Putin pácha genocídu, tvrdia poslankyne Progresívneho Slovenska po návšteve Ukrajiny

Väčšinu z tejto sumy využije na nákup protitankových mín, píše agentúra AFP.

Podľa ministerstva obrany najnovšia investícia umožní Litve „blokovať a spomaliť akcie nepriateľských štátov“.

Krajina vynaloží 1,1 miliardy eur v priebehu nasledujúcich desiatich rokov na projekt proti mobilite nepriateľa v prípade ozbrojeného konfliktu. Približne 800 miliónov eur z tejto sumy majú použiť na nákup protitankových mín.

V rámci plánovaných opatrení zamýšľa Litva zhromažďovať protitankové systémy v blízkosti tzv. Suwalského koridoru, strategicky dôležitej oblasti na litovsko-poľskej hranici. Plánuje tam tiež prehĺbiť zavlažovacie priekopy, ktoré by v prípade núdze mohli slúžiť ako zákopy, či zalesniť strategické pohraničné oblasti.

Medzi ďalšie opatrenia podľa ministerstva obrany patria zvýšenie spôsobilostí elektronického boja, protidronové systémy a posilnenie systému včasného varovania.

Litva v januári oznámila plán zvýšiť medzi rokmi 2026 a 2030 ročné výdavky na obranu na päť až šesť percent HDP. Ministerstvo obrany tým chce pomôcť „zabezpečiť integritu obrannej línie v Pobaltí“.

Litva patrí k štátom, ktoré sa tento rok rozhodli odstúpiť od Ottawského dohovoru o zákaze protipechotných mín. Tieto výbušniny, ktoré sú určené na zakopanie alebo ukrytie v zemi, často svoje obete nezabijú okamžite, ale dlhodobo ich zmrzačia. Ľudskoprávne skupiny ako Amnesty International či Medzinárodný výbor Červeného kríža rozhodnutie Vilniusu odsúdili. (TASR)

"Chceli vidieť svojho pána prezidenta. Čakali sme mimo schodiska a požiadali ma, aby som ich odfotil, pretože niekto z tímu Zelenského to umožnil. On si na nich urobil chvíľku a dievčatá boli veľmi dojaté. Proste krásny okamih," popísal mediálny poradca snemovne Daniel Moravec, ktorý ich odfotil.

Zelenskyj navštívil Prahu v prezidentskej funkcii už v roku 2023, teraz pricestoval aj s manželkou Olenou Zelenskou. Ukrajinská prvá dáma sa v pondelok zúčastnila na konferencii Global Healthcare Initiative for Ukraine (Globálna iniciatíva zdravotnej starostlivosti pre Ukrajinu), ktorá slúži ako platforma na posilnenie medzinárodnej spolupráce v zdravotníctve a záchranu ľudských životov.

Poznamenal, že človek, ktorý sa kedysi obával bežného vírusu, by sa len ťažko odvážil spôsobiť globálnu katastrofu.

Ako referuje web espreso.tv, povedal to v rozhovore pre denník The Times.

Podľa Ralpha Goffa sa vojna na Ukrajine, ktorá sa začala vo februári 2022, dala zastaviť omnoho skôr. Na to bolo podľa neho potrebné zabezpečiť Ukrajine dostatočné množstvo zbraní hneď od začiatku.

„Keby sme vtedy Ukrajincom poskytli poriadne zbrane, možno by dokázali Rusov z krajiny vyhnať. To sa nestalo. To pripravilo pôdu pre dlhšiu, zdĺhavejšiu a mäsožravú vojnu, ktorú vidíme dnes,“ povedal Goff.

Okrem toho sa domnieva, že administratíva bývalého amerického prezidenta Joea Bidena a spojenci umožnili Putinovi diktovať podmienky vojny, čím často oddialili presun potrebného vybavenia na Ukrajinu pre obavy z jadrového konfliktu.

„Dovolili Putinovi, aby ich oklamal svojím štrnganím jadrovými zbraňami. Takže síce dali Ukrajincom zbrane, ale nikdy nie dosť na to, aby vyhrali. Dali im len dosť na to, aby krvácali,“ zdôraznil Goff.

Bývalý predstaviteľ CIA, ktorý hovorí piatimi jazykmi vrátane ruštiny, sa tiež podelil o zaujímavý postreh o Putinovi. Poznamenal, že ruský vodca sa počas pandémie koronavírusu „smrteľne bál“. „Podľa môjho názoru ľudia, ktorí sa tak zaujímajú o svoje zdravie, nebudú hrať riskantný jadrový poker,“ poznamenal.

Putin, ako bývalý dôstojník spravodajských služieb, si podľa Goffa pravdepodobne myslí, že dokáže Trumpa manipulovať. Prognózuje však to, že Putin to napokon prešpekuluje a strelí si „vlastný gól“. (SITA)

Uviedol to ukrajinský rezort strategického priemyslu.

Spoločnosť EM&M je známa výrobou a vývojom inovatívnych produktov v oblasti obranných a priemyselných technológií.

„Rád som počul o záujme zástupcov spoločnosti EM&M o podnikanie na Ukrajine a o ich pochopení perspektív spolupráce s ukrajinskými obrannými spoločnosťami. Táto spolupráca výrazne zlepší ukrajinské vojenské vybavenie, čo podstatne posilní naše bojové jednotky,“ povedal ukrajinský minister strategického priemyslu Herman Smetanin.

Dohodu v tejto veci chcú dosiahnuť ešte pred júnovým samitom NATO v Haagu. Agentúre Reuters to povedal nemenovaný zdroj oboznámený s diskusiami.

Medzi možných dodávateľov protivzdušných raketových systémov Patriot, o ktoré Kyjev čoraz viac prejavuje záujem, podľa zdroja patria Spojené štáty a Grécko.

Zelenskyj v apríli povedal, že jeho vláda je pripravená nakúpiť desať Patriotov, ktoré sú kľúčové pre zostreľovanie ruských balistických rakiet. O systémoch PVO podľa svojich slov diskutoval s Trumpom na nedávnom stretnutí pred pohrebom pápeža Františka vo Vatikáne.

Ukrajina mala podľa vojenských analytikov ukrajinského portálu Defence Express v apríli tohto roku sedem plné funkčných systémov Patriot. Podľa istého amerického predstaviteľa ich má v súčasnosti osem, ale len šesť je funkčných. Zvyšné dva sa teraz modernizujú.

Denník The New York Times - s odvolaním sa na amerických predstaviteľov napísal, že USA plánujú presunúť jeden systém Patriot z Izraela na Ukrajinu, keď bude zmodernizovaný. Príslušnú dohodu s Izraelom - podľa bývalého predstavitelia Bieleho domu - dosiahol exprezident USA Joe Biden ešte v septembri minulého roka. Podľa citovaných amerických novín spojenci rokujú aj o tom, že Nemecko a Grécko by mohli dodať ďalší.

Nemenované zdroje odmietli povedať, ako Trump vníma rozhodnutie presunúť viac systémov Patriot na Ukrajinu. Americký prezident sa v súčasnosti snaží sprostredkovať mierovú dohodu medzi Ukrajinou a Ruskom, no on aj predstavitelia jeho administratívy dali v uplynulých dňoch najavo, že sú z nedostatočného pokroku frustrovaní a zvažujú, že sa z rozhovorov stiahnu.

„Nebudeme lietať po celom svete na zavolanie, aby sme sprostredkovali stretnutia,“ povedala minulý týždeň hovorkyňa amerického ministerstva zahraničných vecí Tammy Bruceová a dodala, že Washington je naďalej odhodlaný pomôcť dosiahnuť dohodu. Podľa nej však nastal čas, aby Rusko a Ukrajina „predložili a rozpracovali konkrétne predstavy, ako sa tento konflikt skončí“.

Spolu s jedným z Izraela a ďalším z Nemecka alebo Grécka by Ukrajina mala celkovo desať systémov Patriot, ktoré by mali chrániť najmä hlavné mesto Kyjev, dodal NYT. (TASR)

Už teraz sa učí na trenažéroch českej výroby, povedal novinárom po stretnutí so Zelenským český premiér Petr Fiala.

Popri široko citovanej muničnej iniciatíve pripomenul, že Česko poslalo na Ukrajinu, ktorú napadlo Rusko, 2000 kusov ťažkej techniky.

Na tlačovej konferencii po zhruba dvojhodinovom rokovaní Fiala potvrdil Zelenskému ďalšiu podporu zo strany Česka. Poďakoval aj Čechom za podporu politiky pomoci Ukrajine. Spomenul aj vznik stredísk pre návrat utečencov do vlasti.

Zelenskyj po rokovaní s Fialom ocenil diskusiu so zástupcami českého obranného priemyslu. Očakáva, že sa vzájomné vzťahy odrazia na posilnení kapacít výroby na Ukrajine. Povedie to podľa neho k technologickému rozvoju na Ukrajine aj v Česku.

Zelenskyj novinárom povedal, že diskusia so zbrojármi bola plodná a vecná a týkala sa konkrétnych vecí. "Máme záujem, aby sa naše bilaterálne vzťahy odrazili vo väčšej výrobe a nových kapacitách na Ukrajine," povedal. Prinesie to podľa neho pracovné miesta a pomôže ekonomike oboch krajín. Najmenej najbližších päť rokov je vďaka pripravovaným projektom "čo na robote", poznamenal.

Zelenskyj prišiel popoludní do sídla Senátu, kde ho čaká rokovanie s jeho vedením. Na prvom nádvorí ho privítal predseda Senátu Miloš Vystrčil (ODS), ktorý so Zelenským najprv absolvuje krátke bilaterálne stretnutie.

Ide o druhú prezidentskú návštevu Zelenského v Senáte. V roku 2023 tam ako dar dostal symbolický kľúč od hornej parlamentnej komory.

Organizácia Reportéri bez hraníc ju prepašovala preč z Ruska.

„Bolo to veľmi ťažké,“ povedala na Ukrajine narodená novinárka Jekaterina Barabašová, ktorá čelí až 10 rokom väzenia za kritiku ruskej armády.

Jej cesta trvala približne dva a pol týždňa. „Prišla som pred tromi dňami,“ dodala s tým, že nemôže zverejniť všetky podrobnosti. „Chystám sa požiadať o politický azyl,“ podotkla na tlačovej konferencii v sídle Reportérov bez hraníc v Paríži.

V Rusku po vypuknutí vojny na Ukrajine otvorili úrady tisíce vykonštruovaných prípadov voči ľuďom obvineným z „diskreditácie“ ruskej armády. Zatkli aj 64-ročnú Barabašovú, keďže ju podozrievali, že šírila „falošné informácie“ o ruských ozbrojených silách v niekoľkých príspevkoch na sociálnych sieťach.

Pri úteku z Ruska sa zbavila svojho monitorovacieho náramku. „Leží niekde v ruskom lese,“ podotkla s úsmevom a dodala: „Počas úteku som sa skrývala dva týždne.“

Hranicu prekročila 26. apríla, na svoje narodeniny. „Vtedy som vedela, že všetko bude v poriadku.“ (SITA)

Ukrajinským utečencom by mali uľahčiť cestu späť do vlasti. Dokument podpísali pri príležitosti návštevy ukrajinského prezidenta Zelenského v Prahe.

Na konci marca bolo v Česku podľa údajov ministerstva vnútra 364 600 utečencov s dočasnou ochranou.

Ukrajincom by takzvané unity huby mali ponúknuť všetky informácie o možnostiach ich návratu, k dispozícii by im mala byť aj právna pomoc a podpora. Cieľom vlády je motivovať utečencov, aby sa do krajiny vrátili kvôli povojnovej obnove. Podobné centrá by mali vzniknúť aj v Nemecku alebo v Poľsku.