Európska únia zvažuje sprísnenie protiruských sankcií

Šéf Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny Oleh Synehubov uviedol, že Rusi zvrhli tri riadené letecké bomby. O život prišiel 80-ročný muž a 70-ročná žena.

Ďalší štyria - tri ženy vo veku 88, 83 a 67 rokov a 69-ročný muž - utrpeli zranenia a sú v starostlivosti zdravotníkov. 

"Nepriateľ naďalej terorizuje obyvateľov Charkovskej oblasti," napísal Synehubov na sociálnej sieti Telegram.

Tie sa podľa očakávaní uskutočnia vo štvrtok v tureckom meste Istanbul.

Trump účasť Rubia potvrdil počas svojej návštevy Saudskej Arábie, o ďalších prípadných členoch americkej delegácie sa nezmienil.

Agentúra Reuters predtým s odvolaním sa na svoje zdroje informovala, že za americkú stranu pôjdu do Turecka Trumpovi vyslanci Steve Witkoff a Keith Kellogg.

Ich účasť potvrdil aj nemenovaný vysokopostavený predstaviteľ Bieleho domu pre stanicu NBC News. Podľa neho sám Trump do Turecka napokon nepôjde, i keď to ešte v pondelok naznačoval.

Iný činiteľ americkej administratívy však podľa stanice CNN povedal, že Trumpova prípadná účasť je naďalej otvorená a bude závisieť do veľkej miery od toho, či bude na rozhovoroch prítomný aj Putin. Takéto úvahy potvrdil aj Kellogg. „Dúfame, že sa objaví aj prezident Putin, a potom príde aj prezident Trump,“ povedal americký generál vo výslužbe pre stanicu Fox News.

Priame rokovania navrhol ruský prezident Vladimir Putin na 15. mája, jeho iniciatíve však prechádzala požiadavka Ukrajiny, aby súhlasil s 30-dňovým prímerím, k čomu sa nevyjadril.

„Koncom tohto týždňa, pravdepodobne vo štvrtok, sa v Turecku uskutočnia rozhovory, ktoré by mohli priniesť celkom dobré výsledky,“ povedal Trump s tým, že Rubio sa „tam chystá“ a stretne sa aj so šéfom sýrskej diplomacie Asadom Šajbáním. (TASR)

Ako informuje web Ukrajinská pravda, povedal to pre televízny kanál Fox News osobitný splnomocnenec amerického prezidenta pre Ukrajinu Keith Kellogg.

Osobitný splnomocnenec zdôraznil, že USA sa v prvom rade zasadzujú za „komplexné prímerie“, po ktorom budú musieť strany prediskutovať ďalšie otázky vrátane štatútu určitých území, Záporožskej jadrovej elektrárne, návratu ukrajinských detí a vyhliadok Ukrajiny na členstvo v NATO.

„Hovoríme o silách odolnosti… (To zahŕňa) Britov, Francúzov, ako aj Nemcov a teraz vlastne aj Poliakov," vyjadril sa Kellogg v súvislosti s uvažovaným nasadením zahraničných síl na Ukrajine. (SITA)

„Urobíme všetko pre to, aby sa toto stretnutie uskutočnilo,“ povedal Zelenskyj novinárom v Kyjeve a dodal, že urobí všetko pre dosiahnutie prímeria. Na rokovania v Turecku bol podľa neho pozvaný aj šéf Bieleho domu.

„Nepoznám rozhodnutie amerického prezidenta, ale ak potvrdí účasť, myslím, že by to bol ďalší podnet pre Putina, aby prišiel,“ pokračoval Zelenskyj.

Agentúra Reuters s odvolaním sa na tri bezpečnostné zdroje v utorok informovala, že na možné rokovania prídu za americkú stranu vyslanci prezidenta USA Steve Witkoff a Keith Kellogg.

Putin podľa ukrajinského prezidenta nechce žiadne rokovania o ukončení viac ako tri roky trvajúcej vojny na Ukrajine. „Som presvedčený, že Putin nechce ukončiť vojnu, nechce prímerie, nechce žiadne rokovania,“ uviedol. (TASR)

Nikto v Európe nie je podľa neho pripravený akceptovať, že sa hranice na kontinente menia vojenskou silou, a preto neradno podceňovať odhodlanie európskych lídrov. Rusku takisto pohrozil výrazným sprísnením sankcií EÚ, ak tento týždeň nedôjde k skutočnému pokroku k mieru na Ukrajine.

Merz na spoločnej tlačovej konferencii s gréckym premiérom Kyriakosom Mitsotakisom v Berlíne vyzval ruského prezidenta Vladimira Putina, aby sa vo štvrtok v tureckom Istanbule stretol s ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským a rokoval s ním o prímerí a mieri. Privítal, že Zelenskyj s týmto už vopred súhlasil a tiež ocenil jeho odvahu, že je ochotný osobne sa zúčastniť na rokovaniach „aj napriek extrémne ťažkým podmienkam“.

„Teraz je skutočne na Putinovi, aby túto ponuku na rokovania prijal a súhlasil s prímerím. Loptička je jednoznačne na strane Ruska,“ podotkol spolkový kancelár.

Avšak v prípade, že ruská vláda so zastavením bojov či rozhovormi nebude súhlasiť, Európska únia je podľa Merza pripravená uvaliť na Rusko ďalšie sankcie zamerané na energetický a finančný sektor.

Merz trvá na tom, že vojna na Ukrajine sa musí skončiť. „A preto poskytujeme aj vojenskú pomoc a ak to bude potrebné, budeme Ukrajinu vojensky podporovať ešte mnoho rokov, ak sa táto vojna nezastaví," prisľúbil Merz.

„Nikto z nás nie je pripravený akceptovať, že vojenská sila zmení hranice v Európe. Ak to dovolíme, budeme svedkami ďalšej vojenskej agresie voči iným európskym krajinám,“ varoval. (TASR)

Ruský prezident podľa ruských tlačových agentúr tvrdil, že ukrajinským úradom sa darí mobilizovať do ozbrojených síl najviac 30-tisíc mužov mesačne.

Nových vojakov sa ruské úrady snažia získať vysokými platmi a odmenami, aby sa vyhli nepopulárnej mobilizácii, pred ktorou na jeseň 2022 utiekli do cudziny státisíce Rusov.

V bojoch na Ukrajine zahynulo alebo utrpelo zranenia asi 900-tisíc ruských vojakov, povedal na začiatku apríla novinárom nemenovaný vysokopostavený činiteľ NATO na okraj schôdzky ministrov zahraničných vecí aliancie v Bruseli. Mŕtvych je štvrť milióna. Len za tohtoročný február NATO ruské straty odhaduje na viac ako 35 100.

Ruská ekonomika sa súčasne potýka s dopadmi sankcií, ktoré Západ na Moskvu uvalil po rozpútaní vojny. Veľké európske krajiny hrozia sprísnením sankcií, ak Rusko nepristúpi na prímerie.

Podľa Putina je Západ ochotný škodiť sám sebe, len aby poškodil Rusko. "Musíme minimálne minimalizovať negatívne následky," povedal podľa agentúry TASS.

Putin pripustil, že ruskú ekonomiku sužuje vysoká inflácia, proti ktorej je nutné "zakročiť", ale tak, aby "sa nezmrazila sama ekonomika". Nutné je "mäkké pristátie", ktoré dovolí centrálnej banke znížiť kľúčovú sadzbu, vysvetlil šéf štátu podľa agentúry TASS.

Ruský prezident pri stretnutí so zástupcami ruských podnikateľov tiež hovoril o podmienkach, za ktorých Moskva umožní návrat západných firiem do Ruska. 

Putin tvrdil, že sa na neho obracajú zástupcovia veľkých západných spoločností, ktoré so "slzami" odchádzali z Ruska po rozpútaní vojny proti Ukrajine, a prosí, aby im dovolil znovu podnikať v Rusku. Ospravedlnenie ale stačiť nebude a ak návrat tej či onej firmy nebude pre Rusko výhodný, nájde sa podľa prezidenta tisíc zámienok pre ich odmietnutie.

"Ubezpečujem vás, že medzi tisíckou príčin bude 999 presne zodpovedať požiadavkám Svetovej obchodnej organizácie. A kvôli tej jednej povedieme spory na súdoch. Minimálne 15 rokov," vyhlásil šéf štátu podľa denníka Kommersant.

Ruskí podnikatelia podľa agentúry TASS navrhli, aby sa západný biznis vracal do Ruska prostredníctvom spoločných podnikov s ruskými partnermi, ktorí by tieto firmy kontrolovali. (ČTK)