Trump vraj zvažuje cestu do Istanbulu, Rusko podľa neho na prímerie pristúpi

„Ukrajina vždy podporovala diplomaciu. Som pripravený prísť do Turecka. Bohužiaľ, svet stále nedostal od Ruska jasnú odpoveď na početné návrhy na prímerie,“ uviedol v pravidelnom večernom vyhlásení Zelenskyj, ktorý sa v sobotu s lídrami Francúzka, Nemecka, Británie a Poľska dohodol na návrhu najmenej 30-dňového bezpodmienečného zastavenia bojov.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan predtým po telefonáte so Zelenským potvrdil, že je pripravený hostiť priame rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom, ktoré navrhol šéf Kremľa Vladimir Putin.

Zelenskyj vyjadril ochotu sa s Putinom stretnúť osobne, no len za predpokladu, že Rusko bude súhlasiť s návrhom na 30-dňové prímerie. Moskva sa k účasti Putina alebo zloženiu ruskej delegácie zatiaľ nevyjadrila, hovorca Kremľa Dmitrij Peskov iba povedal, že Rusko je vo všeobecnosti pripravené viesť vážne rozhovory o dlhodobom riešení vojny na Ukrajine a ultimáta od západných krajín neakceptuje.

„Moskva celý deň mlčala k návrhu na priame stretnutie. Veľmi zvláštne mlčanie,“ povedal Zelenskyj s tým, že Rusko naďalej pokračuje v ostreľovaní a útokoch, no túto vojnu bude musieť ukončiť. „Čím skôr, tým lepšie. Nemá zmysel pokračovať v zabíjaní,“ dodala ukrajinská hlava štátu. (TASR)

Stretnutie ministrov Francúzska, Nemecka, Talianska, Poľska, Španielska, Británie i vysokej predstaviteľky EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku sa uskutočnilo vo formáte Weimar+, ktorý vznikol vo februári v reakcii na zmenu postoja USA k vojne na Ukrajine a bezpečnosti v Európe.

Zo spoločného vyhlásenia zverejneného britskou vládou vyplýva, že ministri vyjadrili plnú podporu bezpečnosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc.

„Rusko doteraz neprejavilo žiadny vážny úmysel dosiahnuť pokrok. Musí tak urobiť bezodkladne. Pripojili sme sa k výzve Ukrajiny na okamžité, úplné a bezpodmienečné 30-dňové prímerie s cieľom vytvoriť priestor na rokovania o spravodlivom, komplexnom a trvalom mieri,“ uvádza sa v texte.

Ministri sa zhodli, že budú s Ukrajinou spolupracovať na iniciatívach zameraných na posilnenie jej ozbrojených síl a priemyselných kapacít i doplnenie zásob munície a vybavenia. Rovnako vyjadrili odhodlanie poskytnúť Ukrajine pevné bezpečnostné záruky. To podľa vyhlásenia zahŕňa preskúmanie možnosti vytvorenia koalície vzdušných, pozemných i námorných zabezpečovacích síl, ktoré by mohli prispieť k vytvoreniu dôvery v budúci mier a k obnoveniu ukrajinskej armády.

Pokiaľ ide o ďalšie sankcie, uviedli, že budú presadzovať „ambiciózne opatrenia“ s cieľom „znížiť schopnosť Ruska viesť vojnu obmedzením príjmov Kremľa, narušením jeho tieňovej flotily, sprísnením stropu cien ropy a znížením nášho zostávajúceho dovozu ruských energonosičov“.

„Necháme ruské štátne aktíva v našich jurisdikciách zmrazené, pokým Rusko neukončí svoju agresiu a nezaplatí za spôsobené škody,“ dodali vo vyhlásení.

Hostiteľ stretnutia, šéf britskej diplomacie David Lammy, podľa AFP nové sankcie voči Rusku neohlásil, ako sa očakávalo. Agentúra poukázala na to, že viaceré z opatrení uvedených vo vyhlásení už boli predstavené. (TASR)

Podľa Kubiliusa sa spravodajské služby Nemecka, Dánska a ďalších krajín domnievajú, že Rusko bude mať kapacitu na útok na EÚ do roku 2030 alebo „dokonca skôr, v priebehu najbližších troch rokov“.

„Ak na Ukrajine nastane mier alebo prímerie, (Rusi) budú naďalej vyrábať a hromadiť také množstvá zbraní, ktoré im nakoniec umožnia začať novú agresiu,“ povedal eurokomisár pre obranu.

Kubilius zdôraznil, že EÚ úplne podporuje nastolenie mieru na Ukrajine, ale „mier nebude znamenať, že Rusko prestane pripravovať ďalšie agresie, či už opäť proti Ukrajine, alebo proti členským štátom EÚ či NATO“. (SITA, Ukrajinská pravda)

Turecko by mohlo vo štvrtok 15. mája v Istanbule hostiť priame rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom, ktoré navrhol šéf Kremľa Vladimir Putin. Zelenskyj vyjadril ochotu sa s Putinom osobne stretnúť, no len za predpokladu, že Rusko bude súhlasiť s návrhom na 30-dňové prímerie. Moskva sa k účasti Putina zatiaľ nevyjadrila.

„Chcel by som zopakovať, že sme pripravení prispieť k týmto stretnutiam a radi ich budeme hostiť,“ povedal Erdogan po telefonáte so Zelenským. „Nedávnymi kontaktmi sa otvorila nová príležitosť. Dúfame, že táto príležitosť nebude premárnená,“ dodal. S ruským prezidentom podľa agentúry TASS hovoril už v nedeľu.

Cestu do Istanbulu a možnú účasť na rusko-ukrajinských rokovaniach podľa svojich slov zvažuje aj americký prezident Donald Trump, ktorý bude v tom čase na návšteve regiónu, kde navštívi Spojené arabské emiráty, Saudskú Arábiu i Katar. Na rozhovory do Turecka pôjde, ak usúdi, že v nich bude možné dosiahnuť pokrok. Trump si taktiež myslí, že Rusko pristúpi na návrh 30-dňového prímeria, s ktorým prišla Ukrajina a jej európski spojenci. (TASR)

Oznámil Charles Fries, zástupca generálneho tajomníka Európskej služby pre vonkajšiu činnosť.

„V piatok Kaja Kallasová (vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci) oznámila, že EÚ investuje 1 miliardu eur do ukrajinského obranného priemyslu. ... Ale to nie je všetko. V nasledujúcich dvoch týždňoch vynaložíme ďalších 900 miliónov eur na nákup zbraní a munície pre Ukrajinu, pričom to všetko bude financované zo ziskov zo zmrazených ruských aktív," povedal Charles Fries.

Štátny tajomník maďarského ministerstva zahraničných vecí Levente Magyar uviedol, že stretnutie, ktoré sa malo konať na Ukrajine, sa pre túto „významnú a citlivú záležitosť“ nemôže uskutočniť. Ako však dodal, Maďarsko „zostáva otvorené dialógu“.

Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) v piatok oznámila zadržanie dvoch príslušníkov maďarských tajných služieb. SBU ich podozrieva zo zhromažďovania spravodajských informácií v Zakarpatskej oblasti susediacej s Maďarskom, okrem iného o polohe systémov protivzdušnej obrany.

Šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó následne informoval, že v rámci odvetných krokov Maďarsko vyhostilo dvoch ľudí, o ktorých tvrdí, že pracovali ako špióni na ukrajinskom veľvyslanectve v Budapešti. Ukrajina následne takisto vyhostila dvoch maďarských diplomatov. (TASR)

Fidan vyjadril presvedčenie, že obom stranám sa aj napriek ich rozdielnym pozíciám podarí v najbližších dňoch dosiahnuť kompromis. 

Situácia je podľa Fidana momentálne v slepej uličke, pretože Ukrajina chce najprv prímerie a potom rozhovory, zatiaľ čo Rusko požaduje najprv rozhovory a až následne prímerie.

„Vyzývame obe strany, aby sa čo najskôr skontaktovali a odštartovali prímerie,“ vyhlásil turecký minister na tlačovej konferencii v Ankare.