastovali celé národy, ničili demokratické inštitúcie, väznili, mučili a vraždili svojich odporcov. Totalitná ideológia Sovietskeho zväzu stála na rovnakom základe zla a nenávisti ako nacizmus. Nie je preto dôvod, prečo by mali byť ich symboly posudzované odlišne,“ argumentuje Zdechovský vo výzve na svojom webe.

Podľa europoslanca sme svedkami pokračujúcej agresie Ruska proti Ukrajine. „Symbol Z, používaný ruskou armádou a jej propagandistami, sa stal synonymom pre vraždenie, deportáciu civilistov, mučenie a okupáciu suverénneho územia,“ uvádza s tým, že tento znak, ktorý sa radí po bok hákového kríža a sovietskeho kosáka s kladivom, je symbolom ideológie, ktorá si neváži ľudský život a pohŕda slobodou. (SITA)

Nemecko podľa neho rozhodne vystúpi proti všetkým ruským pokusom o jej destabilizáciu. Krajina pod jeho vedením bude podľa Merza spoľahlivým a predvídateľným partnerom a úzko spolupracovať bude s Francúzskom, Poľskom, ale aj s malými a strednými štátmi v Európskej únii. Dôležitá je podľa kancelára tiež transatlantická jednota.

Úvod vládneho vyhlásenia Merz venoval vojne na Ukrajine. "Nie sme účastníkom vojny a ani ním nebudeme. Ale nie sme ani nezúčastnenou treťou stranou alebo neutrálnym sprostredkovateľom, "zdôraznil kancelár.

Vo vojne, ktorú pred viac ako tromi rokmi rozpútalo Rusko na príkaz Putina, sa podľa Merza rozhoduje o mierovom usporiadaní Európy. V prejave ocenil ako "príkladnú a historickú" reakciu svojho predchodcu vo funkcii Olafa Scholza, ktorý bol kancelárom v čase ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022.

Rusko podľa Merza porušilo všetky pravidlá, ktoré vznikli po druhej svetovej vojne. Ruský štát a jeho pomocníci podľa neho vraždia v mnohých európskych mestách, podnikajú kybernetické útoky, ničia káble na dne morí. Proti všetkým pokusom o destabilizáciu Európy Nemecko ale rozhodne vystúpi, sľúbil Merz.

Predpokladom zachovania mieru v Európe je podľa neho aj silná nemecká armáda. Vo vyhlásení sľúbil, že jeho vláda vynaloží všetky potrebné finančné prostriedky, aby z nemeckého bundeswehru vytvorila najsilnejšiu konvenčnú armádu v Európe. (ČTK)