Ukrajina vníma podľa Zelenského českú pomoc ako spoločný boj proti terorizmu

Už teraz sa učí na trenažéroch českej výroby, povedal novinárom po stretnutí so Zelenským český premiér Petr Fiala.

Popri široko citovanej muničnej iniciatíve pripomenul, že Česko poslalo na Ukrajinu, ktorú napadlo Rusko, 2000 kusov ťažkej techniky.

Na tlačovej konferencii po zhruba dvojhodinovom rokovaní Fiala potvrdil Zelenskému ďalšiu podporu zo strany Česka. Poďakoval aj Čechom za podporu politiky pomoci Ukrajine. Spomenul aj vznik stredísk pre návrat utečencov do vlasti.

Zelenskyj po rokovaní s Fialom ocenil diskusiu so zástupcami českého obranného priemyslu. Očakáva, že sa vzájomné vzťahy odrazia na posilnení kapacít výroby na Ukrajine. Povedie to podľa neho k technologickému rozvoju na Ukrajine aj v Česku.

Zelenskyj novinárom povedal, že diskusia so zbrojármi bola plodná a vecná a týkala sa konkrétnych vecí. "Máme záujem, aby sa naše bilaterálne vzťahy odrazili vo väčšej výrobe a nových kapacitách na Ukrajine," povedal. Prinesie to podľa neho pracovné miesta a pomôže ekonomike oboch krajín. Najmenej najbližších päť rokov je vďaka pripravovaným projektom "čo na robote", poznamenal.

Zelenskyj prišiel popoludní do sídla Senátu, kde ho čaká rokovanie s jeho vedením. Na prvom nádvorí ho privítal predseda Senátu Miloš Vystrčil (ODS), ktorý so Zelenským najprv absolvuje krátke bilaterálne stretnutie.

Ide o druhú prezidentskú návštevu Zelenského v Senáte. V roku 2023 tam ako dar dostal symbolický kľúč od hornej parlamentnej komory.

Organizácia Reportéri bez hraníc ju prepašovala preč z Ruska.

„Bolo to veľmi ťažké,“ povedala na Ukrajine narodená novinárka Jekaterina Barabašová, ktorá čelí až 10 rokom väzenia za kritiku ruskej armády.

Jej cesta trvala približne dva a pol týždňa. „Prišla som pred tromi dňami,“ dodala s tým, že nemôže zverejniť všetky podrobnosti. „Chystám sa požiadať o politický azyl,“ podotkla na tlačovej konferencii v sídle Reportérov bez hraníc v Paríži.

V Rusku po vypuknutí vojny na Ukrajine otvorili úrady tisíce vykonštruovaných prípadov voči ľuďom obvineným z „diskreditácie“ ruskej armády. Zatkli aj 64-ročnú Barabašovú, keďže ju podozrievali, že šírila „falošné informácie“ o ruských ozbrojených silách v niekoľkých príspevkoch na sociálnych sieťach.

Pri úteku z Ruska sa zbavila svojho monitorovacieho náramku. „Leží niekde v ruskom lese,“ podotkla s úsmevom a dodala: „Počas úteku som sa skrývala dva týždne.“

Hranicu prekročila 26. apríla, na svoje narodeniny. „Vtedy som vedela, že všetko bude v poriadku.“ (SITA)

Ukrajinským utečencom by mali uľahčiť cestu späť do vlasti. Dokument podpísali pri príležitosti návštevy ukrajinského prezidenta Zelenského v Prahe.

Na konci marca bolo v Česku podľa údajov ministerstva vnútra 364 600 utečencov s dočasnou ochranou.

Ukrajincom by takzvané unity huby mali ponúknuť všetky informácie o možnostiach ich návratu, k dispozícii by im mala byť aj právna pomoc a podpora. Cieľom vlády je motivovať utečencov, aby sa do krajiny vrátili kvôli povojnovej obnove. Podobné centrá by mali vzniknúť aj v Nemecku alebo v Poľsku.

Uviedli to podľa serveru The Moscow Times miestne úrady.

Prehliadka sa konala k takzvanému Dňu víťazstva, ktorý sa v Rusku oslavuje 9. mája, a zároveň týždeň po tom, ako Moskva a Pchjongjang priznali, že severokórejské jednotky boli nasadené v Kurskej oblasti na západe Ruska, aby pomohli odraziť vpád ukrajinských síl.

"Školáci z Prímorského kraja vzdali hold svojim dedom a pradedom - víťazom Veľkej vlasteneckej vojny," napísal na Telegrame gubernátor Prímorského kraja Oleg Kožemako. Vladivostokom podľa neho pochodovalo celkovo 1500 žiakov základných škôl.

"Som tiež rád, že môžem privítať delegáciu z Kórejskej ľudovodemokratickej republiky," uviedol na prehliadke Kožemako. "Je pre nás veľkou cťou pozvať deti zo susedného spriateleného štátu," dodal.

Médiá predtým informovali, že severokórejskí vojaci sa v piatok zrejme zúčastnia na prehliadke na Červenom námestí pri príležitosti víťazstva nad nacizmom v druhej svetovej vojne. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov tieto správy odmietol potvrdiť či vyvrátiť.

Po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022 sa Moskva a Pchjongjang začali viac zbližovať. KĽDR vyslala do Ruska vojakov, aby tam pomohli ruským silám vytlačiť Ukrajincov z ruskej Kurskej oblasti. Jeden juhokórejský poslanec na základe informácií tajných služieb minulý týždeň uviedol, že v bojoch zahynulo na 600 severokórejských vojakov. (ČTK)

Uviedla to ruská štátna agentúra TASS.

Trump v predvolebnej kampani sľuboval, že deň po nástupe do funkcie ukončí vojnu na Ukrajine, ktorú Rusko vojensky napadlo vo februári 2022. Ani po viac ako 100 dňoch sa však Spojeným štátom nepodarilo vyjednať podmienky dohody prijateľné pre obe strany. Kým Ukrajina tvrdí, že je pripravená na okamžité prímerie bez podmienok, Putin predkladá požiadavky neprijateľné pre Kyjev i jeho západných spojencov.

"Takéto stretnutie je zjavne na spadnutie. V mnohých ohľadoch sa domnievame, že je nutné," poznamenal Peskov. "Vyžaduje si to pokračovanie kontaktov medzi Moskvou a Washingtonom, ktoré sa začali a teraz pokračujú. Zatiaľ v tom nie sú žiadne podrobnosti, "odpovedal na otázku, či by sa Putin mohol v máji stretnúť s Trumpom v Saudskej Arábii.

V posledných dňoch americkí činitelia dávajú najavo, že Trumpovej administratíve dochádza s vyjednávaním trpezlivosť. Ak podľa nich nebude mierová dohoda čoskoro dosiahnutá, Spojené štáty môžu rozhovory pozastaviť či sa vzdať úlohy sprostredkovateľa. Trump bol podľa agentúr Reuters v posledných dňoch voči Moskve kritickejší ako zvyčajne a vyjadril obavy, či ho Putin len nevyužíva. (ČTK)

Ukončiť zmluvy s Moskvou o dovoze plynu ale nebude pre nakupujúce krajiny jednoduché, uviedla agentúra Reuters.

Plán, ktorý zverejní Európska komisia, prichádza v čase, keď Spojené štáty tlačia Rusko k mierovej dohode s Ukrajinou. Ak by sa dosiahla dohoda, ruská energetika by mohla mať v Európe opäť svoje miesto a mohlo by byť tiež zmiernené sankcie voči Moskve, dodala agentúra.

Približne 19 percent európskeho plynu stále pochádza z Ruska, a to prostredníctvom plynovodu TurkStream a dodávok skvapalneného zemného plynu. Európska únia má nezáväzný cieľ ukončiť dovoz ruských fosílnych palív do roku 2027.

Európska komisia teraz skúma právne možnosti, ktoré by európskym spoločnostiam umožnili odvolať sa na vyššiu moc a ukončiť zmluvy o dovoze ruského plynu bez toho, aby im hrozili sankcie. Únijná exekutíva sa zaoberá aj tým, ako firmám zakázať uzatvárať nové zmluvy na ruský plyn, cituje Reuters nemenovaný vysokopostavený únijný zdroj.

Právnici a analytici sa však domnievajú, že ustanovenie o vyššej moci nepôjde použiť vzhľadom na to, koľko rokov uplynulo od chvíle, keď EÚ v roku 2022, po ruskej invázii na Ukrajinu, sľúbila ukončiť dovoz ruského plynu. Za vyššiu moc (vis maior) je považovaná mimoriadna, nepredvídateľná a neprekonateľná prekážka. Jej existencia by umožnila dovozcom ukončiť svoje záväzky bez platenia ďalších poplatkov.

Podľa právničky Agnieszky Asonovej, ktorá sa špecializuje na zmluvy o LNG, musí na vyhlásenie vyššej moci dodávateľ porušiť zmluvu, napríklad nedodaním. Zvyšné ruské dodávky sa však v posledných troch rokoch vojny ukázali ako fungujúce. Právni experti si myslia, že najúčinnejším opatrením, ktoré by viedlo k postupnému ukončeniu dodávok ruského plynu, by bolo uloženie sankcií na jeho dovoz. To by však vyžadovalo jednomyseľný súhlas všetkých krajín Európskej únie. Maďarsko a Slovensko pritom už niekoľkokrát zopakovali, že akékoľvek sankcie na energetický sektor zablokujú.

V súčasnosti sa v Bruseli diskutuje sedemnásty balík sankcií proti Rusku. Viaceré krajiny presadzovali, aby medzi obmedzeniami bol aj zákaz dovozu ruského LNG. Krok ale narazil na odpor niektorých vlád a zároveň panuje neistota ohľadom alternatívnych zdrojov. Nový balík by mal obsahovať iba ďalšie mená osôb či spoločností, na ktoré budú sankcie uložené, žiadne takzvané sektorové sankcie. Obmedzenia by sa mohli prerokovať už tento týždeň na úrovni veľvyslancov členských štátov pri EÚ, definitívne schválenie sa potom očakáva 20. mája pri rokovaní ministrov zahraničia krajín EÚ. (ČTK)

Útoku obrnených vozidiel podľa nich predchádzali údery na mosty.

"Nepriateľ v noci raketami vyhodil do vzduchu mosty a ráno spustil útok obrnenými jednotkami," uviedol na Telegrame vojnový bloger RVvoenkor.

"Odmínovacie vozidlá začali robiť prejazdy v mínových poliach, nasledovali ich obrnené vozidlá s vojakmi. Na hraniciach prebiehajú ťažké boje," dodal.

O opätovnom pokuse Ukrajiny o vpád do Kurskej oblasti informovalo aj niekoľko ďalších blogerov či vojnový spravodajca ruskej štátnej televízie Alexandra Sladkova.

Blogeri taktiež zverejnili mapy zobrazujúce dva smery ukrajinského cezhraničného útoku na ruskú obec Ťotkino. Rusko ani Ukrajina sa k veci oficiálne nevyjadrili.

Náčelník ruského generálneho štábu Valerij Gerasimov koncom apríla oznámil, že ukrajinské jednotky boli úplne vyhnané z Kurskej oblasti, kam Ukrajinci prekvapivo vpadli na začiatku vlaňajšieho augusta.

Išlo o prvý vpád nepriateľských síl do Ruska od druhej svetovej vojny. Médiá uvádzali, že Kyjev vytlačením z Kurskej oblasti prišiel o dôležitú páku pre prípadné mierové rozhovory s Moskvou. (ČTK)

Rokovať budú o pokračovaní pomoci krajine, ktorú napadlo Rusko, českej muničnej iniciatíve, možnosti prímeria a zabezpečenia mieru či zapojenia českých firiem do obnovy Ukrajiny.

V priebehu pondelka ešte navštívi Senát a stretne sa so študentmi, ukrajinskou komunitou v Česku či so zástupcami zbrojárskych firiem.

Zelenskyj s manželkou Olenou prišli v nedeľu do Česka na dvojdňovú oficiálnu návštevu. Ešte v prvý deň sa stretli s českým prezidentom Petrom Pavlom a jeho manželkou.