Zelenskyj je pripravený osobne sa stretnúť s Putinom v Turecku

„Aby sa mohli začať akékoľvek mierové rokovania, musí byť prímerie. Nemôže sa rokovať počas paľby,“ vyhlásila Kallasová v Londýne pred stretnutím ministrov zahraničných vecí Nemecka, Británie, Francúzska, Talianska, Španielska a Poľska v rámci skupiny Weimar+ o Ukrajine. Dodala, že „na Rusko je potreba vyvinúť tlak, pretože hrá hry“.

„Na to chcieť mier sú potrební dvaja. Na vojnu stačí jeden. Vidíme, že Rusko jednoznačne chce vojnu,“ uviedla Kallasová s odvolaním sa na informácie o tom, že Rusko v noci zaútočilo na územie Ukrajiny s viac ako sto bezpilotnými útočnými dronmi.

Šéfka európskej diplomacie sa kladne stavia k možnosti novej dohody o spolupráci v oblasti bezpečnosti a obrany medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom, ktorý by mohla byť podpísaná budúci týždeň na prvom vzájomnom summite od Brexitu. Podľa Kallasovej je vzťah s Veľkou Britániu „v týchto turbulentných časoch veľmi dôležitý“. (TASR)

Píše to agentúra Reuters. Zelenskyj s pápežom hovoril o prímerí či návrate ukrajinských detí zavlečených do Ruska. Ukrajinský prezident označil rozhovor za veľmi vrelý a konštruktívny. Vatikán ho zatiaľ nekomentoval.

Tlačový odbor od štvrtka, keď bol pápež zvolený, však neinformoval o žiadnom telefonáte či inom podobnom rokovaní medzi pápežom a ďalšími hlavami štátu.

Moskva nielen obnovuje svoj arzenál, ale tiež presúva nové delostrelecké jednotky k hraniciam Severoatlantickej zmluvy (NATO).

Podľa Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru dosiahli ruské výdavky na obranu v minulom roku približne 149 miliárd dolárov. To je o 38 % viac ako v roku 2023 a dvakrát toľko ako v roku 2015.

„Rusko vyrába oveľa viac delostrelectva, aj s pomocou iných krajín, ako potrebuje na vojnu s Ukrajinou,“ povedal Reesink. Tiež poznamenal, že Rusko presúva delostrelectvo k hraniciam s pobaltskými krajinami a Fínskom. „Pre nás to ukazuje, že si budujú kapacity,“ podotkol spravodajský predstaviteľ.

Podľa jeho názoru, akonáhle bude dosiahnutá dohoda s Ukrajinou, do roka by Rusko mohlo byť pripravené na nový konflikt, za predpokladu, že sa nezmení jeho vojenská produkcia. „Holandsko, rovnako ako ostatné krajiny NATO, je vo fáze programu posilnenej pripravenosti, aby sme sa uistili, že budeme pripravení, ak sa tak stane,“ povedal Reesink.

Podľa neho väčšina ministerstiev v krajine v súčasnosti čelí škrtom v rozpočte, s výnimkou rozpočtu na obranu. Spravodajský dôstojník poznamenal, že krajina by sa mala pripraviť na možný útok. „Musím priznať, že počas ostatných 20 až 30 rokov sme trochu váhali, ale teraz sa toto uvedomenie opäť vrátilo,“ povedal Reesink. (SITA)

Protivzdušná obrana dokázala zneškodniť celkovo 55 dronov rôznych typov. Zničených bolo tiež ďalších asi tridsať dronov, ktoré slúžili ako návnada pre systémy protivzdušnej obrany. O osude ostatných sa oznámenie letectva nezmieňuje.

Ukrajinské železnice Ukrzaliznycia nad ránom na telegrame uviedli, že počas ruského dronového útoku na civilný nákladný vlak v Doneckej oblasti utrpel zranenia rušňovodič.

"Návrhy na prímerie sú ignorované, nepriateľské útoky na železničnú infraštruktúru a koľajové vozidlá pokračujú," napísal podnik.

Nočné útoky tiež zranili jedného človeka a poškodili obytné budovy v Odeskej oblasti, uviedla regionálna správa podľa agentúry AFP.

Ruské ministerstvo obrany medzi polnocou a deviatou hodinou rannej SELČ o ukrajinskom vzdušnom útoku neinformovalo. (ČTK)

Povedal to pred stretnutím ministrov zahraničných vecí skupiny Weimar+. 

„Bolo jasne povedané, že najskôr by malo platiť prímerie. Ukrajina je na to pripravená,“ povedal. „Nemecko teraz očakáva, že Rusko bude súhlasiť s prímerím a potom bude pripravené rokovať,“ dodal.

Ruský prezident Vladimir Putin v nedeľu navrhol uskutočnenie priamych rokovaní s Ukrajinou bez akýchkoľvek podmienok 15. mája v Istanbule. Podľa prezidenta chce Rusko „reštartovať“ mierové rozhovory, ktoré obe krajiny viedli v roku 2022.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj reagoval, že je pripravený sa tento týždeň v Turecku s Putinom osobne stretnúť. Vyzval ho však, aby sa Rusko pripojilo k 30-dňovému prímeriu navrhnutému spojencami Kyjeva, ktoré má začať platiť od pondelka 12. mája. (TASR)

Bývalý veľvyslanec Andrij Melnyk v Nemecku agentúre DPA naznačil, že by to mohol byť len pokus zastrieť nedostatočnú vojenskú pomoc krajine, ktorá sa už viac ako tri roky bráni rozsiahlej ruskej agresii.

Merz cez víkend pri návšteve Kyjeva uviedol, že za jeho vedenia "nebudú debaty o dodávkach zbraní, ich ráži, zbraňových systémoch a podobne vedené pred zrakmi verejnosti". Obmedzením verejných informácií o dodávkach zbraní sa má dosiahnuť "strategická nejednoznačnosť", a zabrániť tak Rusku získať akúkoľvek strategickú výhodu.

Podľa Melnyka, ktorý bol v rokoch 2015 až 2022 ukrajinským veľvyslancom v Nemecku, je ale Merzovo rozhodnutie zlé. "Vyvoláva to zlé spomienky na dobu, keď predchádzajúca vláda na jar 2022 chcela utajením zastrieť chýbajúcu vojenskú pomoc," uviedol. "Putin musí presne vedieť, čo konkrétne nová nemecká vláda vojensky robí, aby ho donútila k spravodlivému a trvalému mieru," dodal Melnyk.

Vláda bývalého kancelára Olafa Scholza tajila od februára do júna 2022, akú pomoc Kyjevu pre jeho obranu proti ruskej agresii poskytuje. Neskôr o nej pravidelne podrobne informovala. Utajovanie dodávok zbraní a ďalšej pomoci Merz ako predák opozície kritizoval. Povedal vtedy okrem iného, že sa vláda "bez nutnosti vystavuje podozreniu, že nedodržiava svoje prísľuby".

Melnyk, ktorý je novoveľvyslancom Ukrajiny pri OSN, viedol zastupiteľský úrad svojej krajiny v Nemecku v čase, keď Rusko vo februári 2022 podniklo inváziu na Ukrajinu.

V Nemecku je známy ako tvrdý a často nevyberavý kritik váhavého postoja niektorých nemeckých politikov k pomoci Ukrajine. Nemecko teraz patrí k najväčším podporovateľom Ukrajiny, vojenskými dodávkami jej pomáha podľa objemu najviac po Spojených štátoch. Nový nemecký kancelár Merz minulý týždeň Zelenského ubezpečil o neutíchajúcej podpore.

Podľa agentúry DPA vyvolalo Merzovo rozhodnutie debatu o tom, či súvisí s prípadnými dodávkami striel s plochou dráhou letu Tuarus. Bývalý kancelár Scholz ich Kyjevu dodať odmietal, Merz naznačil, že by ich Nemecko pod jeho vedením dodať mohlo. (ČTK)