Rusko po zvolení Merza neočakáva zlepšenie vzťahov s Nemeckom

Ukrajinský prezident Zelenskyj medzitým vyhlásil, že Kyjev naďalej trvá na svojej ponuke najmenej 30-dňového pokoja zbraní, ale Moskva na tento návrh podľa neho nereagovala.

Putin prímerie vyhlásil ešte koncom apríla pri príležitosti osláv konca druhej svetovej vojny. Ruské jednotky podľa neho od polnoci 8. mája do polnoci 11. mája, teda na 72 hodín, zastavia všetky vojenské akcie. Ukrajina s týmto prímerím nikdy nesúhlasila a odmietla ho ako politické divadlo, pripomenula AFP.

Kremeľ počíta s tým, že ruské sily budú dodržiavať Putinov rozkaz, ale varoval, že ak Ukrajina podnikne akýkoľvek útok, budú reagovať „okamžite“.

Zelenskyj v pravidelnom večernom posolstve zopakoval, že návrh Ukrajiny na zastavenie útokov a nastolenie aspoň 30-dňového pokoja zbraní stále platí. „Tento návrh nestiahneme, vďaka čomu by mohla diplomacia dostať šancu,“ povedal.

Súčasne tiež podľa Reuters pripustil ukrajinské útoky dronov, ktoré v uplynulých dňoch cielili niekoľkokrát aj na Moskvu. „Je absolútne spravodlivé, že na ruskej oblohe, oblohe agresora, dnes tiež nie je pokoj,“ podotkol Zelenskyj s tým, že Moskva na ponuku Kyjeva reagovala iba novými údermi. "To všetkým jasne a zjavne ukazuje, kto je príčinou tejto vojny,“ dodal.

Rusko na počesť 80. výročia víťazstva v druhej svetovej vojne usporiada 9. mája na Červenom námestí v Moskve vojenskú prehliadku. (TASR)

Zelenskyj vo večernom príhovore podotkol, že Moskva ignorovala ukrajinskú ponuku na 30-dňové prímerie a že táto iniciatíva stále platí.

"Svet okrem nových útokov nevidí žiadnu odpoveď zo strany Ruska," povedal prezident, ktorý pripomenul, že ruské raketové i dronové údery si počas dneška na rôznych miestach Ukrajiny vyžiadali ranených aj mŕtvych.

Putin nedávno na nadchádzajúce tri dni vyhlásil jednostranné trojdňové prímerie v súvislosti s oslavami 80. výročia konca druhej svetovej vojny. Kyjev ale ruský návrh označil za bezpredmetný.

Na ruské územie v posledných dňoch so zosilnenou intenzitou útočia drony, podľa Moskvy ukrajinské. Vyvolalo to chaos najmä v leteckej doprave, pretože letiská z bezpečnostných dôvodov musia prerušovať prevádzku.

Deje sa to v čase, keď majú do Moskvy doraziť vrcholní predstavitelia necelých troch desiatok krajín na oslavy víťazstva Červenej armády nad nacistickým Nemeckom.

Stalo sa to v čase, keď do krajiny pricestovali viacero zahraničných predstaviteľov pri príležitosti 80. výročia konca druhej svetovej vojny, oznámil primátor Moskvy Sergej Sobjanin.

Informovala o tom agentúra AFP.

V osobitných príspevkoch na platforme Telegram Sobjanin uviedol, že ruská vzdušná obrana zostrelila deväť ukrajinských dronov. „Na mieste zasahujú záchranné služby,“ upresnil.

Maduro do Moskvy pricestoval pri príležitosti osláv 80. výročia konca druhej svetovej vojny. Informovala o tom agentúra Reuters.

Obaja predstavitelia rokovali aj o energetike a rope, uvádza ruská agentúra Interfax. „Strany budú podporovať vyvážený a stabilný dlhodobý rozvoj svetových energetických trhov bez používania taktík nespravodlivej súťaže,“ píše sa v strategickom dokumente.

Rusko a Venezuela podľa dohody budú podporovať spoločné iniciatívy v rámci skupiny štátov OPEC+, Fóra krajín vyvážajúcich zemný plyn (GECF) a iných organizácií v energetickom sektore. Zaviazali sa spolupracovať pri prieskume a rozvoji nových ložísk ropy a zemného plynu, ako aj na rozširovaní obchodu s ropou.

Dokument predpokladá užšiu spoluprácu medzi Ruskom a Venezuelou aj v rámci OSN a iných medzinárodných organizácií alebo v oblasti kontroly zbrojenia a odporu voči jednostranným sankciám. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov dohodu nazval „vážnou, podstatnou a veľmi dôležitou“.

Vojna na Ukrajine viedla k narušeniu vzťahov Ruska s väčšinou západných štátov a podnietila Moskvu posilniť vzťahy s krajinami, ktoré s ňou zdieľajú túžbu bojovať proti vplyvu „kolektívneho Západu“. Od roku 2022 už Rusko podpísalo dohody o strategickom partnerstve s Čínou, Severnou Kóreou a Iránom. (TASR)

„Naším cieľom je mať najväčšiu a najsilnejšiu armádu v EÚ. Nie preto, že by sme mali veľmocenské plány, ale sme v takom čase a na takom mieste, že nemáme inú možnosť,“ povedal premiér.

Poľsko sa podľa neho ekonomicky rozvíja najrýchlejším tempom v EÚ a je dobrým príkladom pre svojich západných susedov. „My nikoho o peniaze prosiť nemienime,“ povedal premiér v súvislosti s budovaním obranných kapacít, no očakáva, že financovanie bezpečnosti bude spoločným záväzkom celej Európy.

Podľa premiéra ak Európa porozumie, že financovanie bezpečnosti má byť spoločným záväzkom všetkých krajín, bude lepšie pripravená na potenciálnu ruskú agresiu. „Veľmi by som chcel aby aj Nemci zbrojili rýchlejšie a intenzívnejšie,“ uzavrel premiér. (TASR)

Čínsky prezident sa zúčastní na podujatiach pri príležitosti 80. výročia konca druhej svetovej vojny.

Zároveň sa stretne s Putinom, uviedli ruské tlačové agentúry.

Informovala o tom agentúra AFP.

„Čínsky líder pricestoval na Letisko Moskva-Vnukovo... okolo 18.00 h (17.00 h SELČ),“ upresnila agentúra RIA s odkazom na vyjadrenie svojho korešpondenta.

V stredu zavítal do Moskvy aj srbský prezident Aleksandar Vučič. Urobil tak napriek varovaniam Európskej únie, podľa ktorej nebude pôsobiť priaznivo, ak sa líder kandidátskej krajiny zúčastní na týchto podujatiach. Srbsko sa o členstvo v EÚ uchádza už od roku 2012.

Na návštevu Ruska dorazil už aj brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva. (TASR)

Informuje o tom agentúra AFP.

„Myslíme si, že je pre nás pravdepodobne nemožné sprostredkovávať to bez nejakého priameho rokovania medzi oboma stranami. A preto sa zameriavame práve na to,“ povedal americký viceprezident J. D. Vance na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii vo Washingtone.

USA viedli s Ukrajinou i Ruskom osobitné rokovania o ukončení konfliktu a ak sa nedosiahne pokrok, varovali pred odstúpením od sprostredkovávania.

Vance spomenul aj Európu, s ktorou sú USA „jeden tím“. „Myslím si, že táto európska aliancia je veľmi dôležitá, no na to, aby bola dôležitá a zároveň sme boli veľmi dobrými priateľmi - a ja si myslím, že sme skutoční priatelia - musíme hovoriť o dôležitých otázkach,“ ozrejmil.

Vance spojencov prekvapil, keď vo februárovom prejave na bezpečnostnom fóre v Mníchove kritizoval politiku EÚ v oblasti imigrácie a slobody prejavu. Podľa jeho vtedajších slov je sloboda prejavu naprieč Európou na ústupe, a že cenzúra je väčšou hrozbou ako vojenská agresia Ruska či Číny.

V stredu však hovoril o spoločných väzbách krajín, ktoré ich zbližujú. „Európska civilizácia a americká civilizácia, európska kultúra a americká kultúra sú veľmi prepojené a vždy budú prepojené,“ zdôraznil. „Je absolútne smiešne myslieť si, že sa niekedy podarí vraziť klin medzi Spojené štáty a Európu,“ dodal. (TASR)

Stretne sa s prezidentom Putinom, prezidentom Čínskej ľudovej republiky, Brazílie aj s generálnym tajomníkom Komunistickej strany Vietnamu.