Ruská armáda útočila aj v priebehu Putinom vyhláseného prímeria

Zasiahnutými majú byť štyri stíhacie bombardéry Su-34, a to na základni Marinovka pri meste Volgograd približne 900 kilometrov od ukrajinských hraníc, uviedla armáda na platforme Telegram.

Operáciu podľa vyhlásenia armády vykonalo armádne oddelenie špeciálnych operácií spolu s ukrajinskou tajnou službou SBU a ďalšími vojenskými zložkami. „Podľa predbežných informácií boli zasiahnuté štyri lietadlá, konkrétne Su-34, ako aj technicko-prevádzkové zariadenia, v ktorých sa vykonáva servis a opravy rôznych bojových lietadiel,“ uviedla ukrajinská armáda. Dodala však, že rozsah škôd v Marinovke sa ešte zisťuje.

Ruská armáda sa k správe bezprostredne nevyjadrila. (TASR)

Ruské ministerstvo zahraničných vecí si predvolalo nemeckého veľvyslanca v Moskve Alexandra Grafa Lambsdorffa a tlmočilo mu ostrý protest v súvislosti s údajnými zásahmi nemeckých orgánov proti zástupcom ruských médií v Nemecku, informovala agentúra AFP. Nemecký diplomat tieto obvinenia odmietol a označil ich za nepodložené.

Ruská strana upozornila, že je neprípustné, aby nemecké úrady pokračovali v praxi „systematického prenasledovania ruských novinárov v Nemecku a v pokusoch o obmedzenie ich profesionálnych aktivít pod rôznymi zámienkami“.

Ruský rezort diplomacie súčasne varoval, že „takéto otvorene nepriateľské konanie nemeckých orgánov sa nevyhnutne stretne s reakciou ruskej strany.“

Najnovší spor medzi Ruskom a Nemeckom sa začal po tom, ako ruský novinár Sergej Feoktistov, pôsobiaci v Berlíne ako vedúci pobočky medzinárodnej televíznej stanice a spravodajského portálu

Russia Today (RT), obvinil nemeckú políciu zo zhabania pasov svojej rodiny, aby jej údajne zabránila skryť sa po tom, čo Feoktistov dostal príkaz opustiť územie Nemecka. V reakcii na to Moskva varovala pred odvetnými opatreniami.

Krajinský imigračný úrad v Berlíne začiatkom júna Feoktisovovi oznámil, že zamieta jeho žiadosť o predĺženie povolenia na pobyt a nariaďuje mu opustiť krajinu najneskôr 19. augusta. Nedávno pri návrate do Berlína mu však nedovolili vystúpiť z lietadla.

Rusko opakovane obviňuje západné krajiny zo zlého zaobchádzania s ruskými novinármi a zavádzania obmedzení pre ruské médiá pôsobiace v zahraničí.

Európska únia v roku 2022 na svojom území zakázala hlavný spravodajský kanál Moskvy Russia Today a obvinila Kremeľ, že ho využíva na šírenie pre prokremeľskej propagandy a dezinformácií o svojej vojenskej operácii na Ukrajine.

Rusko pritom na svojom území blokuje prístup k desiatkam západných médií a zaviedlo obmedzenia na spravodajstvo o vojne, ktorú vo februári 2022 rozpútalo proti Ukrajine. Okrem toho niekoľko západných novinárov dostalo zákaz vstupu na územie Ruska. (TASR)

V noci na 27. júna podľa predbežných informácií zasiahli štyri lietadlá Su-34 a servisný hangár.

Základňa Marinovka leží pri meste Volgograd približne 900 kilometrov od ukrajinských hraníc, uviedla armáda na platforme Telegram.

Lietadlá Su-34 vykonávajú raketové útoky aj bombardovanie. V ruských vzdušných silách sú klasifikované ako stíhačky v prvej línii

Ruský prezident ale dodal, že to nie je prekvapujúce a strany diskutujú o možnom ďalšom kole rokovaní.

Ruská a ukrajinská delegácia si na mierových rokovaniach v Turecku vymenili memorandá, v ktorých obe strany načrtli svoje predstavy o ukončení viac ako tri roky trvajúcej vojny.

„Pokiaľ ide o memorandá, podľa očakávania sa nestalo nič prekvapujúce. Ide o dve úplne protichodné memorandá,“ povedal Putin na tlačovej konferencii v bieloruskom Minsku.

Putin podľa agentúry Reuters vyjadril nádej, že pokračujúci dialóg medzi stranami konfliktu pomôže zmenšiť rozdiely predložených návrhov.

Vyjednávači Moskvy a Kyjeva sú podľa slov ruského prezidenta v neustálom kontakte. Dosiaľ sa uskutočnili dve kolá rusko-ukrajinských mierových rokovaní v tureckom Istanbule. Rozhovory však neviedli k posunu k ukončeniu vojny.

Strany sa však dohodli na rozsiahlej výmene vojnových zajatcov a padlých vojakov. Tieto výmeny prebehli postupne v uplynulých týždňoch.

Ďalšie kolo rozhovorov by sa podľa Putina mohlo znova konať v Turecku, hoci čas a miesto konania ešte neboli dohodnuté. Zároveň oznámil, že Rusko je pripravené odovzdať Ukrajine ďalších 3000 zajatých ukrajinských vojakov.

Stanica Sky News informuje, že Putin zároveň vyhlásil, že Rusko a Spojené štáty sa začínajú zbližovať vďaka americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi.

Tvrdí, že si šéfa Bieleho domu „veľmi váži“ a je ochotný sa s ním stretnúť. „Vo všeobecnosti sa vďaka prezidentovi Trumpovi vzťahy medzi Ruskom a Spojenými štátmi začínajú stabilizovať,“ uviedol ruský prezident.

Putin tiež povedal, že Rusko plánuje dlhodobo znižovať vojenské výdavky. Tvrdí, že Ruská federácia je vystavené tlaku v súvislosti s rozpočtom v dôsledku zvýšených výdavkov na obranu, čo podľa neho zvýšilo infláciu.

Priznal, že Rusko vynakladá na potreby obrany 6,3 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), čo predstavuje 13,5 bilióna rubľov (takmer 147 miliárd eur). „To je veľa,“ konštatoval ruský prezident.

Šéf Kremľa reagoval aj na zvýšenie obranných výdavkov zo strany NATO na päť percent HDP, na ktorom sa členské štáty dohodli v stredu na summite Aliancie v Haagu. Putin tento krok odsúdil ako „agresívny“ záväzok členov Severoatlantickej aliancie. (TASR)

Má podozrenie, že išlo o sabotáž a že za ňou stojí Rusko. Odvoláva sa na skutočnosť, že na istom ruskom účte na platforme Telegram sa objavili zábery týchto vozidiel pred požiarom a aj počas neho.

Kanál tvrdí, že nákladné autá mali prevážať vojenské vybavenie na Ukrajinu.

Minister vnútra spolkovej krajiny Durínsko Georg Maier uviedol, že polícia vyšetruje požiare v sklade v meste Erfurt, ku ktorým došlo minulý víkend. Podľa správ nemeckých médií došlo k incidentu 21. júna večer. Páchatelia zničili štyri nákladné autá a dve ďalšie ľahko poškodili.

„Nemôžeme s určitosťou povedať, kto stojí za týmto útokom,“ povedal Maier. Dodal, že „ak sa potvrdí, že zahraničná moc, napríklad Rusko, vykonala cielený čin sabotáže, tak je to opäť útok na našu demokraciu“. Zároveň odsúdil takéto - podľa jeho slov - nepriateľské akcie na nemeckej pôde.

Odkedy Rusko začalo svoju inváziu na Ukrajine vo februári 2022, Nemecko vyšetrovalo viacero prípadov predpokladanej špionáže alebo sabotáže v krajine, konštatuje AFP. Agentúra zároveň pripomína, že od začiatku vojny je Nemecko druhým najväčším poskytovateľom pomoci pre Ukrajinu.

Na ruskom telegramovom účte s názvom „Obsessed with war“ (Posadnutí vojnou) boli vo štvrtok zverejnené zábery áut s tým, že ich podpálili „naši ľudia“.

„Rôzne vojenské vybavenie ukrajinských ozbrojených síl je v Erfurte v Nemecku na údržbe,“ uviedol spomínaný účet na Telegrame. „Naši ľudia sa rozhodli, že je to všetko zbytočné a že ukrajinské ozbrojené sily takéto vybavenie nepotrebujú. Tak to tu jednoducho spálili,“ dodal.

Nemecké ministerstvo obrany poprelo tvrdenia o tom, že tieto autá mali viezť vojenskú techniku na Ukrajinu.

Hovorkyňa nemeckej prokuratúry uviedla, že polícia preveruje pravosť záberov a aj to, kto ich zverejnil.

Vyšetrovanie podľa durínskeho ministra vnútra zahŕňa výmenu informácií s bezpečnostnými predstaviteľmi v ďalších častiach Nemecka, najmä vzhľadom na podobné incidenty v iných častiach krajiny. (TASR)

Ďalších 20 osôb utrpelo zranenia, z toho prinajmenšom štyri sú vo vážnom stave a boli prevezené do nemocnice, informoval gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak na platforme Telegram. Podľa tamojších úradov ide už o druhý útok na toto mesto za ostatné tri dni.

Rozsah materiálnych škôd z mesta bezprostredne nehlásili. Pri predošlom utorňajšom ruskom útoku cielenom na neidentifikovaný infraštruktúrny objekt tam zahynuli dvaja ľudia, pripomína Reuters.

V juhoukrajinskej Chersonskej oblasti, ležiacej stovky kilometrov južne od zmieneného Samaru, zase úrady v piatok tamojším obyvateľom odkázali, aby sa pripravili na dlhšie obdobia bez elektrického prúdu. Ruský útok tam totiž zasiahol jedno z kľúčových energetických zariadení, pričom oblastný gubernátor Olexandr Prokudin na Telegrame uviedol, že „Rusi sa rozhodli ponoriť celý región do tmy“.

Rusko v ostatných týždňoch zintenzívňuje útoky na ukrajinské mestá, obzvlášť na hlavné mesto Kyjev. (TASR)