Brazílsky prezident sa pokúsi presvedčiť Putina, aby osobne rokoval so Zelenským

Informovala o tom ruská štátna agentúra TASS.

"Ruská delegácia bude čakať na ukrajinskú delegáciu v Istanbule 15. mája," povedal hovorca. Ohľadom zloženia delegácie sa podľa neho čaká na príslušný pokyn Putina.

Putin, na ktorého príkaz Rusko vo februári 2022 začalo rozsiahlu inváziu na Ukrajinu, v noci na nedeľu prejavil ochotu viesť priame rokovania s Ukrajinou vo štvrtok v Istanbule. Najprv sa podľa neho majú konať rokovania o "základných príčinách" konfliktu a až počas nich potom bude prípadne možné dosiahnuť dohodu o pokoji zbraní.

Ruský prezident tak nepriamo reagoval na výzvu Ukrajiny a vrcholných predstaviteľov kľúčových európskych krajín na 30-dňové bezpodmienečné prímerie, ktoré sa malo začať v pondelok. V prípade, že by Rusko termín nedodržalo, pohrozili mu ďalšími sankciami.

Uviedli pritom, že tento postup má podporu Spojených štátov a prezidenta Donalda Trumpa. Rusko podľa Kyjeva svoje útoky neobmedzilo, len za dnešnú noc ale vyslalo na Ukrajinu 145 dronov.

Zelenskyj na Putinov návrh na priame rozhovory uviedol, že vo štvrtok bude v Turecku osobne a bude tam čakať na Putina. O možnosti pricestovať do Istanbulu sa v pondelok zmienil americký prezident Trump, ktorý sa prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou snaží sprostredkovať. (ČTK)

Lipavský to povedal pred odletom na neformálne stretnutie ministrov zahraničných vecí krajín NATO v Turecku.

Ruská hrozba podľa neho nezmizne ani po pokoji zbraní na Ukrajine. Jej realistické chápanie by malo byť základom pre všetky zmeny v rámci NATO vrátane modernizácie a posilňovania obranyschopnosti, uviedol Lipavský.

Dodal, že Rusko nevedie len konvenčnú vojnu na Ukrajine, ale bojuje proti všetkým krajinám, ktoré Ukrajinu podporujú.

Cieľom stretnutia ministrov v Turecku je pripraviť obsah blížiaceho sa summitu NATO v Haagu, ktorý sa podľa slov šéfa českej diplomacie bude venovať najmä otázkam obrany a odstrašenia. „ČR podporuje návrh generálneho tajomníka (Marka) Rutteho, ktorý chce Alianciu posilniť – potrebujeme ju rýchlejšiu, silnejšiu a takú, kde si aj štáty férovejšie rozdelia svoje záväzky,“ povedal minister.

Očakáva, že v Haagu bude potvrdený záväzok z vlaňajšieho summitu vo Washingtone poskytovať Ukrajine bezpečnostnú pomoc v hodnote najmenej 40 miliárd dolárov ročne. Považuje za logické, že aj vzhľadom na zmeny v politike USA vzrastie rola európskych štátov. Lipavský tiež verí, že Aliancia si udrží či prípadne ešte posilní organizačnú rolu v koordinácii tejto pomoci.

Český minister by si želal, aby bola Ukrajina jedného dňa členom NATO. „Verím, že výsledkom akýchkoľvek mierových rokovaní bude obhajoba ukrajinskej suverenity vrátane možnosti, aby bola členom NATO. Jedným z cieľov ruskej agresie však je tomu zabrániť, to si musíme povedať na rovinu,“ podotkol. (TASR)

Má ísť aj o niektoré poľnohospodárske produkty. Informuje o tom agentúra TASS, ktorá sa odvolala na denník Financial Times.

Ak rozhodnutie vstúpi do platnosti, dotkne sa kukurice, cukru, medu a hydiny, uviedli zdroje denníka FT, podľa ktorých Brusel plánuje zaviesť clá na viaceré tovary, ktoré boli doteraz od ciel oslobodené. Už existujúce clá by sa mali „podstatne zvýšiť“.

FT spresnil, že Európska komisia rokuje s Kyjevom o novej obchodnej dohode, ale súbežne pracuje na prechode od voľného obchodu k protekcionistickým opatreniam.

Poľský minister pre európske záležitosti Adam Szlapka 10. apríla počas vystúpenia na podnikateľskom fóre EÚ - Ukrajina v Bruseli uviedol, že EÚ prijala konečné rozhodnutie nepredĺžiť Ukrajine obchodné preferencie po 5. júni.

Od roku 2016 platí medzi EÚ a Ukrajinou dohoda o prehĺbenej a komplexnej zóne voľného obchodu, ktorá umožnila európskemu spoločenstvu zachovať clá na značný objem ukrajinského vývozu. Od 4. júna 2022 EÚ zrušila clá na ukrajinský vývoz pôvodne na jeden rok a následne toto zvýhodnenie predĺžila. (TASR)

Informovalo o tom ukrajinské letectvo. Jedného mŕtveho a niekoľkých zranených hlásia ukrajinské úrady.

"K 09:00 (8:00 SELČ) bolo 80 potvrdených zostrelov útočných bezpilotných lietadiel typu Šáhíd (a ďalších typov dronov) na východe, severe, západe a v strede krajiny," uviedlo ukrajinské letectvo.

Približne 42 strojov, ktoré označilo ako imitácie úderných dronov, podľa neho zmizlo z radarov bez toho, aby spôsobili škody.

Tie sú však po nočnom ruskom útoku podľa ukrajinských vzdušných síl v Sumskej, Charkovskej, Odeskej, Doneckej a Kirovohradskej oblasti. Podrobnosti letectvo neuviedlo.

V prihraničnej Sumskej oblasti zomrel jeden človek a ďalší dvaja boli zranení v dôsledku ruského útoku, ktorého cieľom bol nákladný automobil, uviedol starosta Sum Artem Kobzar.

O troch zranených po ruských nočných útokoch dronmi informuje charkovská oblastná prokuratúra. Šéf Rivnenskej oblasti na západe krajiny Oleksandr Koval uviedol, že pri ruskom útoku dvaja ľudia utrpeli zranenia. (ČTK)

Informovalo o tom nemecké generálne zastupiteľstvo. Podľa denníka Der Spiegel plánovali útočiť pomocou balíkov s výbušninou.

Týkajú sa hlavne tzv. ruskej tieňovej flotily tankerov, ktorú Moskva údajne využíva na obchádzanie sankcií na vývoz ropy. Šéfovia diplomacie štátov EÚ ich majú oficiálne schváliť v utorok 20. mája. S odvolaním sa na poľské predsedníctvo Rady EÚ o tom informuje agentúra AFP.

Najnovší balík cieli na približne 200 ropných tankerov, ktoré Rusko údajne využíva na obchádzanie západných sankcií. Dotkne sa aj zahraničných spoločností pre dodávanie tovarov ruskej armáde. Na sankčný zoznam údajne pribudnú aj desiatky ďalších ruských predstaviteľov, ktorým bude zakázaný pobyt v štátoch EÚ a zmrazia sa tam aj ich aktíva.

Balík zavádza sankcie aj voči osobám z Ruska zodpovedným za kybernetické útoky, porušovanie ľudských práv a sabotáže v Európe. Podľa zdrojov agentúry AFP je 17. balík sankcií v porovnaní s predchádzajúcimi pomerne obmedzený, pretože EÚ sa ťažšie dokáže dohodnúť na nových cieľoch. Bol pripravovaný ešte pred posledným ultimátom európskych lídrov v súvislosti s mierovým úsilím na Ukrajine pod vedením USA.

Európski lídri Moskve cez víkend pohrozili „masívnymi sankciami“, ak nepristúpi na 30-dňové prímerie podporované Ukrajinou, Európou a Spojenými štátmi. Nemecký kancelár Friedrich Merz v utorok Moskvu varoval, že bude čeliť ďalším sankciám, ak tento týždeň nedôjde k „skutočnému pokroku“ pri dosiahnutí mieru na Ukrajine.

Putin navrhol, aby sa priame a bezpodmienečné rokovania Moskvy s Kyjevom konali 15. mája v Istanbule. Zelenskyj vyhlásil, že sa na nich zúčastní osobne. Účasť na rokovaniach zvažoval aj Trump, no nakoniec vyhlásil, že sa ich zúčastní šéf americkej diplomacie Marco Rubio. (TASR)

„Spojeneckí ministri budú pokračovať v politickej príprave samitu lídrov NATO, ktorý sa uskutoční koncom júna v holandskom Haagu. Absolvujú aj pracovnú večeru na pozvanie tureckého ministra zahraničných vecí Hakana Fidana,“ priblížil rezort zahraničia.

Podotkol, že neformálne ministerské zasadnutie a plánovaný samit lídrov sa uskutočňujú v čase výrazných geopolitických zmien, ktorým dominuje aj otázka mierového ukončenia vojny na Ukrajine.

„Hlavnými témami rokovania aliančných spojencov preto ostávajú prispôsobovanie výdavkov na obranu, možnosti obranného priemyslu, spolupráca s partnerskými krajinami a budúcnosť transatlantických vzťahov s cieľom potvrdiť princíp kolektívnej obrany a posilniť európsky pilier Severoatlantickej aliancie,“ dodalo (TASR)

Táto schôdzka závisí od vývoja rokovaní Ukrajiny s Ruskom, ktoré by sa mali uskutočniť tento týždeň v Istanbule, doplnila agentúra AFP, píše TASR.

AFP doplnila, že Zelenskyj to uviedol v rozhovore pre päť zahraničných médií, s ktorých novinármi sa stretol dva dni pred avizovanými rusko-ukrajinskými rokovaniami v Istanbule.

Pápež Lev bude v nedeľu na Námestí svätého Petra vo Vatikáne slúžiť svoju inauguračnú omšu, na ktorej sa očakáva aj účasť niekoľkých zahraničných lídrov.

Rokovania delegácií Ruska a Ukrajiny by sa v Istanbule mali konať od štvrtka. Zelenskyj už avizoval, že do Turecka odcestuje a že sa v Ankare stretne s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom. Rusko zatiaľ neoznámilo, či sa na rokovaní v Istanbule zúčastní aj prezident Vladimir Putin.

„Dostali sme sa do bodu, keď nevieme, čo sa stane zajtra,“ uviedol Zelenskyj v rozhovore pre zahraničné médiá.

Zelenskyj mal v pondelok svoj prvý telefonát s pápežom Levom, ktorého pri tejto príležitosti pozval na návštevu Ukrajiny. Lev vo svojom prvom nedeľnom príhovore k pútnikom vo Vatikáne vyzval na „skutočný, spravodlivý a trvalý mier“ na Ukrajine. (TASR)