Ukrajinská armáda zastabilizovala frontovú líniu okolo Pokrovska

Maďarský premiér tak reagoval na kritiku zo strany predsedu Európskej ľudovej strany (EPP) Manfreda Webera, ktorý Budapešti vyčítal, že blokuje ambície Ukrajiny vstúpiť do EÚ. Dodal, že ako mali právo vstúpiť do Únie Maďari, tak ho majú aj Ukrajinci.

Maďarsko bolo podľa jeho slov prijaté do Únie, pretože to bolo v prospech členských krajín EÚ. „Bol to dobrý obchod, a to aj pre Nemecko, pán Weber,“ dodal.

„Je obrovskou chybou posielať európske peniaze Ukrajine namiesto toho, aby sa použili na posilnenie európskej ekonomiky, ktorá sa trápi. Je načase, aby európski lídri zastupovali záujmy európskych ľudí, pán Weber!“ píše maďarský ministerský predseda. (TASR)

Výmenu opäť sprostredkovali Spojené arabské emiráty, Ukrajina ju zatiaľ neoznámila.

"Výsledkom rokovaní je návrat 205 ruských vojakov. Výmenou bolo odovzdaných 205 vojnových zajatcov (z radov príslušníkov) ukrajinských ozbrojených síl,“ uviedlo ruské ministerstvo vo vyhlásení zverejnenom na sieti Telegram.

Všetok vrátený ruský personál sa podľa neho momentálne nachádza na území Bieloruska, odkiaľ bude po prvotnej pomoci prevezený na liečbu a rehabilitáciu do Ruska.

Posledná výmena väzňov medzi Moskvou a Kyjevom sa uskutočnila 19. apríla. Rusko vtedy na Ukrajinu vrátilo 246 vojnových zajatcov výmenou za rovnaký počet Ukrajinou zajatých ruských vojakov.

Okrem toho ako „gesto dobrej vôle“ Moskva odovzdala 31 zranených vojnových zajatcov za 15 zranených ruských vojakov, ktorí potrebovali urgentnú lekársku starostlivosť, pripomenula BBC.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vtedy oznámil návrat 277 ľudí z ruského zajatia bez toho, aby ich rozdelil do kategórií. (TASR)

Vo výročnej správe, ktorú 6. mája citovali lotyšské médiá, sa uvádza, že Rusko používa agresívne taktiky, ako sú neoprávnené narušenia vzdušného priestoru a blízke stretnutia s loďami a lietadlami NATO.

„Účelom provokácií je s najväčšou pravdepodobnosťou zastrašiť a otestovať potenciálneho protivníka, pričom nie sú vylúčené ani pokusy o zdiskreditovanie reakcií a obranných schopností krajín regiónu,“ uvádza sa v správe.

Ruská Baltská flotila má svoje veliteľstvo a hlavnú základňu v Kaliningradskej oblasti, ktorá má prístup k Baltskému moru. Veliteľstvo ruskej admirality sa nachádza v Petrohrade, ktorý sa tiež nachádza pri Baltskom mori.

Ruská armáda navýšila svoju prítomnosť pozdĺž baltského krídla. Bývalý Západný vojenský okruh, ktorý hraničil s Lotyšskom, bol rozdelený na novovytvorený Leningradský a Moskovský vojenský okruh. Toto bolo oficiálne prezentované ako reakcia na vstup Fínska a Švédska do NATO, upozorňuje lotyšská vojenská rozviedka.

Zmeny zatiaľ neviedli k výraznému posilneniu ruskej bojovej sily v blízkosti Lotyšska. Väčšina ruských vojenských zdrojov zostáva zapojená do vojny na Ukrajine.

Lotyši zaznamenali zníženie vojenských cvičení z dôvodu nedostatku vybavenia a pracovnej sily. Rusko a Bielorusko napriek tomu plánujú koncom tohto roka usporiadať spoločné vojenské cvičenia Západ 2025 ako súčasť dlhodobej série cvičení, ktoré sa konajú každé dva roky od roku 2009.

Rusko sa podľa správy zaviazalo k dlhodobej stratégii militarizácie a Moskva plánuje rozšíriť svoje ozbrojené sily z jedného na 1,5 milióna vojakov, pričom sa bude zameriavať najmä na západné krídlo.

Hoci úplné dosiahnutie takýchto cieľov môže trvať roky alebo dokonca desaťročie, Lotyšsko by malo očakávať postupný nárast prítomnosti vojakov v blízkosti svojich hraníc po zmiernení intenzity vojny na Ukrajine, uvádza sa v správe.

Správa tiež zdôrazňuje, že ruská vojnová ekonomika zostane do veľkej miery zachovaná aj po ukončení bojov na Ukrajine.

Odklon od mierových ekonomických priorít posilňuje trvalú potrebu vonkajšej konfrontácie a vojenskej expanzie, čím sa agresívna zahraničná politika Moskvy stáva nielen strategickou voľbou, ale aj domácou nevyhnutnosťou, dodala lotyšská Vojenská spravodajská a bezpečnostná služba. (Kyiv Independent)

Ako na Telegrame uviedol projekt „Chcem žiť“, v ruskej armáde bojuje proti Ukrajine viac ako tisíc Kubáncov.

Zamestnanci projektu identifikovali mená a osobné údaje 1 028 Kubáncov, ktorí v rokoch 2023 a 2024 podpísali zmluvy s ruskými ozbrojenými silami.

„Kuba je chudobnejšia ako väčšina krajín vo svojom regióne, ľudia žijú horšie len vo Venezuele a Bolívii, ktoré sú si tiež duchom blízke Putinovmu Rusku,“ píše sa v príspevku.

Z dôvodu nízkych platov doma sa Kubáncov darí pomerne ľahko zlanáriť do ruskej armády. Ponúkajú im totiž „ľahkú prácu v bratskom Rusku“ s mesačným platom od dvoch tisíc do 2 500 dolárov.

Kubánci tak robia napriek tomu, že vo vlasti im môže hroziť až 30 rokov väzenia, doživotie alebo trest smrti. Napriek tomu sa obeťami ruských „náborárov“ mohlo stať až 20-tisíc Kubáncov.

Rusko okrem Kubáncov verbuje aj Srílančanov, Nepálčanov či štátnych príslušníkov stredoázijských krajín. V ruskej armáde bojujú tisíce Severokórejčanov a nedávno sa tiež objavili prípady čínskych vojakov.

Okrem toho sa Moskva spolieha na dodávky zbraní z KĽDR či Iránu. Neochvejným spojencom zostáva Bielorusko, ktoré na začiatku invázie poslúžilo Rusom ako východiskový bod do severných častí Ukrajiny. (SITA)

Informuje o tom americký The Wall Street Journal, ktorý sa odvoláva na juhokórejské spravodajské služby.

Vojna, ktorá trvá tretí rok, zintenzívnila ruskú pracovnú krízu, ktorú už aj tak zhoršovala nízka pôrodnosť.

Predpokladá sa, že mnohí Severokórejčania prišli do Ruska na základe študentských víz, pričom údaje Moskvy ukazujú 12-násobný nárast príchodov zo Severnej Kórey v roku 2024 v porovnaní s predchádzajúcim rokom.

Doteraz ich využívali predovšetkým na ruskom Ďalekom východe, ale ruskí predstavitelia dúfajú, že ich privedú aj do veľkých miest vrátane Moskvy.

Ruskí zamestnávatelia oceňujú výdrž severokórejských zamestnancov, ktorí absolvujú 12-hodinové zmeny za nízke mzdy bez sťažností na pracovné podmienky, uviedol The Wall Street Journal.

Ide o porušenie uznesenia Bezpečnostnej rady OSN, ktorá zakazuje využívanie severokórejských pracovných síl v zahraničí.

Vlani Severná Kórea poskytla ruskej armáde 12-tisíc vojakov, v priebehu tohto roka ďalších 3-tisíc. (KyivPost)

Dmitrij Peskov povedal, že Rusko od Ukrajiny nepočulo nič, čo by naznačovalo, že dodrží trojdňové prímerie, ktoré Putin vyhlásil na tento týždeň.

Toto prerušenie bude trvať od 8. do 10. mája a bude zahŕňať oslavy Dňa víťazstva v Moskve 9. mája.

Peskov povedal, že Moskva s prímerím ráta, ale zareaguje, ak sa Ukrajina pokúsi zaútočiť na ruské pozície.

V ďalších poznámkach Peskov reagoval na tvrdenie Donalda Trumpa, že ceny ropy pomôžu „urovnať“ vojnu.

Hoci ceny ropy zohrávajú kľúčovú úlohu v ruskom rozpočte a v ekonomike ako celku, Peskov povedal, že ruské národné záujmy majú prednosť pred všetkým ostatným.

"Rusko pozorne sleduje svetový trh s ropou a dlhodobo spolupracuje v rámci OPEC+ na udržaní cien na optimálnej úrovni," dodal Peskov. (Sky News)

Tvrdí, že v dohľadnom čase neočakáva z Bieleho domu žiadne prelomové vyhlásenia.

„Postoj Trumpovho tímu voči Moskve je jasný. Nezmení sa, nech by sme jej navrhli čokoľvek,“ vraví Basarab.

„Vydieranie Ukrajiny neprinesie požadovaný výsledok, pretože to by museli vyvíjať tlak nie na pár ľudí, ale na celý národ. A na Ukrajine bude stále dosť tých, ktorí budú v boji pokračovať za každých okolností,“ dodal Basarab.

Basarab je presvedčený, že Ukrajina má „mnohonásobne viac prirodzených spojencov ako kedykoľvek predtým“. „Rusko nie je ZSSR. Je oveľa slabšie. A čaká ho hrozný koniec. Spravme si svoju časť domácej úlohy. Skutoční spojenci pomôžu a tých zvyšných určite premôže hanba,“ skonštatoval ukrajinský politológ. (SITA)

Ruský dron zasiahol aj trh v Charkove, kde následne vypukol požiar, píše TASR s odvolaním sa na správu britskej stanice BBC.

BBC doplnila, že Rusko v noci na utorok podniklo letecké útoky na dediny v Sumskej oblasti, kde v dôsledku toho zahynuli traja ľudia a ďalších sedem osôb je zranených. Úrady evakuovali obyvateľov dedín Vorožba a Bilopilľa.

Sumská oblasť sa nachádza blízko ruskej Kurskej oblasti, kde ukrajinské sily v noci na utorok podnikli útoky, ktoré si vyžiadali tri obete.

Jednu obeť hlásil aj gubernátor Odeskej oblasti Oleh Kiper, keď informoval o ďalšom útoku na juhoukrajinské prístavné mesto Odesa.

Pri dronovom útoku na mesto Charkov utrpeli zranenia štyria ľudia. Dron zasiahol aj miestny trh Barabašovo, kde následne vypukol rozsiahly požiar.

Gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov v súvislosti s ruskými útokmi na miesto spresnil, že v priebehu viac ako dvoch hodín Rusko v niekoľkých vlnách zaútočilo na oblasť približne 20 dronmi.